Hľadaj
× Aplikácia Aplikácia

Poplatky za komunálny odpad sú výrazne vyššie. Ktorých občanov a obcí sa týkajú najviac?

Eva Sadovská Ekológia
SK
EN
Poslať

Samosprávy v súčasnosti čelia výraznému zvyšovaniu nákladov na plyn, teplo či elektrinu. Ich rozpočty však zaťažujú aj náklady spojené so zberom, prepravou a spracovaním komunálneho odpadu. Spolu s prebiehajúcim triedeným zberom kuchynského bioodpadu a s nákladmi na mechanicko-biologickú úpravu (MBÚ) zmesového komunálneho odpadu, ktorá je naplánovaná na rok 2024, tak dostávajú rozpočty obcí a miest poriadne zabrať.

image

Foto: Unsplash

Ministerstvo životného prostredia v reakcii na to od 1. novembra 2022 umožnilo samosprávam upraviť tarify pre miestne poplatky od občanov. Tým im významne uvoľnilo ruky pri zvýšení sadzieb za komunálne a drobné stavebné odpady. Pozreli sme sa na to, ako toto zvyšovanie pocítia občania, ktorých obcí sa nárast poplatkov dotkne najviac, a budú vôbec občania ešte ochotní pri takýchto vysokých poplatkoch separovať odpad?

Zmeny v slovenskom odpadovom hospodárstve

Slovenské odpadové hospodárstvo prechádza v posledných rokoch významnými legislatívnymi zmenami. Svoje o tom vedia aj samosprávy, ktoré po vlaňajšom zavedení zberu kuchynského bioodpadu (KBO) čaká od 1. januára 2024 ďalšia povinnosť – povinná mechanicko-biologická úprava (MBÚ) zmesového komunálneho odpadu pred jeho uložením na skládku. Spolu s vysokými cenami za pohonné látky sa tak výdavky samospráv na odpadové hospodárstvo výrazne zvyšujú.

Ako zmeny zaťažujú rozpočty miest a obcí?

V súčasnosti sa priemerná cena za jednu tonu zmesového komunálneho dopadu uloženého na skládke pohybuje na úrovni 65 až 75 eur. Cena samotného skládkovania sa pritom od roku 2018 zdvojnásobila.

Pred niekoľkými dňami rezort podal návrh na posun termínu povinnej úpravy zmesového komunálneho odpadu pred uložením na skládku z 1. januára 2023 na 1. januára 2024. Všetky skládkujúce samosprávy budú mať od roku 2024 zakázané skládkovanie odpadu, pokiaľ neprejde úpravou. Za takúto úpravu sa považuje predovšetkým mechanicko-biologická úprava (MBÚ). Cena za jednu tonu upraveného zmesového komunálneho odpadu sa tak postupne vyšplhá na 110 až 140 eur.

Od 1. júla 2021 museli všetky samosprávy okrem Košíc a Bratislavy zaviesť triedený zber kuchynského bioodpadu (KBO) alebo deklarovať 100-percentné kompostovanie. Ak samosprávy majú zavedený oddelený zber KBO, tak cena za 1 tonu vyzbieraného a spracovaného KBO predstavuje v priemere až 342 eur. To je približne 5-násobne viac ako pri zbere a skládkovaní komunálneho odpadu, ktorého súčasťou bol aj KBO.

Vyššie náklady budú kompenzovať vyššie poplatky

Na zvyšujúce sa náklady miest a obcí v súvislosti s odpadmi zareagovalo Ministerstvo životného prostredia SR novelou zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady s účinnosťou od 1. novembra 2022.

Úprava zákona poskytuje samosprávam kľúč na výber vyšších poplatkov od občanov. K výraznému zvýšeniu sadzby pritom dochádza v prípade všetkých typov poplatkov, teda paušálnych poplatkov, ale aj poplatkov za nálepkový či vážený množstvový zber. Cieľom tohto nástroja je zabrániť tomu, aby obce náklady na odpadové hospodárstvo vykrývali z iných finančných zdrojov tak, ako to bolo dosiaľ.

O aké zvýšenie poplatkov od občanov vlastne ide?

Paušálny poplatok – samospráva vyberá pevnú sadzbu na jedného obyvateľa ročne:

  • do 31. októbra 2022: 2,40 až 40 eur/osoba/ rok,
  • od 1. novembra 2022: 7,30 až 73 eur/osoba/ rok.            

Poplatok za „nálepkový“ alebo „žetónový“ systém zberu – občan platí v závislosti od veľkosti zbernej nádoby a frekvencie zberu – teda koľko je predpokladaných nádob smetí, toľko bude nálepiek alebo žetónov:

  • do 31. októbra 2022: 0,0033 až 0,0531 eura/liter alebo dm3 komunálnych odpadov vrátane drobných stavebných odpadov, ak v obci nebol zavedený množstvový zber drobného stavebného odpadu,
  • od 1. novembra 2022: 0,01 až 0,20 eura/liter alebo dm3 komunálnych odpadov, ak v obci nie je zavedený vážený množstvový zber drobného stavebného odpadu.

