Hľadaj
× Aplikácia Aplikácia

Poplatky za komunálny odpad sú výrazne vyššie. Ktorých občanov a obcí sa týkajú najviac?

Eva Sadovská Ekológia Poslať

Samosprávy v súčasnosti čelia výraznému zvyšovaniu nákladov na plyn, teplo či elektrinu. Ich rozpočty však zaťažujú aj náklady spojené so zberom, prepravou a spracovaním komunálneho odpadu. Spolu s prebiehajúcim triedeným zberom kuchynského bioodpadu a s nákladmi na mechanicko-biologickú úpravu (MBÚ) zmesového komunálneho odpadu, ktorá je naplánovaná na rok 2024, tak dostávajú rozpočty obcí a miest poriadne zabrať.

odpadové hospodárstvo

Foto: Unsplash

Ministerstvo životného prostredia v reakcii na to od 1. novembra 2022 umožnilo samosprávam upraviť tarify pre miestne poplatky od občanov. Tým im významne uvoľnilo ruky pri zvýšení sadzieb za komunálne a drobné stavebné odpady. Pozreli sme sa na to, ako toto zvyšovanie pocítia občania, ktorých obcí sa nárast poplatkov dotkne najviac, a budú vôbec občania ešte ochotní pri takýchto vysokých poplatkoch separovať odpad?

Zmeny v slovenskom odpadovom hospodárstve

Slovenské odpadové hospodárstvo prechádza v posledných rokoch významnými legislatívnymi zmenami. Svoje o tom vedia aj samosprávy, ktoré po vlaňajšom zavedení zberu kuchynského bioodpadu (KBO) čaká od 1. januára 2024 ďalšia povinnosť – povinná mechanicko-biologická úprava (MBÚ) zmesového komunálneho odpadu pred jeho uložením na skládku. Spolu s vysokými cenami za pohonné látky sa tak výdavky samospráv na odpadové hospodárstvo výrazne zvyšujú.

Ako zmeny zaťažujú rozpočty miest a obcí?

V súčasnosti sa priemerná cena za jednu tonu zmesového komunálneho dopadu uloženého na skládke pohybuje na úrovni 65 až 75 eur. Cena samotného skládkovania sa pritom od roku 2018 zdvojnásobila.

Pred niekoľkými dňami rezort podal návrh na posun termínu povinnej úpravy zmesového komunálneho odpadu pred uložením na skládku z 1. januára 2023 na 1. januára 2024. Všetky skládkujúce samosprávy budú mať od roku 2024 zakázané skládkovanie odpadu, pokiaľ neprejde úpravou. Za takúto úpravu sa považuje predovšetkým mechanicko-biologická úprava (MBÚ). Cena za jednu tonu upraveného zmesového komunálneho odpadu sa tak postupne vyšplhá na 110 až 140 eur.

Od 1. júla 2021 museli všetky samosprávy okrem Košíc a Bratislavy zaviesť triedený zber kuchynského bioodpadu (KBO) alebo deklarovať 100-percentné kompostovanie. Ak samosprávy majú zavedený oddelený zber KBO, tak cena za 1 tonu vyzbieraného a spracovaného KBO predstavuje v priemere až 342 eur. To je približne 5-násobne viac ako pri zbere a skládkovaní komunálneho odpadu, ktorého súčasťou bol aj KBO.

Vyššie náklady budú kompenzovať vyššie poplatky

Na zvyšujúce sa náklady miest a obcí v súvislosti s odpadmi zareagovalo Ministerstvo životného prostredia SR novelou zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady s účinnosťou od 1. novembra 2022.

Úprava zákona poskytuje samosprávam kľúč na výber vyšších poplatkov od občanov. K výraznému zvýšeniu sadzby pritom dochádza v prípade všetkých typov poplatkov, teda paušálnych poplatkov, ale aj poplatkov za nálepkový či vážený množstvový zber. Cieľom tohto nástroja je zabrániť tomu, aby obce náklady na odpadové hospodárstvo vykrývali z iných finančných zdrojov tak, ako to bolo dosiaľ.

O aké zvýšenie poplatkov od občanov vlastne ide?

Paušálny poplatok – samospráva vyberá pevnú sadzbu na jedného obyvateľa ročne:

  • do 31. októbra 2022: 2,40 až 40 eur/osoba/ rok,
  • od 1. novembra 2022: 7,30 až 73 eur/osoba/ rok.            

Poplatok za „nálepkový“ alebo „žetónový“ systém zberu – občan platí v závislosti od veľkosti zbernej nádoby a frekvencie zberu – teda koľko je predpokladaných nádob smetí, toľko bude nálepiek alebo žetónov:

  • do 31. októbra 2022: 0,0033 až 0,0531 eura/liter alebo dm3 komunálnych odpadov vrátane drobných stavebných odpadov, ak v obci nebol zavedený množstvový zber drobného stavebného odpadu,
  • od 1. novembra 2022: 0,01 až 0,20 eura/liter alebo dm3 komunálnych odpadov, ak v obci nie je zavedený vážený množstvový zber drobného stavebného odpadu.

