Hľadaj
× Aplikácia Aplikácia

Lacným teplom z odpadu možno zásobovať desiatky tisíc domácností. Prečo to ešte nerobíme?

Eva Sadovská Ekológia
SK
EN
Poslať

Energetická kríza zosilnila tlak na energetickú sebestačnosť Slovenska. Na zníženie závislosti od dovozu ruských energií preferuje Európska komisia viac využívania obnoviteľných zdrojov (OZE). Jeden z najlacnejších a zároveň dostupných zdrojov je nerecyklovateľný odpad. Priemerne veľké zariadenie na energetické využitie odpadu (ZEVO) dokáže ročne vyrobiť lacné teplo až pre 4 500 domácností. Energetické zhodnocovanie odpadu zároveň ekonomiku odbremeňuje od neekologického skládkovania.

image

Foto: Shutterstock

Nerecyklovateľný odpad ako zdroj energie

Vo vyspelých krajinách Európskej únie je jednou z najpreferovanejších možností, ako zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energií (OZE) a zároveň odbremeniť spoločnosť od neekologického skládkovania odpadu, premena nerecyklovateľného komunálneho odpadu (KO) na elektrinu a teplo v zariadeniach na energetické využitie odpadu (ZEVO).

Podľa revidovaných údajov Štatistického úradu SR sme na Slovensku v roku 2020 vytvorili až 478 kilogramov komunálneho odpadu na obyvateľa, čomu zodpovedalo 2,61 milióna ton komunálneho odpadu. To je zároveň o 44 % viac ako pred desiatimi rokmi. Miera recyklácie dosiahla úroveň 45 %, takmer 46 % odpadu skončilo na skládkach a iba 8 % sa energeticky zhodnotilo.

Produkcia odpadu ešte porastie

Nerecyklovateľný komunálny odpad je pritom jedným z najlacnejších zdrojov energie. Na Slovensku ním však doslova plytváme. Na neekologických skládkach ho každoročne končí viac ako jeden milión ton. Za posledných 20 rokov ide o 25 miliónov ton odpadu, teda potenciálneho paliva. Jeho výhrevnosť je podobná ako pri hnedom uhlí,“ vysvetľuje viceprezident Konfederácie európskych prevádzkovateľov zariadení na energetické využitie odpadu (CEWEP) Ladislav Halász.

Viaceré prognózy pritom hovoria, že produkcia odpadu na Slovensku naďalej porastie. Odhadujeme, že v roku 2035 vytvoríme na Slovensku minimálne 580 kilogramov odpadu na obyvateľa, teda celkovo 3,12 milióna ton komunálneho odpadu. Reformný balík, zameraný na prechod Európskej únie k obehovému hospodárstvu, stanovuje pre rok 2035 dva ciele, a to minimálne 65 % komunálneho odpadu recyklovať a maximálne 10 % komunálneho odpadu ukladať na skládky.

Predpokladáme, že ročná produkcia nerecyklovateľného komunálneho odpadu neklesne pod 1 milión ton. Ak by sme dokázali celé toto množstvo odpadu presmerovať zo skládok na vyššiu hierarchickú úroveň, ktorou je energetické zhodnocovanie v ZEVO, dokázali by sme z odpadu vyrobiť teplo, ktoré by bolo schopné nahradiť takmer polovicu tepla dodaného domácnostiam systémami centrálneho zásobovania teplom (CZT) zo všetkých teplární na Slovensku.

Teplo z odpadu je 6-krát lacnejšie ako z plynu

Na príklade priemerne veľkého ZEVO, ktoré ročne zhodnotí 100-tisíc ton nerecyklovateľného odpadu, môžeme ilustrovať kapacitu jeho energetickej produkcie. Takéto zariadenie dokáže vyrobiť a dodať do siete 49-tisíc MWh elektrickej energie. To je množstvo elektriny, ktoré ročne spotrebuje približne 16-tisíc slovenských domácností.

Potenciálna ročná produkcia tepelnej energie je v jednom zariadení ZEVO 53-tisíc MWh, čomu zodpovedá teplo pre približne 4,5-tisíc domácností. Zjednodušene povedané, jedno zariadenie na energetické využitie odpadu dokáže vyrobiť elektrinu a vykurovacie teplo v množstve, ktoré dokáže pokryť potreby domácností stredne veľkého mesta či niekoľkých obcí.  

