Hľadaj
× Aplikácia Aplikácia

Lacným teplom z odpadu možno zásobovať desiatky tisíc domácností. Prečo to ešte nerobíme?

Eva Sadovská Ekológia Poslať

Energetická kríza zosilnila tlak na energetickú sebestačnosť Slovenska. Na zníženie závislosti od dovozu ruských energií preferuje Európska komisia viac využívania obnoviteľných zdrojov (OZE). Jeden z najlacnejších a zároveň dostupných zdrojov je nerecyklovateľný odpad. Priemerne veľké zariadenie na energetické využitie odpadu (ZEVO) dokáže ročne vyrobiť lacné teplo až pre 4 500 domácností. Energetické zhodnocovanie odpadu zároveň ekonomiku odbremeňuje od neekologického skládkovania.

teplo z odpadu

Foto: Shutterstock

Nerecyklovateľný odpad ako zdroj energie

Vo vyspelých krajinách Európskej únie je jednou z najpreferovanejších možností, ako zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energií (OZE) a zároveň odbremeniť spoločnosť od neekologického skládkovania odpadu, premena nerecyklovateľného komunálneho odpadu (KO) na elektrinu a teplo v zariadeniach na energetické využitie odpadu (ZEVO).

Podľa revidovaných údajov Štatistického úradu SR sme na Slovensku v roku 2020 vytvorili až 478 kilogramov komunálneho odpadu na obyvateľa, čomu zodpovedalo 2,61 milióna ton komunálneho odpadu. To je zároveň o 44 % viac ako pred desiatimi rokmi. Miera recyklácie dosiahla úroveň 45 %, takmer 46 % odpadu skončilo na skládkach a iba 8 % sa energeticky zhodnotilo.

Produkcia odpadu ešte porastie

Nerecyklovateľný komunálny odpad je pritom jedným z najlacnejších zdrojov energie. Na Slovensku ním však doslova plytváme. Na neekologických skládkach ho každoročne končí viac ako jeden milión ton. Za posledných 20 rokov ide o 25 miliónov ton odpadu, teda potenciálneho paliva. Jeho výhrevnosť je podobná ako pri hnedom uhlí,“ vysvetľuje viceprezident Konfederácie európskych prevádzkovateľov zariadení na energetické využitie odpadu (CEWEP) Ladislav Halász.

Viaceré prognózy pritom hovoria, že produkcia odpadu na Slovensku naďalej porastie. Odhadujeme, že v roku 2035 vytvoríme na Slovensku minimálne 580 kilogramov odpadu na obyvateľa, teda celkovo 3,12 milióna ton komunálneho odpadu. Reformný balík, zameraný na prechod Európskej únie k obehovému hospodárstvu, stanovuje pre rok 2035 dva ciele, a to minimálne 65 % komunálneho odpadu recyklovať a maximálne 10 % komunálneho odpadu ukladať na skládky.

Predpokladáme, že ročná produkcia nerecyklovateľného komunálneho odpadu neklesne pod 1 milión ton. Ak by sme dokázali celé toto množstvo odpadu presmerovať zo skládok na vyššiu hierarchickú úroveň, ktorou je energetické zhodnocovanie v ZEVO, dokázali by sme z odpadu vyrobiť teplo, ktoré by bolo schopné nahradiť takmer polovicu tepla dodaného domácnostiam systémami centrálneho zásobovania teplom (CZT) zo všetkých teplární na Slovensku.

Teplo z odpadu je 6-krát lacnejšie ako z plynu

Na príklade priemerne veľkého ZEVO, ktoré ročne zhodnotí 100-tisíc ton nerecyklovateľného odpadu, môžeme ilustrovať kapacitu jeho energetickej produkcie. Takéto zariadenie dokáže vyrobiť a dodať do siete 49-tisíc MWh elektrickej energie. To je množstvo elektriny, ktoré ročne spotrebuje približne 16-tisíc slovenských domácností.

Potenciálna ročná produkcia tepelnej energie je v jednom zariadení ZEVO 53-tisíc MWh, čomu zodpovedá teplo pre približne 4,5-tisíc domácností. Zjednodušene povedané, jedno zariadenie na energetické využitie odpadu dokáže vyrobiť elektrinu a vykurovacie teplo v množstve, ktoré dokáže pokryť potreby domácností stredne veľkého mesta či niekoľkých obcí.  

