Podiel energie z obnoviteľných zdrojov na Slovensku stagnuje na úrovni 17 %. Prečo zaostávame?

Foto: Unsplash

Zeleným lídrom Európskej únie je Švédsko

Krajinou s najvyšším podielom energie z obnoviteľných zdrojov na úrovni 62,6 % je Švédsko. Vysoký podiel OZE evidovalo Švédsko najmä v prípade hrubej spotreby elektriny (75,7 %) a v prípade tepla a ochladzovania (68,6 %). Pomerne vysoké podiely energie z OZE (nad 40 %) vykázali aj vo Fínsku a v Lotyšsku.

Medzi krajinami s vysokým podielom (36,4 %) sa nachádza tiež susedné Rakúsko, kde obnoviteľné zdroje dominujú najmä pri výrobe elektriny s najvyšším podielom v EÚ (76,2 %). Naopak, podiel obnoviteľných zdrojov pod 15 % malo v roku 2021 podľa údajov Eurostatu šesť ekonomík EÚ, vrátane susedného Maďarska (14,1 %). Európska únia ako celok dosiahla v roku 2021 podiel 21,8 %.

Cieľ pre obnoviteľné zdroje do roku 2023 je vyšší

Pre rok 2020 mala EÚ, rovnako ako aj každá členská krajina, stanovený svoj cieľ pre podiel energie pochádzajúcej z obnoviteľných zdrojov. V prípade EÚ išlo o 20 %, v jednotlivých krajinách sa pohyboval v rozpätí 10 až 49 %. Únii, aj jednotlivým ekonomikám (s výnimkou Francúzska), sa tieto ciele podarilo splniť.

Takýto stav aj vzhľadom na aktuálny problém s dostupnosťou tradičných energetických surovín, ako sú plyn, ropa a uhlie, však nestačí. Európska komisia preto navrhla zmenu cieľa EÚ pre rok 2030, a to z pôvodných 32 % až na 45 %. Pre jeho dosiahnutie bude nevyhnutná transformácia energetického systému vo všetkých členských krajinách.

Na Slovensku sme už tri roky na úrovni 17 %

Slovensko v roku 2021 vykázalo podiel energie z OZE na úrovni 17,4 %. Hoci pre rok 2020 stanovený cieľ na úrovni 14 % naša ekonomika aj v tomto roku splnila, stagnácia je neprehliadnuteľná. Oproti rokom 2019 a 2020 s podielmi 16,9 % a 17,3 % je zlepšenie ukazovateľa iba nepatrné. Podiel OZE pri hrubej spotrebe elektriny predstavoval 22,4 %, pri teple a ochladzovaní 19,5 % a v doprave 8,8 %.

Samotná stagnácia či zaostávanie Slovenska za vyspelými ekonomikami EÚ (9. najnižší podiel) nie sú jediným problémom. Podrobnejšia analýza odhaľuje slabiny v metodike vykazovania. Do OZE sú zarátané aj domy vykurované drevom či štiepkou. To viacerí odborníci na obnoviteľné zdroje považujú za nevhodný prístup, keďže ide o suroviny produkujúce významné množstvo emisií – navyše bez použitia pokročilejších filtračných technológií.

Najvýznamnejším zdrojom elektriny je voda

Podľa najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR v roku 2021 predstavovala na Slovensku hrubá výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov 7 241 GWh. Najväčším podielom (62,9 %), sa o to pričinili vodné elektrárne. Nasledovalo drevo (vrátane drevného odpadu a ostatného tuhého odpadu) s podielom 18,3 %. Solárna fotovoltika tvorila z OZE pri výrobe elektriny podiel 9,3 % a bioplyny 6,7 %. Podiel energetického zhodnotenia odpadu predstavoval 2,8 %.