Poplatok za vážený množstvový zber drobného stavebného odpadu – občan platí za odpad, ktorý reálne vyprodukuje:

  • do 31. októbra 2022: 0,015 až 0,078 eura/kg drobných stavebných odpadov bez obsahu škodlivín, ak v obci bol zavedený množstvový zber drobného stavebného odpadu,
  • od 1. novembra 2022: 0,01 až 0,20 eura/kg drobných stavebných odpadov.

Poplatok za vážený množstvový zber zmesového komunálneho odpadu – občan platí za odpad, ktorý reálne vyprodukuje:

  • do 31. októbra 2022: 0,0066 až 0,1659 eura/kg komunálnych odpadov vrátane drobného stavebného odpadu, ak v obci nebol zavedený množstvový zber drobného stavebného odpadu,
  • od 1. novembra 2022: 0,01 až 0,20 eura/kg vyprodukovaného komunálneho odpadu.

Niektoré domácnosti zaplatia až trojnásobne viac

Vyššie poplatky znamenajú, pochopiteľne, vyššiu záťaž pre peňaženky občanov. Podľa údajov Štatistického úradu SR slovenské domácnosti platia v súčasnosti za zber odpadu v priemere o tretinu viac ako v roku 2018. Pretože náklady samospráv v súvislosti s rastom cien za skládkovanie vzrástli výraznejšie, môžeme konštatovať, že obce a mestá na občanov doteraz prenášali iba časť svojich nákladov. Zvyšná časť bola hradená z iných finančných zdrojov samosprávy.

Ak sa teda mestá a obce rozhodnú využiť možnosť zvyšovania sadzieb za odpad podľa novej úpravy zákona, tak v prípade mnohých občanov môže prísť k dvojnásobnému až trojnásobnému zvyšovaniu poplatkov.

Dá sa očakávať, že v snahe pokryť vysoké náklady na úpravu odpadu pred uložením na skládku či pokračujúci zber bioodpadu z kuchyne sa obce a mestá rozhodnú skôr pre vyššie úrovne poplatkov. Samosprávy pritom každoročne prehodnocujú výšku poplatkov od občanov v závere roka s platnosťou od začiatku nového kalendárneho roka, teda od 1. januára.

Koho sa vyššie poplatky dotknú menej

Niektoré samosprávy už majú zavedený vážený množstvový zber komunálneho odpadu. Občania v tomto prípade platia iba za zmesový odpad, ktorý reálne vyprodukujú, a to ich zároveň motivuje k poctivému separovaniu smetí. Vyššia miera triedenia a nižšia produkcia zmesového komunálneho odpadu sú tak cestou, ako môžu občania eliminovať efekt rastúcich poplatkov za odpad.

Obce a mestá navyše vďaka vážiacemu systému získavajú podrobné údaje o produkcii odpadu na svojom území, čo im okrem optimalizácie frekvencie zberu či veľkosti zberných nádob umožňuje aj spravodlivejšie nastavenie poplatkov pre občanov.

Zvyšovanie sadzieb za odpad bude mať oveľa väčší vplyv na obyvateľov samospráv, ktoré preferujú paušálne poplatky. V takomto prípade občan nevie výšku poplatku ovplyvniť napríklad triedením, lebo paušálny poplatok je daný všeobecným záväzným nariadením príslušnej obce. To môže obyvateľov odrádzať od separovania odpadu. Argumentom proti triedeniu môže byť práve fakt, že občan bude platiť rovnakú sumu bez ohľadu na to, či odpad triedi, alebo nie.

Kľúčové slová

logo
Prečítajte si tiež:
31.3.2023 Redakcia FinReport

Ceny pohonných látok sú stabilné, neklesajú, no ani nestúpajú

Čerpacie stanice po nedávnom prepisovaní cenoviek pohonných látok zaznamenali pokojný týždeň. Priemerné ceny 95-oktánového benzínu a ...

31.3.2023 Redakcia FinReport

Mnohí ľudia majú problémy so splácaním dlhov, hrozia im exekúcie

Viac ako 15-percentná inflácia valcuje rozpočty slovenských domácností. Reálne mzdy klesajú, spotrebitelia pociťujú, že im bežné ...

31.3.2023 Redakcia FinReport

Najzraniteľnejší občania dostanú jednorazový 100-eurový finančný príspevok

Najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva dostanú finančnú pomoc. Občania, ktorí majú za posledného pol roka mesačný príjem menší ako ...

