Hľadaj
× Aplikácia Aplikácia

Každý z nás denne vyprodukuje 1,4 kilogramu smetí a vyše 40 % z nich končí na skládkach

Eva Sadovská Ekológia Poslať

Odpad patrí medzi najväčších znečisťovateľov Zeme. A to nielen čo sa týka jeho výskytu v prírode, v riekach či v moriach, ale aj kvôli emisiám, ktoré vznikajú pri jeho likvidácii. Zlou správou je, že na Slovensku produkcia komunálneho odpadu z roka na rok rastie. V roku 2021 pripadalo na jedného Slováka až 497 kilogramov komunálneho odpadu, čo bolo o 52 % viac ako pred desiatimi rokmi. A hoci triedime lepšie ako v minulosti, vyše 40 % odpadu končí naďalej na skládkach.

image

Foto: Shutterstock

Každý z nás denne vyhodí 1,4 kilogramu smetí

V roku 2021 sme na Slovensku vytvorili 2,7 milióna ton komunálneho odpadu. Priemerný Slovák alebo Slovenka tak minulý rok v priemere vyhodili do odpadových nádob 497 kilogramov smetí. Na deň to predstavuje približne 1,4 kilogramu odpadu. Produkcia odpadu na Slovensku raketovo rastie, pričom len za uplynulé desaťročie bol zaznamenaný nárast o vyše polovicu. Vyplynulo to z najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR.

Ďalšou zlou správou je, že približne 41 % odpadu z domácností naďalej končí na skládkach, čo je ekologicky najhorší spôsob nakladania s odpadmi, ktorý navyše prispieva k tvorbe skleníkového efektu.

„Hoci miera skládkovania za desať rokov klesla zo 75 % na súčasných 41 %, objem skládkovaného odpadu neklesá. Na skládkach každoročne skončí viac ako milión ton odpadu. Je to spôsobené tým, že produkcia odpadu rastie veľmi rýchlo. Inými slovami, vytvárame príliš veľa odpadu na to, aby sme ho dokázali efektívne zhodnotiť. Či už formou recyklácie, alebo premenou na elektrinu alebo teplo,“ konštatuje generálny riaditeľ Zväzu odpadového priemyslu Ján Chovanec s tým, že miera recyklácie bola vykázaná na úrovni 49 % a iba približne 9 % komunálneho odpadu sa zhodnotilo na elektrickú energiu alebo teplo v zariadeniach na energetické využitie odpadu (ZEVO).

Najlepší odpad je taký, ktorý nevznikne

V hierarchii obehového hospodárstva má najvyššie postavenie „ZERO WASTE“, teda nevytváranie žiadneho odpadu. Z každodennej skúsenosti však vieme, že ide skôr o ideál, ktorý je v súčasnosti nedosiahnuteľný. A tak, keď už odpad vyprodukujeme, dôležité je dôsledné triedenie, ktoré zvyšuje šancu na jeho ďalšie recyklovanie. Pre odpad, ktorý sa nedá recyklovať, existuje alternatíva v podobe energetického zhodnocovania (premeny odpadu na teplo a elektrinu v zariadeniach ZEVO). Ide o výrazne ekologickejší spôsob nakladania s odpadom ako je skládkovanie, ktoré je na najspodnejšej priečke hierarchie.

Kde sa produkuje najviac smetí?

Najväčšími producentmi komunálneho odpadu boli v roku 2021 obyvatelia Trnavského, Bratislavského a Nitrianskeho kraja so 657, 618 a 573 kilogramami na obyvateľa. Najmenej ho, naopak, vytvorili v Košickom a v Prešovskom kraji, a to 375 a 389 kilogramov na obyvateľa. Vo všetkých regiónoch Slovenska produkcia odpadu za posledných 10 rokov vzrástla. Dôvodom je rastúca spotreba, pretože z každého zakúpeného tovaru a služby vznikne postupne odpad.