Hrubá výroba tepla z OZE v roku 2021 predstavovala 7 521 TJ. Najviac sa na nej podieľalo drevo (vrátane drevného a ostatného tuhého odpadu) s 84,9 %, nasledovali bioplyny s podielom 9,9 %. Energetické zhodnotenie priemyselného a mestského odpadu tvorilo 3,3-percentný podiel a geotermálne výhrevne 1,8 %. 

Nevieme využiť geotermálny potenciál

Popri energii z vody a slnka, bioplyne či dreve môže byť vhodnou možnosťou zvýšenia podielu OZE na celkovom energetickom mixe aj geotermálna energia. V oblastiach okolo Žiaru nad Hronom, Prešova či Košíc sa nachádzajú jej ložiská, ktoré majú potenciál nielen na výrobu tepla (ako v mestách Galanta či Veľký Meder), ale aj elektrickej energie. Aj preto je v týchto lokalitách rozpracovaných viacero projektov geotermálnych elektrární.

Potvrdzujú to dosiaľ zrealizované projekty, ako aj hydrogeologické merania a prieskumy naprieč územím. „Výhoda geotermálnej energie spočíva v tom, že je k dispozícii 24 hodín denne bez výrazných výkyvov. Aj preto sa považuje za jeden z najspoľahlivejších zdrojov z pohľadu stability elektrizačnej sústavy, ako aj bezpečnosti dodávok energie. Na rozdiel od  klasických fosílnych palív ide zároveň o energiu, ktorej dostupnosť nie je ohrozená vojnovými konfliktmi,“ hovorí odborník na geotermálnu energiu Michal Mašek.

Tento druh OZE sa navyše vyznačuje minimálnymi prevádzkovými nákladmi a je ohľaduplný k životnému prostrediu. Na Slovensku bol stanovený energetický potenciál geotermálnych vôd na 5 538 MWt, pričom dnes z neho využívame len zhruba 2 %. „Pri efektívnom využívaní geotermálnej energie by sme mohli ekologickým teplom a elektrinou zásobovať desiatky tisíc domácností,“ dodáva M. Mašek.

Teplo a elektrinu by sme mohli vyrábať aj z odpadu...

Ďalšou z možností, ktorá by dokázala zvýšiť podiel OZE a odbremeniť Slovensko od neekologického skládkovania, je premena nerecyklovateľného komunálneho odpadu na elektrinu a teplo v zariadeniach na energetické využitie odpadu (ZEVO). Jedno priemerne veľké zariadenie ZEVO dokáže ročne zhodnotiť 100-tisíc ton nerecyklovateľného komunálneho odpadu.

Takéto zariadenie tak dokáže ročne vyrobiť a dodať do siete 49-tisíc MWh elektrickej energie, čo je množstvo, ktoré spotrebuje približne 16-tisíc slovenských domácností. Potenciálna ročná produkcia tepelnej energie je v jednom zariadení ZEVO 53-tisíc MWh, čomu zodpovedá teplo pre približne 4,5-tisíc domácností.

... no my ho radšej zakopávame do zeme

Miera skládkovania odpadu v roku 2021 dosiahla na Slovensku 41 %, čomu zodpovedalo viac ako 1 milión ton komunálneho odpadu. „Z milióna ton odpadu by sme vedeli ročne vyrobiť elektrickú energiu pre približne 160-tisíc a teplo pre približne 45-tisíc domácností. Nerecyklovateľný komunálny odpad je zároveň jedným z najlacnejších zdrojov energie. Na Slovensku ním však doslova plytváme. Za posledných 20 rokov sme takto na skládky zbytočne uložili  takmer 25 miliónov ton odpadu, teda potenciálneho paliva,“ vysvetľuje viceprezident Konfederácie európskych prevádzkovateľov zariadení na energetické využitie odpadu (CEWEP) Ladislav Halász.

Na Slovensku máme už vyše tri dekády iba dve zariadenia ZEVO. „Dve aktuálne existujúce zariadenia v Bratislave a Košiciach však nepostačujú, a na Slovensku tak existuje priestor pre výstavbu minimálne piatich takýchto zariadení,“ konštatuje na záver L. Halász.