31.3.2023 Zuzana Fryč

Parlament schválil novelu zákona o príspevku pri narodení dieťaťa. Ktoré mamičky dostanú viac peňazí?

Parlament schválil zmeny vo výške príspevku pri narodení dieťaťa. Po novom rodičia pri štvrtom narodenom dieťati dostanú rovnaký ...

31.3.2023 Redakcia FinReport

Poslanci rozhodli: Spotrebná daň z liehu sa zvyšuje o 30 %

Poslanci Národnej rady SR rozhodli, že od 1. apríla 2023 nadobudne účinnosť novela zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov, ktorou ...

31.3.2023 Martin Jamnický

Tohtoročná Veľká noc nebude štedrá. Slováci plánujú šetriť viac ako v predchádzajúcich rokoch

Slováci sa, v porovnaní s minulým rokom, plánujú počas Veľkej noci viac uskromniť. Môžu za to vysoké ceny potravín, ale aj neistá ...

27.3.2023 Redakcia FinReport

Fotovoltika je v čase energetickej krízy žiadaná. Ako je to so spotrebnými daňami, ktoré s ňou súvisia?

Každá osoba, či už podnikateľ, alebo domácnosť, ktorá vyrába elektrinu z obnoviteľného zdroja energie v solárnom zariadení ...

6.2.2023 Eva Sadovská

Podiel energie z obnoviteľných zdrojov na Slovensku stagnuje na úrovni 17 %. Prečo zaostávame?

Európsky štatistický úrad Eurostat pred niekoľkými dňami zverejnil údaje za rok 2021 o podieloch energie z obnoviteľných zdrojov (OZE) v ...

1.2.2023 Eva Sadovská

Na jedného Slováka ročne pripadá 83 kilogramov potravinového odpadu. Jeho zber sprevádzajú problémy

Na jedného Slováka pripadá ročne 83 kilogramov potravinového odpadu. Až 78 % z neho pochádza z domácností, zvyšných 22 % vzniká pri ...

5.12.2022 Eva Sadovská

Každý z nás vyprodukuje takmer pol tony odpadu za rok, až 41 % z neho skončí na skládkach

Rastúca produkcia odpadu je vážnym environmentálnym problémom. Cieľom je preto čo najintenzívnejšia redukcia toho, čo vyprodukujeme ako ...

26.11.2022 Redakcia FinReport

Občan EÚ vyprodukuje ročne v priemere 127 kilogramov potravinového odpadu

Plytvanie potravinami je jedným zo zásadných neduhov súčasnej doby. Podľa dát Európskeho štatistického úradu Eurostat sa len v roku 2020 v ...

24.11.2022 Martin Jamnický

Rozvoju veternej energetiky na Slovensku bránia povoľovacie procesy a podnikateľské prostredie

Postupný prechod od používania fosílnych palív, prevažne dovážaných z Ruska, a príklon k využívaniu vlastných alternatívnych zdrojov ...

21.11.2022 Martin Jamnický

Klimatický samit COP27 priniesol sklamanie, krajiny sa dohodli na fonde pomoci bez pravidiel

Klimatický samit COP27, ktorý sa konal v egyptskom prímorskom letovisku Šarm aš-Šajch, je minulosťou. Nepriniesol síce žiadne prelomové ...

21.11.2022 Eva Sadovská

Nezmyselne plytváme drahým jedlom a problém máme aj s využitím kuchynského bioodpadu

Vo vyspelejších ekonomikách sa venuje pozornosť predovšetkým zdravej výžive, eliminácii neprimeraného prejedania sa, či predchádzaniu ...

13.11.2022 Redakcia FinReport

Klimatická zmena nám vystavuje účet, ktorý sa počíta v miliardách eur

Členské krajiny Európskej únie vynakladajú ročne miliardy eur na nápravu škôd spojených so suchami, povodňami či požiarmi. Len v roku ...

11.11.2022 Magdaléna Švančarková

Vlastná elektrika a súkromný zdroj tepla – momentálne asi najväčší sen slovenských domácností

Energetická kríza poháňa vývoj dopredu. Firmy ani domácnosti nechcú tápať v mori rôznych rozhodnutí a hľadajú jednoduché riešenia v ...

1.11.2022 Redakcia FinReport

Čína diverzifikuje zdroje energií, pretože chce dosiahnuť uhlíkovú neutralitu

Čína chce dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2060. Nefosílne energie – vodná, solárna, veterná a jadrová energia, by sa do roku 2035 ...

31.10.2022 Redakcia FinReport

Mamy s ekologickým cítením vytvorili hru pre deti aj dospelých s názvom Planéta Zem sa usmieva

Inšpirovali sa a vymysleli milú a zároveň poučnú ekologickú hru pre deti aj dospelých. Nazvali ju Planéta Zem sa usmieva. EKO hra dáva ...

Mobilná aplikácia