Na jedného Slováka ročne pripadá 83 kilogramov potravinového odpadu. Jeho zber sprevádzajú problémy

Eva Sadovská 1.2.2023

Poslať

Na jedného Slováka pripadá ročne 83 kilogramov potravinového odpadu. Až 78 % z neho pochádza z domácností, zvyšných 22 % vzniká pri prvovýrobe, výrobe potravín, v obchodoch, pri distribúcii či v reštauráciách. Plytvanie jedlom, najmä v domácnostiach, je podľa najaktuálnejších údajov Eurostatu problémom nielen u nás, ale aj v ostatných európskych ekonomikách. Povinnosť realizovať triedený zber kuchynského bioodpadu (KBO) od občanov má väčšina samospráv od 1. júla 2021, od začiatku roka 2023 sa k nim pridali aj Bratislava, Košice a Prešov.

Foto: Shutterstock

Tony potravinového odpadu

Na Slovensku sme v roku 2020 vytvorili 456-tisíc ton potravinového odpadu. V prepočte na jedného obyvateľa tak ide o 83 kilogramov takéhoto odpadu. Domácnosti z neho vyprodukovali až 78 %, teda 65 kilogramov na obyvateľa.

Zvyšných 22 %, teda 18 kilogramov na hlavu, tvoril potravinový odpad vytvorený v prvovýrobe (16 %), v potravinárskom priemysle (1 %), v maloobchode alebo pri distribúcii (4 %) a v stravovacích zariadeniach (1 %). Vyplynulo to z dát prvého celoeurópskeho monitorovania potravinového odpadu, ktoré v závere uplynulého roka zverejnil Európsky štatistický úrad Eurostat.

Najviac Cyperčania, najmenej Slovinci

Potravinami sa neplytvá iba na Slovensku, ale aj v ostatných krajinách Európskej únie. V roku 2020 sa v EÚ vyhodilo približne 127 kilogramov potravín na obyvateľa. Európske domácnosti pritom z tohto objemu vyprodukovali 55 %, čo predstavuje 70 kilogramov na obyvateľa. Zvyšných 45 % tvoril odpad z prvovýroby, výroby potravín, z maloobchodu a distribúcie či zo stravovacích zariadení.

Podľa Eurostatu najviac potravinového odpadu pripadá na jedného Cyperčana, a to až 397 kilogramov. Nasledujú Dánsko (221 kg na obyvateľa), Grécko (191 kg na obyvateľa) a Portugalsko (184 kg na obyvateľa). Naopak, najmenej takéhoto odpadu pripadá na hlavu v Slovinsku (68 kg) a v Chorvátsku (71 kg). Slovensku patrí v tomto pomyselnom rebríčku tretia priečka zospodu.

Potravinový odpad vzniká najmä v domácnostiach

Nielen na Slovensku, ale aj v ostatných krajinách EÚ vzniká potravinový odpad prevažne v domácnostiach. Najčastejšie ide o chlieb a pečivo, ovocie a zeleninu, mliečne výrobky, zvyšky uvareného nedojedeného jedla, ale aj o nerozbalené potraviny. V krajinách a dosiaľ aj na Slovensku, ktoré tento kuchynský bioodpad (KBO) skládkujú, je práve tento druh odpadu významným znečisťovateľom a tvorcom skleníkových plynov.

Ako triedime bioodpad na Slovensku

Samosprávy majú už rok a pol (od 1. júla 2021) povinnosť realizovať triedený zber kuchynského bioodpadu pre svojich občanov. Cieľom tohto opatrenia je eliminovať, ideálne odstrániť kuchynský bioodpad zo zmesového komunálneho odpadu.

Výnimku a odklad do 1. januára 2023 mali iba samosprávy, ktoré zmesový komunálny odpad energeticky zhodnocujú v zariadeniach na energetické využitie odpadu (ZEVO), teda Bratislava, Košice a Prešov. Povinnosť zaviesť triedený zber KBO sa aj naďalej nebude týkať tej časti obce alebo mesta, v ktorej domácnosti bioodpad z kuchyne na 100 % kompostujú.

Analýza postupu samospráv

Ako sa darí mestám a obciam separovať a zhodnocovať kuchynský bioodpad? Zaujímavé výsledky priniesla vlani vypracovaná analýza Zväzu odpadového priemyslu (ZOP). Analýza vychádza z dotazníkov 103 obcí a miest rôznych veľkostí a s celkovým počtom 1,9 milióna obyvateľov:

Na jedného obyvateľa v roku 2021 pripadalo v priemere iba 11 kilogramov vytriedeného KBO. To z jeho celkového potenciálu predstavovalo iba približne 12 %.

Triedený zber bioodpadu z kuchyne sa podpísal pod medziročný pokles zmesového komunálneho odpadu o –8 %.

Priemerná cena za 1 tonu vyzbieraného a spracovaného KBO predstavovala pre samosprávy až 342 eur. A to je podstatne viac ako pri zbere a skládkovaní 1 tony zmesového komunálneho odpadu na úrovni 65 až 75 eur za tonu.

Okrem vysokých nákladov v súvislosti so zberom a spracovaním KBO upozorňujú obce a mestá aj na zápach a pretekanie odpadu z nádob, frekvenciu zberu podľa vyhlášky, nezáujem občanov a taktiež na iba mierny pokles zmesového komunálneho odpadu.

Výsledok zberu odpadu je diskutabilný

V súvislosti s triedením a spracovaním bioodpadu z kuchyne odborníci čoraz častejšie vyzdvihujú dôležitosť pojmov „kvalita“ a „vzdialenosť“. „Zber kuchynského odpadu v niektorých obciach a mestách síce funguje, ale výsledok je diskutabilný, keďže obsahuje zvyšky mikroplastov, napríklad z obalov,“ konštatuje generálny riaditeľ Zväzu odpadového priemyslu Ján Chovanec.

Podľa jeho slov draho vyzbieraný kuchynský bioodpad tak bez zmysluplnejšieho využitia končí načierno na poliach, využíva sa na terénne úpravy, alebo končí na skládkach. „Zároveň kvôli chýbajúcim zariadeniam, v ktorých by bolo možné takýto odpad spracovať, je často prepravovaný neprimerane ďaleko. To je z pohľadu uhlíkovej stopy nelogické a neekologické riešenie,“ dodáva odborník.

Tri najčastejšie chyby pri triedení kuchynského odpadu

Odmietanie triedenia – dôvodom môže byť nevedomosť, neochota alebo nesúhlas akceptovať diskomfort.

Odpad z kuchyne vkladáme do plastových vreciek, alebo vyhadzujeme rovno s obalmi.

Bioodpad z kuchyne nevytriedime dôkladne, a tak ho do špecializovaných nádob vkladáme znehodnotený o plasty, sklo či kovy.

Päť faktov o potravinách na Slovensku

1) Na potraviny míňame takmer 20 % zo svojich rodinných rozpočtov.

2) Potraviny v obchodoch sú siedme najlacnejšie v rámci EÚ, ale zároveň najdrahšie vo V4.

3) V roku 2022 boli potraviny medziročne drahšie o 18,6 %.

4) Poriadny obed každý druhý deň nie je samozrejmosťou pre 12 % obyvateľov.

5) Priemerný Slovák alebo Slovenka vyhodia ročne zvyšky jedál či potraviny po dátume spotreby v hodnote 100 až 150 eur.