Nerecyklovateľný komunálny odpad prináša pre mestá aj ďalší benefit v podobe možnosti výroby lacného tepla. „Tak napríklad košické ZEVO dodáva tento rok teplo do teplárne v Košiciach za cenu 25 eur/MWh. Pre porovnanie, regulovaná cena tepla pre tepláreň sa pohybuje okolo 92 eur/MWh. Tento rozdiel je ešte výraznejší, ak sa pozrieme na aktuálne ceny zemného plynu, ktoré sú na úrovni 150 eur/MWh. Vzhľadom na aktuálne trhové ceny plynu je teda teplo z odpadu až šesťnásobne lacnejšie,“ vysvetľuje L. Halász.

V počte ZEVO výrazne zaostávame

Zariadenia ZEVO sú štandardnou súčasťou infraštruktúry odpadového hospodárstva vo všetkých vyspelých krajinách EÚ, ktoré obmedzili skládkovanie odpadov na minimum. Najvyššími počtami ZEVO 124 a 100 disponujú Francúzsko (124) a Nemecko (100). V najväčších ekonomikách EÚ sa tak na elektrinu a teplo premieňa ročne vyše 30 % komunálneho odpadu.

Pozitívne vzory vidíme aj v severských krajinách, ako Švédsko, Dánsko a Fínsko. Vďaka existencii ZEVO v týchto krajinách je podiel tepla vyrobeného z odpadu dodávaného CZT viac ako 20 %. Za pozitívnym príkladom pritom nemusíme chodiť až tak ďaleko. V susednom Rakúsku sa energeticky zhodnocuje až 36 % komunálneho odpadu, pričom krajina disponuje až 11 zariadeniami ZEVO.

Na Slovensku máme len dve zariadenia ZEVO staršie ako 30 rokov

Na Slovensku máme aktuálne dve takéto zariadenia – v Bratislave a v Košiciach. Vybudované boli ešte pred rokom 1989 a za posledné tri dekády k nim nepribudli žiadne nové. Podľa odborníkov na odpadové hospodárstvo však dve takéto zariadenia ZEVO pre potreby Slovenska nepostačujú. „Na Slovensku existuje priestor pre výstavbu minimálne piatich zariadení ZEVO. ktoré dokážu byť naplno vyťažené vďaka odpadu z regiónu, kde stoja. Energetické zhodnocovanie zároveň rieši problém so skládkami. Na tie sa ukladá odpad, ktorý možno v ZEVO jednoducho premeniť na lacné teplo a elektrinu. Na základe zahraničných skúseností je evidentné, že v regiónoch, ktoré disponujú ZEVO, nie sú skládky potrebné,“ dodáva L. Halász.

logo
Prečítajte si tiež:
19.3.2024 Roland Régely

Manželia, partneri či single: Kto má šancu získať hypotéku s lepšími podmienkami?

Ľudí, ktorí si vedia zabezpečiť bývanie bez nutnosti financovania úverom, je u nás málo. Väčšina Slovákov si na byt či dom musí ...

19.3.2024 Redakcia FinReport

Pozor na podvodníkov vymáhajúcich fiktívne daňové nedoplatky

Snaha o finančné podvody napríklad prostredníctvom falošných e-mailov je súčasťou našich životov už niekoľko rokov. A hoci sa s nimi ...

18.3.2024 Redakcia FinReport

Bitcoin ukázal svoju pravú tvár, jeho hodnota klesla o 9-tisíc dolárov

Najsilnejšia kryptomena na trhu – bitcoin opäť ukázala svoju pravú tvár. Po niekoľkonásobnom prekonaní rekordnej hodnoty za jeden token ...

18.3.2024 Robert Juriš

ECB zrejme v lete zníži svoje úrokové sadzby, no hypotéky zlacnieť nemusia

Nehnuteľnosti na bývanie sa počas uplynulých dvoch rokov poznačených zásadným nárastom úrokových sadzieb hypotekárnych úverov v priemere ...

18.3.2024 Redakcia FinReport

Legendárny herec Jozef Kroner má vlastnú desaťeurovú mincu

Práve dnes, teda 18. marca 2024, Národná banka Slovenska uvádza do predaja zberateľskú desaťeurovú mincu s námetom stého výročia ...