Poplatok za vážený množstvový zber drobného stavebného odpadu – občan platí za odpad, ktorý reálne vyprodukuje:

  • do 31. októbra 2022: 0,015 až 0,078 eura/kg drobných stavebných odpadov bez obsahu škodlivín, ak v obci bol zavedený množstvový zber drobného stavebného odpadu,
  • od 1. novembra 2022: 0,01 až 0,20 eura/kg drobných stavebných odpadov.

Poplatok za vážený množstvový zber zmesového komunálneho odpadu – občan platí za odpad, ktorý reálne vyprodukuje:

  • do 31. októbra 2022: 0,0066 až 0,1659 eura/kg komunálnych odpadov vrátane drobného stavebného odpadu, ak v obci nebol zavedený množstvový zber drobného stavebného odpadu,
  • od 1. novembra 2022: 0,01 až 0,20 eura/kg vyprodukovaného komunálneho odpadu.

Niektoré domácnosti zaplatia až trojnásobne viac

Vyššie poplatky znamenajú, pochopiteľne, vyššiu záťaž pre peňaženky občanov. Podľa údajov Štatistického úradu SR slovenské domácnosti platia v súčasnosti za zber odpadu v priemere o tretinu viac ako v roku 2018. Pretože náklady samospráv v súvislosti s rastom cien za skládkovanie vzrástli výraznejšie, môžeme konštatovať, že obce a mestá na občanov doteraz prenášali iba časť svojich nákladov. Zvyšná časť bola hradená z iných finančných zdrojov samosprávy.

Ak sa teda mestá a obce rozhodnú využiť možnosť zvyšovania sadzieb za odpad podľa novej úpravy zákona, tak v prípade mnohých občanov môže prísť k dvojnásobnému až trojnásobnému zvyšovaniu poplatkov.

Dá sa očakávať, že v snahe pokryť vysoké náklady na úpravu odpadu pred uložením na skládku či pokračujúci zber bioodpadu z kuchyne sa obce a mestá rozhodnú skôr pre vyššie úrovne poplatkov. Samosprávy pritom každoročne prehodnocujú výšku poplatkov od občanov v závere roka s platnosťou od začiatku nového kalendárneho roka, teda od 1. januára.

Koho sa vyššie poplatky dotknú menej

Niektoré samosprávy už majú zavedený vážený množstvový zber komunálneho odpadu. Občania v tomto prípade platia iba za zmesový odpad, ktorý reálne vyprodukujú, a to ich zároveň motivuje k poctivému separovaniu smetí. Vyššia miera triedenia a nižšia produkcia zmesového komunálneho odpadu sú tak cestou, ako môžu občania eliminovať efekt rastúcich poplatkov za odpad.

Obce a mestá navyše vďaka vážiacemu systému získavajú podrobné údaje o produkcii odpadu na svojom území, čo im okrem optimalizácie frekvencie zberu či veľkosti zberných nádob umožňuje aj spravodlivejšie nastavenie poplatkov pre občanov.

Zvyšovanie sadzieb za odpad bude mať oveľa väčší vplyv na obyvateľov samospráv, ktoré preferujú paušálne poplatky. V takomto prípade občan nevie výšku poplatku ovplyvniť napríklad triedením, lebo paušálny poplatok je daný všeobecným záväzným nariadením príslušnej obce. To môže obyvateľov odrádzať od separovania odpadu. Argumentom proti triedeniu môže byť práve fakt, že občan bude platiť rovnakú sumu bez ohľadu na to, či odpad triedi, alebo nie.

logo
Prečítajte si tiež:
14.4.2024 Redakcia FinReport

E-commerce: V centre pozornosti sú umelá inteligencia a personalizované zážitky

Pre slovenské e-shopy bol minulý rok priaznivým rokom. Viac ako tri štvrtiny z nich zaznamenali vlani rast, alebo boli na tom porovnateľne ako v ...

14.4.2024 Redakcia FinReport

Predaje nehnuteľností sa rozbiehajú, ceny sa pomaly opäť zvyšujú

Realitný trh a predaje nehnuteľností sa postupne rozbiehajú. Keďže Slováci radi bývajú vo vlastnom, od kúpy bytu alebo rodinného domu ich ...

13.4.2024 Redakcia FinReport

Ako plánovať financie v partnerskom vzťahu, a ktorým chybám sa radšej vyhnúť

Peniaze patria k najčastejším dôvodom sporov a hádok v manželstve či spolužití. Kým niekto hospodári sám, má to jednoduchšie, pretože ...

