Foto: Respondenti

Juraj Jurčík: Teším sa na prázdniny s rodinou

1) Dlhé roky som mal sen dať si naozajstnú pauzu. V mojom prípade to nebolo rozhodovanie či, ale kedy. Zároveň sa táto moja predstava postupne zreálňovala. Rôzne formy sabatikalu sú u nás už asi čoraz častejšie, hoci väčšinou ide o čas vymedzený dvomi rôznymi zamestnaniami. Mne sa to podarilo v rámci jedného zamestnávateľa a musím povedať, že som za túto možnosť vďačný. Predsa len, na Slovensku to ešte taká samozrejmosť stále nie je.

2) Ten správny čas nastal po asi 26 rokoch nonstop nasadenia v Generali. No nebol tam žiaden extra zlomový moment. Skôr je to výsledok mojej stupňujúcej sa potreby na pauzu, komunikácie s mojím nadriadeným a spoločným hľadaním vhodného načasovania.

3) Naplno sa venujem najmä rodine a blízkym. Teším sa na vysnívané dva mesiace prázdnin s rodinou. Idem cestovať po svete aj po Slovensku. Mám na muške viaceré zahraničné poisťovácke a marketingové konferencie. A keď tam už budem, zostanem dlhšie a pobehám miestne kopce. Zároveň veľa čítam a vzdelávam sa – rôzne blogy, knihy aj podcasty. Nemal som v minulosti na toto dosť času. A píšem si tiež svoje postrehy, zatiaľ len sám pre seba.

4) Získal som veľa času a pokoja len pre seba. Bez stresu sa tak môžem venovať veciam, ktoré ma bavia, ktoré chcem robiť, a v ktorých vidím zmysel. Celkové hodnotenie môjho rozhodnutia budem môcť urobiť až s väčším odstupom času. A čo som stratil? Určite dennú biznis rutinu. Znie to možno banálne, ale často je to práve ona, ktorá nás drží v tempe a smeruje náš život. Takto si musím postrážiť program sám, inou optikou rozlišovať, čo sú priority, a kam smerovať svoju pozornosť a energiu.

5) Budúcnosť nie je jasná, ale isté je, že som stále súčasťou Generali. Budúcnosť ukáže, aká konkrétna rola to bude. V tomto zmysle to nechávam „plynúť“.

Juraj Juras: Nechávam čas plynúť

1) Som presvedčený, že všetci potrebujeme oddych a čas na obnovenie energie. Vždy som si uvedomoval, že moja práca na poste generálneho riaditeľa spoločnosti Partners Group SK je veľmi náročná a stresujúca, preto, keď nastala situácia, ktorá mi umožnila po viac ako 25 rokoch si oddýchnuť, tak som sa pre ňu rozhodol.

2) Celkovo povedané, zlomovým momentom pre mňa bolo uvedomenie si, že potrebujem nájsť rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom. Verím, že toto rozhodnutie mi umožnilo získať nové skúsenosti, stretnúť nových ľudí, ale najmä zlepšiť kvalitu môjho života.

3) Počas môjho pracovne voľnejšieho obdobia som sa venoval rôznym aktivitám, na ktoré som nemal v minulosti toľko času, a ktoré som kvôli pracovnému vyťaženiu zanedbával. V prvom rade som získal viac času pre rodinu, ktorá pre mňa bola, je a bude najväčšou inšpiráciou. Som jej veľa dlžný. Následne išlo najmä o učenie sa nových zručností. Popri tom som sa mohol aj viac venovať svojim koníčkom, napríklad behu. Odbehol som niekoľko maratónov, z ktorých asi najcennejší bol najstarší maratón na svete v Bostone, potom som sa venoval čítaniu kníh, cestovaniu a, samozrejme, nemôžem zabudnúť na moju lásku z mladosti, a to na lyžovanie.

4) Sabatikal mi umožnil venovať sa mojim záujmom a koníčkom, ktoré som zanedbával kvôli práci. Taktiež som sa venoval môjmu zdraviu a osobnému rozvoju, čo mi pomohlo zlepšiť kvalitu môjho života. Stratil som však aj niektoré veci, ako napríklad dennú interakciu s kolegami.