18.3.2024 Redakcia FinReport

Poplatky za služby katastra nehnuteľností budú od 1. apríla drahšie

Štátny rozpočet potrebuje finančnú injekciu, a preto sa zdvíhajú poplatky za prakticky všetky služby štátu. Výnimkou nie sú ani služby ...

10.3.2024 Redakcia FinReport

ECB zintenzívňuje svoje klimatické aktivity s dôrazom na ekologickú transformáciu

Rastúci vplyv klimatickej krízy na hospodárstvo a finančný systém si vyžaduje podniknutie ráznejších krokov aj na polici európskeho ...

18.2.2024 Redakcia FinReport

Podiel obnoviteľných zdrojov energie je v slovenskom energetickom mixe podhodnotený

Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) vyzvala Ministerstvo hospodárstva SR, aby prehodnotilo klimatické ciele stanovené v ...

9.2.2024 Eva Sadovská

Obnoviteľné zdroje energií využívame len na 17 %. Prečo zaostávame za Európou?

Eurostat v závere uplynulého roka zverejnil údaje za rok 2022 o podieloch energie z obnoviteľných zdrojov (OZE) v jednotlivých ekonomikách ...

29.1.2024 Redakcia FinReport

Postavili najväčšiu výletnú loď na svete, ktorá je zároveň obrovským producentom skleníkových plynov

Z amerického prístavu v Miami vyplávala na svoju prvú plavbu najväčšia výletná loď na svete. Kapacita 20-poschodového a 365 metrov dlhého ...

6.11.2023 Martin Jamnický

Nová výzva finančne podporujúca používanie obnoviteľných zdrojov energií je na svete

Slovenská inovačná a energetická agentúra zverejnila novú výzvu k projektu Zelená domácnostiam, na ktorú je vyčlenených spolu 151,6 ...

9.7.2023 Redakcia FinReport

Podiel elektriny pochádzajúcej z obnoviteľných zdrojov je čoraz vyšší

Využívanie elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov je v súvislosti s aktuálne obmedzenými dodávkami a energetickou krízou čoraz ...

5.7.2023 Eva Sadovská

Slováci už dva roky triedia kuchynský bioodpad. Ako sa im to darí?

Na jedného Slováka ročne pripadá 83 kilogramov potravinového odpadu, z ktorého až 78 % vzniká v domácnostiach. Slovenské domácnosti majú ...

21.4.2023 Eva Sadovská

Každý z nás denne vyprodukuje 1,4 kilogramu smetí a vyše 40 % z nich končí na skládkach

Odpad patrí medzi najväčších znečisťovateľov Zeme. A to nielen čo sa týka jeho výskytu v prírode, v riekach či v moriach, ale aj kvôli ...

27.3.2023 Redakcia FinReport

Fotovoltika je v čase energetickej krízy žiadaná. Ako je to so spotrebnými daňami, ktoré s ňou súvisia?

Každá osoba, či už podnikateľ, alebo domácnosť, ktorá vyrába elektrinu z obnoviteľného zdroja energie v solárnom zariadení ...

6.2.2023 Eva Sadovská

Podiel energie z obnoviteľných zdrojov na Slovensku stagnuje na úrovni 17 %. Prečo zaostávame?

Európsky štatistický úrad Eurostat pred niekoľkými dňami zverejnil údaje za rok 2021 o podieloch energie z obnoviteľných zdrojov (OZE) v ...

1.2.2023 Eva Sadovská

Na jedného Slováka ročne pripadá 83 kilogramov potravinového odpadu. Jeho zber sprevádzajú problémy

Na jedného Slováka pripadá ročne 83 kilogramov potravinového odpadu. Až 78 % z neho pochádza z domácností, zvyšných 22 % vzniká pri ...

28.12.2022 Eva Sadovská

Poplatky za komunálny odpad sú výrazne vyššie. Ktorých občanov a obcí sa týkajú najviac?

Samosprávy v súčasnosti čelia výraznému zvyšovaniu nákladov na plyn, teplo či elektrinu. Ich rozpočty však zaťažujú aj náklady ...

Mobilná aplikácia
VISA MasterCard Maestro Apple Pay Google Pay