Každý z nás denne vyprodukuje 1,4 kilogramu smetí a vyše 40 % z nich končí na skládkach
Odpad patrí medzi najväčších znečisťovateľov Zeme. A to nielen čo sa týka jeho výskytu v prírode, v riekach či v moriach, ale aj kvôli emisiám, ktoré vznikajú pri jeho likvidácii. Zlou správou je, že na Slovensku produkcia komunálneho odpadu z roka na rok rastie. V roku 2021 pripadalo na jedného Slováka až 497 kilogramov komunálneho odpadu, čo bolo o 52 % viac ako pred desiatimi rokmi. A hoci triedime lepšie ako v minulosti, vyše 40 % odpadu končí naďalej na skládkach.

Foto: Shutterstock
Každý z nás denne vyhodí 1,4 kilogramu smetí
V roku 2021 sme na Slovensku vytvorili 2,7 milióna ton komunálneho odpadu. Priemerný Slovák alebo Slovenka tak minulý rok v priemere vyhodili do odpadových nádob 497 kilogramov smetí. Na deň to predstavuje približne 1,4 kilogramu odpadu. Produkcia odpadu na Slovensku raketovo rastie, pričom len za uplynulé desaťročie bol zaznamenaný nárast o vyše polovicu. Vyplynulo to z najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR.
Ďalšou zlou správou je, že približne 41 % odpadu z domácností naďalej končí na skládkach, čo je ekologicky najhorší spôsob nakladania s odpadmi, ktorý navyše prispieva k tvorbe skleníkového efektu.
„Hoci miera skládkovania za desať rokov klesla zo 75 % na súčasných 41 %, objem skládkovaného odpadu neklesá. Na skládkach každoročne skončí viac ako milión ton odpadu. Je to spôsobené tým, že produkcia odpadu rastie veľmi rýchlo. Inými slovami, vytvárame príliš veľa odpadu na to, aby sme ho dokázali efektívne zhodnotiť. Či už formou recyklácie, alebo premenou na elektrinu alebo teplo,“ konštatuje generálny riaditeľ Zväzu odpadového priemyslu Ján Chovanec s tým, že miera recyklácie bola vykázaná na úrovni 49 % a iba približne 9 % komunálneho odpadu sa zhodnotilo na elektrickú energiu alebo teplo v zariadeniach na energetické využitie odpadu (ZEVO).
Najlepší odpad je taký, ktorý nevznikne
V hierarchii obehového hospodárstva má najvyššie postavenie „ZERO WASTE“, teda nevytváranie žiadneho odpadu. Z každodennej skúsenosti však vieme, že ide skôr o ideál, ktorý je v súčasnosti nedosiahnuteľný. A tak, keď už odpad vyprodukujeme, dôležité je dôsledné triedenie, ktoré zvyšuje šancu na jeho ďalšie recyklovanie. Pre odpad, ktorý sa nedá recyklovať, existuje alternatíva v podobe energetického zhodnocovania (premeny odpadu na teplo a elektrinu v zariadeniach ZEVO). Ide o výrazne ekologickejší spôsob nakladania s odpadom ako je skládkovanie, ktoré je na najspodnejšej priečke hierarchie.
Kde sa produkuje najviac smetí?
Najväčšími producentmi komunálneho odpadu boli v roku 2021 obyvatelia Trnavského, Bratislavského a Nitrianskeho kraja so 657, 618 a 573 kilogramami na obyvateľa. Najmenej ho, naopak, vytvorili v Košickom a v Prešovskom kraji, a to 375 a 389 kilogramov na obyvateľa. Vo všetkých regiónoch Slovenska produkcia odpadu za posledných 10 rokov vzrástla. Dôvodom je rastúca spotreba, pretože z každého zakúpeného tovaru a služby vznikne postupne odpad.
Na Slovensku sa skládkam „najviac darí“ v Banskobystrickom kraji s mierou skládkovania na úrovni 49,5 %. Nasledujú Nitriansky a Trenčiansky kraj s úrovňami nad 48 %. Naopak, najmenej odpadu sa skládkuje v Bratislavskom (20,6 %) a Košickom kraji (31 %). Tieto dva regióny sa zároveň vyznačujú aj najvyšším podielom zhodnocovaného komunálneho odpadu na úrovniach 75,1 % a 68,2 %. Dôvodom je nielen triedenie a následné recyklovanie odpadu, ale aj premena odpadu na teplo a elektrickú energiu v zariadeniach ZEVO.
Zaostávame za mnohými krajinami
Najväčšími producentmi komunálneho odpadu v Európskej únii boli podľa dát Eurostatu v roku 2021 Luxemburčania, Dáni a Belgičania, v prípade ktorých tvorba komunálneho odpadu na obyvateľa predstavovala 793, 786 a 759 kilogramov. Naopak, na „najprázdnejšie smetné koše“ poukázal Eurostat v prípade Rumunska s hodnotou 302 kilogramov na hlavu. Ďalšie dve priečky patria Poľsku a Estónsku s hodnotami 362 a 395 kilogramov.
Slovensko v tomto pomyselnom rebríčku stúpa pomerne rýchlo nahor a za posledné desaťročie sa zaradilo medzi krajiny EÚ s najrýchlejším nárastom produkcie komunálneho odpadu. Dôvodom je opäť rastúca spotreba, pretože z každého zakúpeného tovaru a služby vznikne postupne odpad.