Na Slovensku sa skládkam „najviac darí“ v Banskobystrickom kraji s mierou skládkovania na úrovni 49,5 %. Nasledujú Nitriansky a Trenčiansky kraj s úrovňami nad 48 %. Naopak, najmenej odpadu sa skládkuje v Bratislavskom (20,6 %) a Košickom kraji (31 %). Tieto dva regióny sa zároveň vyznačujú aj najvyšším podielom zhodnocovaného komunálneho odpadu na úrovniach 75,1 % a 68,2 %. Dôvodom je nielen triedenie a následné recyklovanie odpadu, ale aj premena odpadu na teplo a elektrickú energiu v zariadeniach ZEVO.

73724

Zaostávame za mnohými krajinami

Najväčšími producentmi komunálneho odpadu v Európskej únii boli podľa dát Eurostatu v roku 2021 Luxemburčania, Dáni a Belgičania, v prípade ktorých tvorba komunálneho odpadu na obyvateľa predstavovala 793, 786 a 759 kilogramov. Naopak, na „najprázdnejšie smetné koše“ poukázal Eurostat v prípade Rumunska s hodnotou 302 kilogramov na hlavu. Ďalšie dve priečky patria Poľsku a Estónsku s hodnotami 362 a 395 kilogramov.

Slovensko v tomto pomyselnom rebríčku stúpa pomerne rýchlo nahor a za posledné desaťročie sa zaradilo medzi krajiny EÚ s najrýchlejším nárastom produkcie komunálneho odpadu. Dôvodom je opäť rastúca spotreba, pretože z každého zakúpeného tovaru a služby vznikne postupne odpad.

Ukazuje sa, že väčším problémom ako samotná produkcia odpadu je spôsob, ako s ním nakladáme. Správne nastavené odpadové hospodárstvo napomáha nielen k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality, ale aj k rozvoju obehového hospodárstva. Ukážkovými krajinami v tejto oblasti sú napríklad Nemecko, Rakúsko, Holandsko, Luxembursko a Belgicko. Tieto krajiny dosahujú mieru recyklácie komunálneho odpadu nad úrovňou 50 % a zvyšný komunálny odpad energeticky zhodnocujú v zariadeniach ZEVO. Miera skládkovania je tak u nich veľmi nízka, až takmer nulová.

Slovensko medzi tieto krajiny rozhodne nepatrí. Kým vyspelé európske ekonomiky už dnes realizujú uhlíkovo neutrálne odpadové hospodárstvo, Slovensko aj naďalej patrí medzi skládkové veľmoci.

Tvorba odpadu porastie aj v nasledujúcich rokoch

Produkcia odpadu na Slovensku sa bude aj naďalej zvyšovať. Podľa prognózy Zväzu odpadového priemyslu vytvoríme v roku 2035 na Slovensku minimálne 580 kilogramov odpadu na obyvateľa, teda celkovo 3,12 milióna ton komunálneho odpadu. Reformný balík zameraný na prechod Únie k obehovému hospodárstvu stanovuje pre rok 2035 dva ciele – minimálne 65 % komunálneho odpadu recyklovať a maximálne 10 % komunálneho odpadu ukladať na skládky. Zároveň predpokladáme, že ročná produkcia nerecyklovateľného komunálneho odpadu neklesne pod 1 milión ton.

Ako s takýmto nerecyklovateľným odpadom nakladať? Ku skládkovaniu nerecyklovateľného odpadu existuje ekologickejšia alternatíva, ktorá sa v západnej Európe už desaťročia úspešne používa. Ide už o spomínané energetické zhodnotenie odpadu v ZEVO. Podľa odborníkov na odpadové hospodárstvo však dve existujúce zariadenia na energetické využitie odpadu (v Bratislave a Košiciach) nepostačujú, a na Slovensku tak existuje potreba pre výstavbu minimálne piatich takýchto zariadení

78076

Prečo energeticky zhodnocovať odpad?

