Poplatky za komunálny odpad sú výrazne vyššie. Ktorých občanov a obcí sa týkajú najviac?

Eva Sadovská Publikované: 28.12.2022 Poslať

Samosprávy v súčasnosti čelia výraznému zvyšovaniu nákladov na plyn, teplo či elektrinu. Ich rozpočty však zaťažujú aj náklady spojené so zberom, prepravou a spracovaním komunálneho odpadu. Spolu s prebiehajúcim triedeným zberom kuchynského bioodpadu a s nákladmi na mechanicko-biologickú úpravu (MBÚ) zmesového komunálneho odpadu, ktorá je naplánovaná na rok 2024, tak dostávajú rozpočty obcí a miest poriadne zabrať.

Foto: Unsplash

Ministerstvo životného prostredia v reakcii na to od 1. novembra 2022 umožnilo samosprávam upraviť tarify pre miestne poplatky od občanov. Tým im významne uvoľnilo ruky pri zvýšení sadzieb za komunálne a drobné stavebné odpady. Pozreli sme sa na to, ako toto zvyšovanie pocítia občania, ktorých obcí sa nárast poplatkov dotkne najviac, a budú vôbec občania ešte ochotní pri takýchto vysokých poplatkoch separovať odpad?

Zmeny v slovenskom odpadovom hospodárstve

Slovenské odpadové hospodárstvo prechádza v posledných rokoch významnými legislatívnymi zmenami. Svoje o tom vedia aj samosprávy, ktoré po vlaňajšom zavedení zberu kuchynského bioodpadu (KBO) čaká od 1. januára 2024 ďalšia povinnosť – povinná mechanicko-biologická úprava (MBÚ) zmesového komunálneho odpadu pred jeho uložením na skládku. Spolu s vysokými cenami za pohonné látky sa tak výdavky samospráv na odpadové hospodárstvo výrazne zvyšujú.

Ako zmeny zaťažujú rozpočty miest a obcí?

V súčasnosti sa priemerná cena za jednu tonu zmesového komunálneho dopadu uloženého na skládke pohybuje na úrovni 65 až 75 eur. Cena samotného skládkovania sa pritom od roku 2018 zdvojnásobila.

Pred niekoľkými dňami rezort podal návrh na posun termínu povinnej úpravy zmesového komunálneho odpadu pred uložením na skládku z 1. januára 2023 na 1. januára 2024. Všetky skládkujúce samosprávy budú mať od roku 2024 zakázané skládkovanie odpadu, pokiaľ neprejde úpravou. Za takúto úpravu sa považuje predovšetkým mechanicko-biologická úprava (MBÚ). Cena za jednu tonu upraveného zmesového komunálneho odpadu sa tak postupne vyšplhá na 110 až 140 eur.

Od 1. júla 2021 museli všetky samosprávy okrem Košíc a Bratislavy zaviesť triedený zber kuchynského bioodpadu (KBO) alebo deklarovať 100-percentné kompostovanie. Ak samosprávy majú zavedený oddelený zber KBO, tak cena za 1 tonu vyzbieraného a spracovaného KBO predstavuje v priemere až 342 eur. To je približne 5-násobne viac ako pri zbere a skládkovaní komunálneho odpadu, ktorého súčasťou bol aj KBO.

Vyššie náklady budú kompenzovať vyššie poplatky

Na zvyšujúce sa náklady miest a obcí v súvislosti s odpadmi zareagovalo Ministerstvo životného prostredia SR novelou zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady s účinnosťou od 1. novembra 2022.

Úprava zákona poskytuje samosprávam kľúč na výber vyšších poplatkov od občanov. K výraznému zvýšeniu sadzby pritom dochádza v prípade všetkých typov poplatkov, teda paušálnych poplatkov, ale aj poplatkov za nálepkový či vážený množstvový zber. Cieľom tohto nástroja je zabrániť tomu, aby obce náklady na odpadové hospodárstvo vykrývali z iných finančných zdrojov tak, ako to bolo dosiaľ.

O aké zvýšenie poplatkov od občanov vlastne ide?

Paušálny poplatok – samospráva vyberá pevnú sadzbu na jedného obyvateľa ročne:

do 31. októbra 2022: 2,40 až 40 eur/osoba/ rok,
od 1. novembra 2022: 7,30 až 73 eur/osoba/ rok.