Nerecyklovateľný komunálny odpad prináša pre mestá aj ďalší benefit v podobe možnosti výroby lacného tepla. „Tak napríklad košické ZEVO dodáva tento rok teplo do teplárne v Košiciach za cenu 25 eur/MWh. Pre porovnanie, regulovaná cena tepla pre tepláreň sa pohybuje okolo 92 eur/MWh. Tento rozdiel je ešte výraznejší, ak sa pozrieme na aktuálne ceny zemného plynu, ktoré sú na úrovni 150 eur/MWh. Vzhľadom na aktuálne trhové ceny plynu je teda teplo z odpadu až šesťnásobne lacnejšie,“ vysvetľuje L. Halász.

V počte ZEVO výrazne zaostávame

Zariadenia ZEVO sú štandardnou súčasťou infraštruktúry odpadového hospodárstva vo všetkých vyspelých krajinách EÚ, ktoré obmedzili skládkovanie odpadov na minimum. Najvyššími počtami ZEVO 124 a 100 disponujú Francúzsko (124) a Nemecko (100). V najväčších ekonomikách EÚ sa tak na elektrinu a teplo premieňa ročne vyše 30 % komunálneho odpadu.

Pozitívne vzory vidíme aj v severských krajinách, ako Švédsko, Dánsko a Fínsko. Vďaka existencii ZEVO v týchto krajinách je podiel tepla vyrobeného z odpadu dodávaného CZT viac ako 20 %. Za pozitívnym príkladom pritom nemusíme chodiť až tak ďaleko. V susednom Rakúsku sa energeticky zhodnocuje až 36 % komunálneho odpadu, pričom krajina disponuje až 11 zariadeniami ZEVO.

Na Slovensku máme len dve zariadenia ZEVO staršie ako 30 rokov

Na Slovensku máme aktuálne dve takéto zariadenia – v Bratislave a v Košiciach. Vybudované boli ešte pred rokom 1989 a za posledné tri dekády k nim nepribudli žiadne nové. Podľa odborníkov na odpadové hospodárstvo však dve takéto zariadenia ZEVO pre potreby Slovenska nepostačujú. „Na Slovensku existuje priestor pre výstavbu minimálne piatich zariadení ZEVO. ktoré dokážu byť naplno vyťažené vďaka odpadu z regiónu, kde stoja. Energetické zhodnocovanie zároveň rieši problém so skládkami. Na tie sa ukladá odpad, ktorý možno v ZEVO jednoducho premeniť na lacné teplo a elektrinu. Na základe zahraničných skúseností je evidentné, že v regiónoch, ktoré disponujú ZEVO, nie sú skládky potrebné,“ dodáva L. Halász.

Kľúčové slová

logo
Prečítajte si tiež:
5.2.2023 Redakcia FinReport

Dve tretiny bánk v strednej a východnej Európe sa zameriavajú na udržateľné financovanie nehnuteľností

Udržateľné ESG stratégie pre sektor financovania komerčných nehnuteľností majú v regióne strednej a východnej Európy (CEE) už dve ...

5.2.2023 Redakcia FinReport

Firmy čaká ďalší tvrdý rok, postpandemická eufória neprichádza

Na rozdiel od vlaňajších nádejí, keď sa aspoň začiatok roku niesol v znamení eufórie po ochabnutí pandémie koronavírusu, sú ...

4.2.2023 Redakcia FinReport

ECB: Používanie hotovostných transakcií klesá, dopyt po digitálnych platbách stúpa

Hotovosť je stále najčastejšie používaným platobným prostriedkom na predajných miestach v rámci krajín eurozóny. Jej podiel však podľa ...

4.2.2023 Redakcia FinReport

Slovensko je po Francúzsku najviac závislou krajinou EÚ od jadrovej energie

V roku 2021 vyrobilo 13 členských štátov Európskej únie 731 701 gigawatthodín (GWh) elektriny v jadrových elektrárňach. V porovnaní s ...

3.2.2023 Redakcia FinReport

Novým vedúcim pobočky poisťovne Generali na Slovensku sa stal Pavol Pitoňák

Vo vedení poisťovne Generali na Slovensku nastanú zmeny. Novým vedúcim pobočky poisťovne na Slovensku sa od 1. marca 2023 stane Pavol ...

3.2.2023 Roland Régely

Osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach sa posúva, poslanci ho prerokujú v marci

Predseda Ústavnoprávneho výboru NR SR Milan Vetrák (OĽANO) v septembri minulého roku navrhol zvýšiť osobitný odvod z podnikania pre ...