5) Momentálne nechávam čas plynúť, rozmýšľam nad ďalším zvyšovaním mojej odbornosti prostredníctvom doktorandského štúdia, respektíve absolvovaním štúdia na zahraničnej univerzite. Rád by som cestoval a objavoval nové miesta, ale najviac sa teším na oslavu 30. výročia svadby s mojou manželkou a našimi troma deťmi.

Imrich Fekete: Získal som odstup od problémov 

1) Bolo to pomerne ťažké rozhodnutie, ktoré súviselo s tým, že pred viac ako 20 rokmi som spoluzakladal Slovenskú kanceláriu poisťovateľov (SKP), bol som prvým predsedom jej správnej rady a následne po celé toto obdobie jej výkonným riaditeľom. SKP si za môjho pôsobenia získala rešpekt nielen doma, ale aj v zahraničí. V SKP som pôsobil nielen ako manažér, ale aj ako odborný garant, že inštitúcia bude fungovať na vysokej profesionálnej úrovni nielen vo vzťahu k členským poisťovniam, ale aj vo vzťahu k verejnosti, štátnym inštitúciám, ale aj medzinárodným organizáciám. Dlhé roky som pôsobil aj ako poradca na Ústavnom súde SR a viac ako 15 rokov som na právnickej fakulte prednášal občianske a poistné právo. S tým bola, prirodzene, spojená psychická únava a vyčerpanosť.

2) Zlomovým momentom bola nesporne koronakríza, keď som postupne strácal priamy kontakt s pracoviskom, a celková psychická únava, ktorá bola daná aj tým, že som posledných 20 rokov fungoval v plnom nasadení. Za celý čas som nebol ani jeden deň na PN a čerpanie dovoleniek som prakticky presúval z jedného roka na druhý.

3) Na Slovensku som medzi právnikmi známy najmä ako autor veľkého štvorzväzkového komentára Občianskeho zákonníka. Po piatich rokoch od posledného vydania som sa rozhodol, že komentár budem postupne aktualizovať. Okrem toho pracujem na podrobnom komentári k zákonu o povinnom zmluvnom poistení (PZP), v ktorom chcem zhmotniť svoje skúsenosti a odborné znalosti s fungovaním tohto druhu poistenia. Popri zberateľskej záľube si obnovujem svoje znalosti nemčiny a francúzštiny. Keďže mám viac času pre seba, viac ako v minulosti sa venujem turistike, ale aj záhradkárčeniu.

4) Rozhodnutím pre sabatikal som získal odstup od problémov, ktoré som riešil v súvislosti s fungovaním poistného trhu a osobitne s fungovaním PZP. Až teraz získavam nadhľad o tom, čo funguje a čo nefunguje na poistnom trhu, a čo by bolo potrebné urobiť pre jeho nápravu. Hlbším štúdiom som odhalil viaceré nedostatky zákonov, ktoré regulujú poisťovaciu činnosť, na čo som písomne upozornil aj príslušné inštitúcie. To, čo mi chýba, je priamy kontakt s bývalými kolegami a takpovediac získanie horúcich informácií z poisťovacieho biznisu.

5) Odborne a profesijne by som sa chcel venovať právu a osobitne poistnému právu, ktoré je na Slovensku na okraji záujmu. S otázkami na riešenie aktuálnych problémov sa na mňa obracajú poškodení poistení, ktorí svojimi sťažnosťami nepochodili u poisťovní ani u kompetentných inštitúcií a organizácií. Často som oslovovaný, aby som vykonával školiacu a prednáškovú činnosť. V tejto súvislosti uvažujem aj o obnovení svojej advokátskej licencie.

Ladislav Gajdoschík: Je to viac investícia ako oddych

1) Dodnes premýšľam, či je pri zásadných životných zmenách lepší neočakávaný rázny a rýchly zlom, alebo vedomá a dôkladná príprava. Ako riaditeľ poisťovne Groupama som pracoval v prostredí, kde sme sa prioritne venovali rizikám a prinášali riešenia pre náhle a neočakávané udalosti. Možno aj preto bolo pre mňa náročnejšie systematicky sa pripravovať na radikálnu zmenu.