Ukazuje sa, že väčším problémom ako samotná produkcia odpadu je spôsob, ako s ním nakladáme. Správne nastavené odpadové hospodárstvo napomáha nielen k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality, ale aj k rozvoju obehového hospodárstva. Ukážkovými krajinami v tejto oblasti sú napríklad Nemecko, Rakúsko, Holandsko, Luxembursko a Belgicko. Tieto krajiny dosahujú mieru recyklácie komunálneho odpadu nad úrovňou 50 % a zvyšný komunálny odpad energeticky zhodnocujú v zariadeniach ZEVO. Miera skládkovania je tak u nich veľmi nízka, až takmer nulová.
Slovensko medzi tieto krajiny rozhodne nepatrí. Kým vyspelé európske ekonomiky už dnes realizujú uhlíkovo neutrálne odpadové hospodárstvo, Slovensko aj naďalej patrí medzi skládkové veľmoci.
Tvorba odpadu porastie aj v nasledujúcich rokoch
Produkcia odpadu na Slovensku sa bude aj naďalej zvyšovať. Podľa prognózy Zväzu odpadového priemyslu vytvoríme v roku 2035 na Slovensku minimálne 580 kilogramov odpadu na obyvateľa, teda celkovo 3,12 milióna ton komunálneho odpadu. Reformný balík zameraný na prechod Únie k obehovému hospodárstvu stanovuje pre rok 2035 dva ciele – minimálne 65 % komunálneho odpadu recyklovať a maximálne 10 % komunálneho odpadu ukladať na skládky. Zároveň predpokladáme, že ročná produkcia nerecyklovateľného komunálneho odpadu neklesne pod 1 milión ton.
Ako s takýmto nerecyklovateľným odpadom nakladať? Ku skládkovaniu nerecyklovateľného odpadu existuje ekologickejšia alternatíva, ktorá sa v západnej Európe už desaťročia úspešne používa. Ide už o spomínané energetické zhodnotenie odpadu v ZEVO. Podľa odborníkov na odpadové hospodárstvo však dve existujúce zariadenia na energetické využitie odpadu (v Bratislave a Košiciach) nepostačujú, a na Slovensku tak existuje potreba pre výstavbu minimálne piatich takýchto zariadení.
Prečo energeticky zhodnocovať odpad?
Energetická kríza zosilnila tlak na energetickú sebestačnosť Slovenska. Na zníženie závislosti od dovozu ruských energií preferuje Európska komisia viac využívania obnoviteľných zdrojov (OZE). Jeden z najlacnejších a zároveň dostupných zdrojov je práve nerecyklovateľný odpad.
Priemerne veľké zariadenie na energetické využitie odpadu dokáže ročne vyrobiť lacné teplo až pre 4 500 domácností. Napríklad v Košiciach sa vlani spracovalo 120-tisíc ton nerecyklovateľného odpadu a vyrobilo sa z neho takmer 51-tisíc MWh tepla, čo znamenalo teplo a teplú úžitkovú vodu pre vyše 4-tisíc košických domácností.
Odpad ako zdroj energie
- Jedno priemerne veľké zariadenie ZEVO, ktoré ročne zhodnotí 100-tisíc ton nerecyklovateľného odpadu, dokáže vyrobiť a dodať do siete 49-tisíc MWh elektrickej energie, čo predstavuje ročnú spotrebu cca 16-tisíc slovenských domácností.
- Potenciálna ročná produkcia tepelnej energie je v jednom zariadení ZEVO 53-tisíc MWh, čomu zodpovedá teplo pre približne 4,5-tisíc domácností.
- Ak by sme dokázali presmerovať zo skládok 1 milión ton nerecyklovateľného odpadu do zariadení ZEVO, z odpadu by sme dokázali vyrobiť teplo, ktoré by bolo schopné nahradiť takmer 40 % tepla dodaného domácnostiam systémami centrálneho zásobovania teplom (CZT) zo všetkých teplární na Slovensku.
- Na Slovensku máme aktuálne dve zariadenia ZEVO (v Bratislave a Košiciach), čo ale nepostačuje a odborníci vidia priestor pre vybudovanie minimálne piatich ďalších takýchto zariadení.
Mzdová kalkulačka - výpočet čistej mzdy a ceny práce
Mzdová kalkulačka ADVANCED
Tehotenské: Online kalkulačka na výpočet dávky
Kalkulačka materskej dávky
Valorizácia dôchodkov
Kalkulačka na výpočet dôchodku
Kalkulačka na výpočet dôchodkového veku
Kalkulačka na výpočet vdovského dôchodku
Kalkulačka sirotského dôchodku
Kalkulačka minimálneho dôchodku
Hypotekárna kalkulačka
Porovnanie zdravotných poisťovní
DPH kalkulačka pre rok 2025
Investičná kalkulačka

SPRAVODAJSTVO





Najčítanejšie
- 1.Odborné skúšky s najvyšším stupňom spôsobilosti pre finančných poradcov budú 27. a 28. septembra 2023
- 2.Nemajetkovú ujmu pre pozostalých kryje PZP
- 3.Počas leta nás ohrozuje nielen koronavírus, ale aj úrazy
- 4.So sporením pre dieťa je najlepšie začať hneď po jeho narodení, napríklad aj investovaním do fondov
- 5.Komerčné zdravotné pripoistenie: Čo všetko by mohlo obsahovať a kedy sa ho dočkáme?