1.2.2023 Eva Sadovská

Na jedného Slováka ročne pripadá 83 kilogramov potravinového odpadu. Jeho zber sprevádzajú problémy

Na jedného Slováka pripadá ročne 83 kilogramov potravinového odpadu. Až 78 % z neho pochádza z domácností, zvyšných 22 % vzniká pri ...

28.12.2022 Eva Sadovská

Poplatky za komunálny odpad sú výrazne vyššie. Ktorých občanov a obcí sa týkajú najviac?

Samosprávy v súčasnosti čelia výraznému zvyšovaniu nákladov na plyn, teplo či elektrinu. Ich rozpočty však zaťažujú aj náklady ...

5.12.2022 Eva Sadovská

Každý z nás vyprodukuje takmer pol tony odpadu za rok, až 41 % z neho skončí na skládkach

Rastúca produkcia odpadu je vážnym environmentálnym problémom. Cieľom je preto čo najintenzívnejšia redukcia toho, čo vyprodukujeme ako ...

26.11.2022 Redakcia FinReport

Občan EÚ vyprodukuje ročne v priemere 127 kilogramov potravinového odpadu

Plytvanie potravinami je jedným zo zásadných neduhov súčasnej doby. Podľa dát Európskeho štatistického úradu Eurostat sa len v roku 2020 v ...

24.11.2022 Martin Jamnický

Rozvoju veternej energetiky na Slovensku bránia povoľovacie procesy a podnikateľské prostredie

Postupný prechod od používania fosílnych palív, prevažne dovážaných z Ruska, a príklon k využívaniu vlastných alternatívnych zdrojov ...

21.11.2022 Martin Jamnický

Klimatický samit COP27 priniesol sklamanie, krajiny sa dohodli na fonde pomoci bez pravidiel

Klimatický samit COP27, ktorý sa konal v egyptskom prímorskom letovisku Šarm aš-Šajch, je minulosťou. Nepriniesol síce žiadne prelomové ...

21.11.2022 Eva Sadovská

Nezmyselne plytváme drahým jedlom a problém máme aj s využitím kuchynského bioodpadu

Vo vyspelejších ekonomikách sa venuje pozornosť predovšetkým zdravej výžive, eliminácii neprimeraného prejedania sa, či predchádzaniu ...

13.11.2022 Redakcia FinReport

Klimatická zmena nám vystavuje účet, ktorý sa počíta v miliardách eur

Členské krajiny Európskej únie vynakladajú ročne miliardy eur na nápravu škôd spojených so suchami, povodňami či požiarmi. Len v roku ...

11.11.2022 Magdaléna Švančarková

Vlastná elektrika a súkromný zdroj tepla – momentálne asi najväčší sen slovenských domácností

Energetická kríza poháňa vývoj dopredu. Firmy ani domácnosti nechcú tápať v mori rôznych rozhodnutí a hľadajú jednoduché riešenia v ...

1.11.2022 Redakcia FinReport

Čína diverzifikuje zdroje energií, pretože chce dosiahnuť uhlíkovú neutralitu

Čína chce dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2060. Nefosílne energie – vodná, solárna, veterná a jadrová energia, by sa do roku 2035 ...

31.10.2022 Redakcia FinReport

Mamy s ekologickým cítením vytvorili hru pre deti aj dospelých s názvom Planéta Zem sa usmieva

Inšpirovali sa a vymysleli milú a zároveň poučnú ekologickú hru pre deti aj dospelých. Nazvali ju Planéta Zem sa usmieva. EKO hra dáva ...

24.10.2022 Redakcia FinReport

Klimatické zmeny za uplynulé desaťročie pripravili EÚ o 145 miliárd eur

Hospodárske straty v krajinách Európskej únie počas uplynulých desiatich rokov v krajinách Európskej únie dosiahli 145 miliárd eur. Tvrdí ...

Mobilná aplikácia

  1. 1.
    Cena zlata by sa v prípade pokračovania neistoty mohla dostať až k 2-tisíc dolárom
  2. 2.
    Bachmut je čoraz viac izolovaný, tvrdia Briti. Vagnerovci pravdepodobne obsadili cestu spájajúcu mesto so Siverskom
  3. 3.
    Výrobca drevených lyží: Slováci si poctivú remeselnú prácu nevážia
  4. 4.
    Zomrela jediná dcéra Kráľa rock’n’rollu, Lisa Marie Presley mala 54 rokov
  5. 5.
    Kto v Čechách nahradí prezidenta Zemana? Po odstúpení odborárskeho predáka zostalo osem kandidátov