Energetická kríza zosilnila tlak na energetickú sebestačnosť Slovenska. Na zníženie závislosti od dovozu ruských energií preferuje Európska komisia viac využívania obnoviteľných zdrojov (OZE). Jeden z najlacnejších a zároveň dostupných zdrojov je práve nerecyklovateľný odpad.

Priemerne veľké zariadenie na energetické využitie odpadu dokáže ročne vyrobiť lacné teplo až pre 4 500 domácností. Napríklad v Košiciach sa vlani spracovalo 120-tisíc ton nerecyklovateľného odpadu a vyrobilo sa z neho takmer 51-tisíc MWh tepla, čo znamenalo teplo a teplú úžitkovú vodu pre vyše 4-tisíc košických domácností.

Odpad ako zdroj energie

  • Jedno priemerne veľké zariadenie ZEVO, ktoré ročne zhodnotí 100-tisíc ton nerecyklovateľného odpadu, dokáže vyrobiť a dodať do siete 49-tisíc MWh elektrickej energie, čo predstavuje ročnú spotrebu cca 16-tisíc slovenských domácností.
  • Potenciálna ročná produkcia tepelnej energie je v jednom zariadení ZEVO 53-tisíc MWh, čomu zodpovedá teplo pre približne 4,5-tisíc domácností.
  • Ak by sme dokázali presmerovať zo skládok 1 milión ton nerecyklovateľného odpadu do zariadení ZEVO, z odpadu by sme dokázali vyrobiť teplo, ktoré by bolo schopné nahradiť takmer 40 % tepla dodaného domácnostiam systémami centrálneho zásobovania teplom (CZT) zo všetkých teplární na Slovensku.
  • Na Slovensku máme aktuálne dve zariadenia ZEVO (v Bratislave a Košiciach), čo ale nepostačuje a odborníci vidia priestor pre vybudovanie minimálne piatich ďalších takýchto zariadení.

Kľúčové slová

logo
Prečítajte si tiež:
27.9.2023 Redakcia FinReport

Lego prináša na trh kocky označené Braillovým písmom, pomôžu deťom so zrakovým postihnutím

Spoločnosť Lego plánuje začať s predajom kociek označených Braillovým písmom. Chce tak pomôcť nevidiacim a slabozrakým deťom naučiť sa ...

27.9.2023 Naďa Černá

Nakupovanie online: Kedy je platenie kartou v e-shope naozaj bezpečné?

Nakupovanie v e-shopoch je dnes aj po opätovnom otvorení kamenných prevádzok populárnejšie ako pred pandémiou koronavírusu. Takýto spôsob ...

27.9.2023 Redakcia FinReport

Nárast cien vo výrobe sa zmierňuje, poľnohospodári dokonca registrujú pokles

Nárast cien v priemyselnej výrobe a v stavebníctve sa postupne zmierňuje a v poľnohospodárstve je dokonca výrazne nižší ako pred rokom. ...

27.9.2023 Martin Jamnický

Takmer 75-tisíc SZČO sa čoskoro dozvie, aké budú ich odvody

Samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO), ktoré mali predĺženú lehotu na podanie daňového priznania za rok 2022 do konca júna 2023, ...

27.9.2023 Robert Juriš

Takto sa od 1. októbra 2023 zvýšia príspevky pomoci v hmotnej núdzi

V minulosti sme boli zvyknutí, že väčšina dávok a sociálnych príspevkov sa menila s príchodom nového roka. Dnes je situácia iná. Dávky ...

27.9.2023 Redakcia FinReport

XTB umožní prostredníctvom vlastných investičných plánov investovať do ETF

Globálna fintech spoločnosť XTB uviedla na trh finančný produkt pre dlhodobé pasívne investovanie. Slovenskí investori si prostredníctvom ...