13.4.2024 Redakcia FinReport

Až 93 % Slovákov žije vo vlastnom byte alebo rodinnom dome

Až 93 % občanov Slovenska býva vo vlastnom byte alebo rodinnom dome. V tejto štatistike nás predbiehajú už len Rumuni, kde je vlastníctvo ...

12.4.2024 Robert Juriš

Finanční agenti musia zvýšiť minimálny limit svojho poistného krytia o 20 %

Každý samostatný finančný agent aj finančný poradca by mal byť poistený pre prípad zodpovednosti za škodu, ktorú môže spôsobiť pri ...

12.4.2024 Martin Jamnický

Prognóza: Kryptomeny rekordne rastú, no do roku 2028 spomalia na slabučké 4 %

Kryptomenám sa v súčasnosti darí ako nikdy doteraz. Bitcoin aj ethereum dosahujú historické cenové maximá za token a viaceré tokeny rastú ...

10.3.2024 Redakcia FinReport

ECB zintenzívňuje svoje klimatické aktivity s dôrazom na ekologickú transformáciu

Rastúci vplyv klimatickej krízy na hospodárstvo a finančný systém si vyžaduje podniknutie ráznejších krokov aj na polici európskeho ...

18.2.2024 Redakcia FinReport

Podiel obnoviteľných zdrojov energie je v slovenskom energetickom mixe podhodnotený

Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) vyzvala Ministerstvo hospodárstva SR, aby prehodnotilo klimatické ciele stanovené v ...

9.2.2024 Eva Sadovská

Obnoviteľné zdroje energií využívame len na 17 %. Prečo zaostávame za Európou?

Eurostat v závere uplynulého roka zverejnil údaje za rok 2022 o podieloch energie z obnoviteľných zdrojov (OZE) v jednotlivých ekonomikách ...

29.1.2024 Redakcia FinReport

Postavili najväčšiu výletnú loď na svete, ktorá je zároveň obrovským producentom skleníkových plynov

Z amerického prístavu v Miami vyplávala na svoju prvú plavbu najväčšia výletná loď na svete. Kapacita 20-poschodového a 365 metrov dlhého ...

6.11.2023 Martin Jamnický

Nová výzva finančne podporujúca používanie obnoviteľných zdrojov energií je na svete

Slovenská inovačná a energetická agentúra zverejnila novú výzvu k projektu Zelená domácnostiam, na ktorú je vyčlenených spolu 151,6 ...

9.7.2023 Redakcia FinReport

Podiel elektriny pochádzajúcej z obnoviteľných zdrojov je čoraz vyšší

Využívanie elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov je v súvislosti s aktuálne obmedzenými dodávkami a energetickou krízou čoraz ...

5.7.2023 Eva Sadovská

Slováci už dva roky triedia kuchynský bioodpad. Ako sa im to darí?

Na jedného Slováka ročne pripadá 83 kilogramov potravinového odpadu, z ktorého až 78 % vzniká v domácnostiach. Slovenské domácnosti majú ...

21.4.2023 Eva Sadovská

Každý z nás denne vyprodukuje 1,4 kilogramu smetí a vyše 40 % z nich končí na skládkach

Odpad patrí medzi najväčších znečisťovateľov Zeme. A to nielen čo sa týka jeho výskytu v prírode, v riekach či v moriach, ale aj kvôli ...

27.3.2023 Redakcia FinReport

Fotovoltika je v čase energetickej krízy žiadaná. Ako je to so spotrebnými daňami, ktoré s ňou súvisia?

Každá osoba, či už podnikateľ, alebo domácnosť, ktorá vyrába elektrinu z obnoviteľného zdroja energie v solárnom zariadení ...

6.2.2023 Eva Sadovská

Podiel energie z obnoviteľných zdrojov na Slovensku stagnuje na úrovni 17 %. Prečo zaostávame?

Európsky štatistický úrad Eurostat pred niekoľkými dňami zverejnil údaje za rok 2021 o podieloch energie z obnoviteľných zdrojov (OZE) v ...

1.2.2023 Eva Sadovská

Na jedného Slováka ročne pripadá 83 kilogramov potravinového odpadu. Jeho zber sprevádzajú problémy

Na jedného Slováka pripadá ročne 83 kilogramov potravinového odpadu. Až 78 % z neho pochádza z domácností, zvyšných 22 % vzniká pri ...

5.12.2022 Eva Sadovská

Každý z nás vyprodukuje takmer pol tony odpadu za rok, až 41 % z neho skončí na skládkach

Rastúca produkcia odpadu je vážnym environmentálnym problémom. Cieľom je preto čo najintenzívnejšia redukcia toho, čo vyprodukujeme ako ...

Mobilná aplikácia
VISA MasterCard Maestro Apple Pay Google Pay