Poplatok za „nálepkový“ alebo „žetónový“ systém zberu – občan platí v závislosti od veľkosti zbernej nádoby a frekvencie zberu – teda koľko je predpokladaných nádob smetí, toľko bude nálepiek alebo žetónov:

do 31. októbra 2022: 0,0033 až 0,0531 eura/liter alebo dm³komunálnych odpadov vrátane drobných stavebných odpadov, ak v obci nebol zavedený množstvový zber drobného stavebného odpadu,
od 1. novembra 2022: 0,01 až 0,20 eura/liter alebo dm³ komunálnych odpadov, ak v obci nie je zavedený vážený množstvový zber drobného stavebného odpadu.

Poplatok za vážený množstvový zber drobného stavebného odpadu – občan platí za odpad, ktorý reálne vyprodukuje:

do 31. októbra 2022: 0,015 až 0,078 eura/kg drobných stavebných odpadov bez obsahu škodlivín, ak v obci bol zavedený množstvový zber drobného stavebného odpadu,
od 1. novembra 2022: 0,01 až 0,20 eura/kg drobných stavebných odpadov.

Poplatok za vážený množstvový zber zmesového komunálneho odpadu – občan platí za odpad, ktorý reálne vyprodukuje:

do 31. októbra 2022: 0,0066 až 0,1659 eura/kg komunálnych odpadov vrátane drobného stavebného odpadu, ak v obci nebol zavedený množstvový zber drobného stavebného odpadu,
od 1. novembra 2022: 0,01 až 0,20 eura/kg vyprodukovaného komunálneho odpadu.

Niektoré domácnosti zaplatia až trojnásobne viac

Vyššie poplatky znamenajú, pochopiteľne, vyššiu záťaž pre peňaženky občanov. Podľa údajov Štatistického úradu SR slovenské domácnosti platia v súčasnosti za zber odpadu v priemere o tretinu viac ako v roku 2018. Pretože náklady samospráv v súvislosti s rastom cien za skládkovanie vzrástli výraznejšie, môžeme konštatovať, že obce a mestá na občanov doteraz prenášali iba časť svojich nákladov. Zvyšná časť bola hradená z iných finančných zdrojov samosprávy.

Ak sa teda mestá a obce rozhodnú využiť možnosť zvyšovania sadzieb za odpad podľa novej úpravy zákona, tak v prípade mnohých občanov môže prísť k dvojnásobnému až trojnásobnému zvyšovaniu poplatkov.

Dá sa očakávať, že v snahe pokryť vysoké náklady na úpravu odpadu pred uložením na skládku či pokračujúci zber bioodpadu z kuchyne sa obce a mestá rozhodnú skôr pre vyššie úrovne poplatkov. Samosprávy pritom každoročne prehodnocujú výšku poplatkov od občanov v závere roka s platnosťou od začiatku nového kalendárneho roka, teda od 1. januára.

Koho sa vyššie poplatky dotknú menej

Niektoré samosprávy už majú zavedený vážený množstvový zber komunálneho odpadu. Občania v tomto prípade platia iba za zmesový odpad, ktorý reálne vyprodukujú, a to ich zároveň motivuje k poctivému separovaniu smetí. Vyššia miera triedenia a nižšia produkcia zmesového komunálneho odpadu sú tak cestou, ako môžu občania eliminovať efekt rastúcich poplatkov za odpad.

Obce a mestá navyše vďaka vážiacemu systému získavajú podrobné údaje o produkcii odpadu na svojom území, čo im okrem optimalizácie frekvencie zberu či veľkosti zberných nádob umožňuje aj spravodlivejšie nastavenie poplatkov pre občanov.

Zvyšovanie sadzieb za odpad bude mať oveľa väčší vplyv na obyvateľov samospráv, ktoré preferujú paušálne poplatky. V takomto prípade občan nevie výšku poplatku ovplyvniť napríklad triedením, lebo paušálny poplatok je daný všeobecným záväzným nariadením príslušnej obce. To môže obyvateľov odrádzať od separovania odpadu. Argumentom proti triedeniu môže byť práve fakt, že občan bude platiť rovnakú sumu bez ohľadu na to, či odpad triedi, alebo nie.