9.7.2023 Redakcia FinReport

Podiel elektriny pochádzajúcej z obnoviteľných zdrojov je čoraz vyšší

Využívanie elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov je v súvislosti s aktuálne obmedzenými dodávkami a energetickou krízou čoraz ...

5.7.2023 Eva Sadovská

Slováci už dva roky triedia kuchynský bioodpad. Ako sa im to darí?

Na jedného Slováka ročne pripadá 83 kilogramov potravinového odpadu, z ktorého až 78 % vzniká v domácnostiach. Slovenské domácnosti majú ...

27.3.2023 Redakcia FinReport

Fotovoltika je v čase energetickej krízy žiadaná. Ako je to so spotrebnými daňami, ktoré s ňou súvisia?

Každá osoba, či už podnikateľ, alebo domácnosť, ktorá vyrába elektrinu z obnoviteľného zdroja energie v solárnom zariadení ...

6.2.2023 Eva Sadovská

Podiel energie z obnoviteľných zdrojov na Slovensku stagnuje na úrovni 17 %. Prečo zaostávame?

Európsky štatistický úrad Eurostat pred niekoľkými dňami zverejnil údaje za rok 2021 o podieloch energie z obnoviteľných zdrojov (OZE) v ...

1.2.2023 Eva Sadovská

Na jedného Slováka ročne pripadá 83 kilogramov potravinového odpadu. Jeho zber sprevádzajú problémy

Na jedného Slováka pripadá ročne 83 kilogramov potravinového odpadu. Až 78 % z neho pochádza z domácností, zvyšných 22 % vzniká pri ...

28.12.2022 Eva Sadovská

Poplatky za komunálny odpad sú výrazne vyššie. Ktorých občanov a obcí sa týkajú najviac?

Samosprávy v súčasnosti čelia výraznému zvyšovaniu nákladov na plyn, teplo či elektrinu. Ich rozpočty však zaťažujú aj náklady ...

5.12.2022 Eva Sadovská

Každý z nás vyprodukuje takmer pol tony odpadu za rok, až 41 % z neho skončí na skládkach

Rastúca produkcia odpadu je vážnym environmentálnym problémom. Cieľom je preto čo najintenzívnejšia redukcia toho, čo vyprodukujeme ako ...

26.11.2022 Redakcia FinReport

Občan EÚ vyprodukuje ročne v priemere 127 kilogramov potravinového odpadu

Plytvanie potravinami je jedným zo zásadných neduhov súčasnej doby. Podľa dát Európskeho štatistického úradu Eurostat sa len v roku 2020 v ...

24.11.2022 Martin Jamnický

Rozvoju veternej energetiky na Slovensku bránia povoľovacie procesy a podnikateľské prostredie

Postupný prechod od používania fosílnych palív, prevažne dovážaných z Ruska, a príklon k využívaniu vlastných alternatívnych zdrojov ...

21.11.2022 Martin Jamnický

Klimatický samit COP27 priniesol sklamanie, krajiny sa dohodli na fonde pomoci bez pravidiel

Klimatický samit COP27, ktorý sa konal v egyptskom prímorskom letovisku Šarm aš-Šajch, je minulosťou. Nepriniesol síce žiadne prelomové ...

21.11.2022 Eva Sadovská

Nezmyselne plytváme drahým jedlom a problém máme aj s využitím kuchynského bioodpadu

Vo vyspelejších ekonomikách sa venuje pozornosť predovšetkým zdravej výžive, eliminácii neprimeraného prejedania sa, či predchádzaniu ...

13.11.2022 Redakcia FinReport

Klimatická zmena nám vystavuje účet, ktorý sa počíta v miliardách eur

Členské krajiny Európskej únie vynakladajú ročne miliardy eur na nápravu škôd spojených so suchami, povodňami či požiarmi. Len v roku ...

Mobilná aplikácia
VISA MasterCard Maestro Apple Pay Google Pay