2) K zmene, okrem vnútorného odhodlania, prispelo aj strategické rozhodnutie materskej spoločnosti využiť prvé ziskové roky na Slovensku na predaj slovenskej pobočky, ktoré, mimochodom, považujem za správne. Nakoniec dilema, či pokračovať ďalej v korporátnom svete, vyznela v prospech slobody. Podarilo sa mi tak získať čas a s čistou hlavou si premyslieť, ako ďalej. Výsledkom bolo hľadanie a nachádzanie novej vízie. Myslím si, že mnohí majú problém vyslobodiť sa zo stereotypu a istoty zamestnania. Chceme síce slobodu, ale nie za cenu straty istôt. Slovami môjho bývalého šéfa: „Jedinou skutočnou istotou zamestnanca je, že sa jeho pracovný pomer skôr či neskôr skončí.“

3) Prvou výraznou emóciou po nástupe na sabatikal bola viac-menej prekvapivo eufória zo získanej slobody a voľnosti. Samozrejme, čoskoro sa začala vynárať otázka, čo si počať so získanou slobodou. Odpoveď bola ťažšia, ako by sa mohlo zdať. Chvíľu trvá, kým sa oslobodíte od negatívneho vymedzenia. Pochopíte, že nechcete, aby sa celý váš život opieral o jediný pilier, ktorým je práca, a že firma, pre ktorú pracujete, nie je živá bytosť, ktorá vám má poskytovať základ existencie. Následne sa zameriate na to pozitívne, a teda to, čo vám umožní konečne žiť naplnený a autentický život. Prejdete pritom mnohými vlnami, raz ste hore – raz dole.

Asi ako každý, aj ja som sa začal venovať dlhodobo zanedbávaným veciam a prioritne sám sebe. Zároveň som sa s novým elánom vrhol na moje vzdelávanie. Popri francúzštine, ktorá je mojou srdcovkou, som sa na mesiac presťahoval do Anglicka a marec som strávil v jazykovej škole v Cambridge. Sadnúť si opäť do školských lavíc, denne stretávať nové kultúry z celého sveta a nájsť si nových priateľov z rôznych krajín aj s rôznym náboženským presvedčením, je hodnotný zážitok, ktorý odporúčam každému. No na to, aby som si obľúbil anglický typ piva, toho nechladeného bez bubliniek, mi jeden mesiac rozhodne nestačil. Na to sa zvyká naozaj veľmi ťažko. Momentálne sa do novej fázy posunulo aj moje nadšenie pre jachting. V máji sme s posádkou zahájili prípravu na našu prvú skutočnú súťaž, regatu „Kékszalag“ na Balatone.

4) Získal som čas, priestor aj slobodu na nové životné rozhodnutia a stratil som úžasný kolektív a pravidelný pocit istoty, ktorú zamestnanie prináša. Rovnako som získal šancu ovplyvňovať veci, na ktoré v zamestnaní, bez ohľadu na pozíciu, nemáte úplný dosah. Cesta k spokojnému životu vedie cez vlastné rozhodnutia. Nerád vyčkávam a spolieham sa na externé okolnosti. Snažím sa minimalizovať riziko. Po úvodnej fáze, ktorá vždy prináša aj chyby, by som mal rád situáciu pevne vo svojich rukách a doviedol ju až ku skvelému finišu.

5) Počas mojej kariéry som mal to šťastie, že som stretol a spoznal viacero ľudí, s ktorými nás okrem koníčkov a práce spájalo aj nadšenie pre inovácie, finančné technológie a obdiv k startupom. Z týchto vzťahov sa práve teraz stávajú partnerstvá, ktoré ma napĺňajú novou víziou a nadšením pre ďalšiu prácu.

Samotný sabatikal považujem oveľa viac za investíciu ako oddych. Prečo? Počas pôsobenia, či už v korporácii, alebo vo vlastnom biznise, sa sústreďujeme na najlepší možný výkon a všetko ostatné sa dostáva do úzadia. Sabatikal je však obdobie, keď máme možnosť plne sa sústrediť na seba samého, zdokonaľovať sa a pripravovať sa na svoje ďalšie pôsobenie. A to je investícia – časová aj finančná.