Slováci už dva roky triedia kuchynský bioodpad. Ako sa im to darí?

Eva Sadovská 5.7.2023 Poslať

Na jedného Slováka ročne pripadá 83 kilogramov potravinového odpadu, z ktorého až 78 % vzniká v domácnostiach. Slovenské domácnosti majú pritom možnosť separovať kuchynský bioodpad (KBO) už dva roky. Triedený zber KBO je zavedený vo väčšine samospráv od 1. júla 2021, a od začiatku roka 2023 sa k nim pridali aj Bratislava, Košice a Prešov. V našej aktuálnej analýze sme sa preto pozreli na to, koľko potravinového odpadu na Slovensku vytvárame, či sa ho Slováci za dva roky naučili triediť a akých chýb sa najčastejšie dopúšťajú. V závere analýzy sú uvedené praktické rady, ako triediť odpad z kuchyne čo najefektívnejšie.

Slováci majú možnosť separovať kuchynský odpad dva roky

Foto: Shutterstock

Koľko odpadu vyprodukujeme za rok

Na Slovensku sme v roku 2020 vytvorili 456-tisíc ton potravinového odpadu. V prepočte na jedného obyvateľa tak ide o 83 kilogramov takéhoto odpadu. Domácnosti z neho vyprodukovali až 78 %, teda 65 kilogramov na obyvateľa.

Najčastejšie ide o chlieb a pečivo, ovocie a zeleninu, mliečne výrobky, zvyšky uvareného nedojedeného jedla, ale aj o nerozbalené potraviny. Vyplynulo to z dát prvého celoeurópskeho monitorovania potravinového odpadu, ktoré v závere uplynulého roka 2022 zverejnil Eurostat.

Práve tento druh odpadu je významným znečisťovateľom a tvorcom skleníkových plynov, a to v prípade, keď sa nevytriedi a skončí na skládkach. Plytvanie potravinami predstavuje nielen ekologický, ale aj ekonomický problém. Priemerný Slovák alebo Slovenka vyhodí ročne zvyšky jedál či potraviny po dátume spotreby v hodnote 100 až 150 eur.

81054

Ako je to s triedením odpadu na Slovensku

Slovenské samosprávy majú už dva roky (od 1. júla 2021) povinnosť realizovať triedený zber kuchynského bioodpadu pre svojich občanov. Cieľom tohto opatrenia je eliminovať, ideálne odstrániť kuchynský bioodpad zo zmesového komunálneho odpadu.

Výnimku a odklad do 31. decembra 2022 mali iba samosprávy, ktoré zmesový komunálny odpad energeticky zhodnocujú, teda Bratislava, Košice a Prešov. Povinnosť zaviesť triedený zber KBO sa aj naďalej netýka tých samospráv alebo ich častí, ktorých domácnosti bioodpad z kuchyne stopercentne kompostujú.

Ako sa darí mestám a obciam KBO separovať a zhodnocovať?

Zaujímavé výsledky priniesla vlani vypracovaná analýza Zväzu odpadového priemyslu (ZOP). Analýza vychádza z dotazníkov 103 obcí a miest rôznych veľkostí a s celkovým počtom 1,9 milióna obyvateľov.

Na jedného obyvateľa pripadalo v prepočte na rok iba 11 kilogramov vytriedeného KBO, čo z celkového potenciálu KBO predstavovalo iba približne 12 %.
Triedený zber bioodpadu z kuchyne sa podpísal pod medziročný pokles zmesového komunálneho odpadu o –8 %.
Priemerná cena za jednu tonu vyzbieraného a spracovaného KBO predstavovala pre samosprávy až 342 eur. A to je podstatne viac ako pri zbere a skládkovaní jednej tony zmesového komunálneho odpadu na úrovni 65 až 75 eur za tonu.

Rozhoduje kvalita a vzdialenosť

Okrem vysokých nákladov v súvislosti so zberom a spracovaním KBO upozorňujú obce a mestá aj na zápach a pretekanie odpadu z nádob, frekvenciu zberu podľa vyhlášky, nezáujem občanov a taktiež na iba mierny pokles zmesového komunálneho odpadu. V súvislosti s triedením a spracovaním bioodpadu z kuchyne odborníci čoraz častejšie skloňujú pojmy „kvalita“ a „vzdialenosť“.

„Zber kuchynského odpadu v niektorých obciach a mestách síce funguje, ale výsledok je diskutabilný. KBO často obsahuje zvyšky mikroplastov, napríklad z obalov, a tak draho vyzbieraný kuchynský bioodpad nekončí v bioplynovej stanici alebo v kompostárni, ale na skládkach alebo načierno na poliach. Zároveň kvôli nedostatku zariadení na spracovanie je odpad často prepravovaný neprimerane ďaleko, aj stovky kilometrov. To nie je ani ekonomicky a ani environmentálne správne riešenie,“ zhrnul generálny riaditeľ Zväzu odpadového priemyslu Ján Chovanec.

Najčastejšie chyby pri triedení kuchynského odpadu

Odmietanie triedenia – dôvodom môže byť nevedomosť, neochota alebo nesúhlas akceptovať diskomfort.
Odpad z kuchyne vkladáme do plastových vreciek alebo vyhadzujeme rovno s obalmi.
Bioodpad z kuchyne nevytriedime dôkladne, a tak ho do špecializovaných nádob vkladáme znehodnotený o plasty, sklo či kovy.

V lete je viac odpadu z ovocia

Aktuálne letné mesiace sú spojené aj so zvýšenou konzumáciou ovocia a zeleniny, a teda so zvýšenou produkciou odpadu, najmä v podobe šupiek. Kým pri bobuľovom ovocí vzniká iba minimálny alebo žiadny odpad, v prípade melónov je to naopak.

Letné mesiace sú navyše sprevádzané vyššími teplotami vzduchu, čo urýchľuje hnilobný proces bioodpadu – sprevádzaný typicky výrazným zápachom. Triediť KBO by sme mali, samozrejme, počas celého roka, ale v letných mesiacoch je to viac ako vítané.

Ako triediť kuchynský bioodpad čo najefektívnejšie?

Vyjdite zo svojej komfortnej zóny a začnite triediť. Nevzdávajte sa, ak sa vám v prvých dňoch či týždňoch nepodarí vytriediť všetok KBO dokonale. Chce to iba cvik, tak ako aj pri separovaní papiera či plastu.
Ak nemáte potrebné informácie, informujte sa na miestnom úrade alebo na webovej stránke vašej samosprávy.
S kuchynským biologickým odpadom sa najčastejšie spája hnedá farba. Smetné nádoby určené na KBO sú práve v tejto farbe.
Vhodné je mať prehľad aj o frekvencii a dátume zvozu.
Informujte sa, čo patrí a čo nepatrí do hnedej nádoby vo vašej obci alebo meste. Pravidlá triedenia kuchynského bioodpadu nie sú v samosprávach jednotné. Závisí to najmä od toho, kde a ako je vyseparovaný KBO spracovaný – či v kompostárni, alebo v bioplynovej stanici. Čo patrí do „vašej“ hnedej nádoby, zistíte z informačných letákov, na webe vašej samosprávy, ale aj z nálepky nachádzajúcej sa na smetnej nádobe. Prípadne sa môžete informovať aj u zberovej spoločnosti, ktorá triedený zber KBO pre vašu samosprávu zabezpečuje.

Témy