Foto: Shutterstock

Každý z nás denne vyhodí 1,4 kilogramu smetí

V roku 2021 sme na Slovensku vytvorili 2,7 milióna ton komunálneho odpadu. Priemerný Slovák alebo Slovenka tak minulý rok v priemere vyhodili do odpadových nádob 497 kilogramov smetí. Na deň to predstavuje približne 1,4 kilogramu odpadu. Produkcia odpadu na Slovensku raketovo rastie, pričom len za uplynulé desaťročie bol zaznamenaný nárast o vyše polovicu. Vyplynulo to z najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR.

Ďalšou zlou správou je, že približne 41 % odpadu z domácností naďalej končí na skládkach, čo je ekologicky najhorší spôsob nakladania s odpadmi, ktorý navyše prispieva k tvorbe skleníkového efektu.

„Hoci miera skládkovania za desať rokov klesla zo 75 % na súčasných 41 %, objem skládkovaného odpadu neklesá. Na skládkach každoročne skončí viac ako milión ton odpadu. Je to spôsobené tým, že produkcia odpadu rastie veľmi rýchlo. Inými slovami, vytvárame príliš veľa odpadu na to, aby sme ho dokázali efektívne zhodnotiť. Či už formou recyklácie, alebo premenou na elektrinu alebo teplo,“ konštatuje generálny riaditeľ Zväzu odpadového priemyslu Ján Chovanec s tým, že miera recyklácie bola vykázaná na úrovni 49 % a iba približne 9 % komunálneho odpadu sa zhodnotilo na elektrickú energiu alebo teplo v zariadeniach na energetické využitie odpadu (ZEVO).

Kde sa produkuje najviac smetí?

Najväčšími producentmi komunálneho odpadu boli v roku 2021 obyvatelia Trnavského, Bratislavského a Nitrianskeho kraja so 657, 618 a 573 kilogramami na obyvateľa. Najmenej ho, naopak, vytvorili v Košickom a v Prešovskom kraji, a to 375 a 389 kilogramov na obyvateľa. Vo všetkých regiónoch Slovenska produkcia odpadu za posledných 10 rokov vzrástla. Dôvodom je rastúca spotreba, pretože z každého zakúpeného tovaru a služby vznikne postupne odpad.

Na Slovensku sa skládkam „najviac darí“ v Banskobystrickom kraji s mierou skládkovania na úrovni 49,5 %. Nasledujú Nitriansky a Trenčiansky kraj s úrovňami nad 48 %. Naopak, najmenej odpadu sa skládkuje v Bratislavskom (20,6 %) a Košickom kraji (31 %). Tieto dva regióny sa zároveň vyznačujú aj najvyšším podielom zhodnocovaného komunálneho odpadu na úrovniach 75,1 % a 68,2 %. Dôvodom je nielen triedenie a následné recyklovanie odpadu, ale aj premena odpadu na teplo a elektrickú energiu v zariadeniach ZEVO.

Zaostávame za mnohými krajinami

Najväčšími producentmi komunálneho odpadu v Európskej únii boli podľa dát Eurostatu v roku 2021 Luxemburčania, Dáni a Belgičania, v prípade ktorých tvorba komunálneho odpadu na obyvateľa predstavovala 793, 786 a 759 kilogramov. Naopak, na „najprázdnejšie smetné koše“ poukázal Eurostat v prípade Rumunska s hodnotou 302 kilogramov na hlavu. Ďalšie dve priečky patria Poľsku a Estónsku s hodnotami 362 a 395 kilogramov.

Slovensko v tomto pomyselnom rebríčku stúpa pomerne rýchlo nahor a za posledné desaťročie sa zaradilo medzi krajiny EÚ s najrýchlejším nárastom produkcie komunálneho odpadu. Dôvodom je opäť rastúca spotreba, pretože z každého zakúpeného tovaru a služby vznikne postupne odpad.

Ukazuje sa, že väčším problémom ako samotná produkcia odpadu je spôsob, ako s ním nakladáme. Správne nastavené odpadové hospodárstvo napomáha nielen k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality, ale aj k rozvoju obehového hospodárstva. Ukážkovými krajinami v tejto oblasti sú napríklad Nemecko, Rakúsko, Holandsko, Luxembursko a Belgicko. Tieto krajiny dosahujú mieru recyklácie komunálneho odpadu nad úrovňou 50 % a zvyšný komunálny odpad energeticky zhodnocujú v zariadeniach ZEVO. Miera skládkovania je tak u nich veľmi nízka, až takmer nulová.

Slovensko medzi tieto krajiny rozhodne nepatrí. Kým vyspelé európske ekonomiky už dnes realizujú uhlíkovo neutrálne odpadové hospodárstvo, Slovensko aj naďalej patrí medzi skládkové veľmoci.

Tvorba odpadu porastie aj v nasledujúcich rokoch

Produkcia odpadu na Slovensku sa bude aj naďalej zvyšovať. Podľa prognózy Zväzu odpadového priemyslu vytvoríme v roku 2035 na Slovensku minimálne 580 kilogramov odpadu na obyvateľa, teda celkovo 3,12 milióna ton komunálneho odpadu. Reformný balík zameraný na prechod Únie k obehovému hospodárstvu stanovuje pre rok 2035 dva ciele – minimálne 65 % komunálneho odpadu recyklovať a maximálne 10 % komunálneho odpadu ukladať na skládky. Zároveň predpokladáme, že ročná produkcia nerecyklovateľného komunálneho odpadu neklesne pod 1 milión ton.

Ako s takýmto nerecyklovateľným odpadom nakladať? Ku skládkovaniu nerecyklovateľného odpadu existuje ekologickejšia alternatíva, ktorá sa v západnej Európe už desaťročia úspešne používa. Ide už o spomínané energetické zhodnotenie odpadu v ZEVO. Podľa odborníkov na odpadové hospodárstvo však dve existujúce zariadenia na energetické využitie odpadu (v Bratislave a Košiciach) nepostačujú, a na Slovensku tak existuje potreba pre výstavbu minimálne piatich takýchto zariadení. 

Prečo energeticky zhodnocovať odpad?

Energetická kríza zosilnila tlak na energetickú sebestačnosť Slovenska. Na zníženie závislosti od dovozu ruských energií preferuje Európska komisia viac využívania obnoviteľných zdrojov (OZE). Jeden z najlacnejších a zároveň dostupných zdrojov je práve nerecyklovateľný odpad.

Priemerne veľké zariadenie na energetické využitie odpadu dokáže ročne vyrobiť lacné teplo až pre 4 500 domácností. Napríklad v Košiciach sa vlani spracovalo 120-tisíc ton nerecyklovateľného odpadu a vyrobilo sa z neho takmer 51-tisíc MWh tepla, čo znamenalo teplo a teplú úžitkovú vodu pre vyše 4-tisíc košických domácností.