Slovensko patrí medzi skládkové veľmoci a toto sú tri scenáre, ako z odpadu vytvárať menej emisií
Európska únia čoraz viac pritvrdzuje v boji s klimatickou zmenou. Prísnejšou legislatívou určuje podmienky nakladania s odpadom, a to s cieľom dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050. Tento cieľ je súčasťou Európskej zelenej dohody (European Green Deal).
Foto: Shutterstock
Význam recyklovania a zhodnocovania odpadu
Len nedávno publikovaná štúdia spoločnosti Prognos a výskumnej organizácie CE Delf sa zameriava práve na definovanie takzvanej cestovnej mapy pre sektor odpadového hospodárstva smerom k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality.
Štúdia poukázala na veľký význam nielen recyklovania, ale aj energetického zhodnocovania odpadu v ZEVO (Zariadenie na energetické využitie odpadu). Podľa expertov sa práve kombinácia týchto dvoch druhov zhodnocovania odpadu pri dosahovaní uhlíkovej neutrality ukazuje ako kľúčová.
Potenciál úspor emisií skleníkových plynov
Cieľom nedávno zverejnenej štúdie bolo identifikovať potenciál úspor emisií skleníkových plynov pochádzajúcich zo spracovania odpadov. Autori sa v dokumente detailne pozreli na nakladanie s 9 vybranými druhmi odpadov (papier, sklo, plasty, železné kovy, hliník, drevo, textil, odpadové pneumatiky a biologicky rozložiteľný odpad), ktoré majú najvyšší potenciál recyklácie.
Okrem nich bol do analýzy začlenený aj nerecyklovateľný odpad, do ktorého patrí zmesový komunálny odpad a odpad, ktorý vzniká pri spracovaní recyklovateľných odpadov. Štúdia zahŕňa vybrané druhy (prúdy) komunálnych, komerčných, priemyselných a stavebných odpadov, ktoré sa produkujú v jednotlivých krajinách EÚ (vrátane Spojeného kráľovstva). A takéto sú tri scenáre nakladania s odpadmi v Európskej únii do roku 2035.
1) Scenár porovnateľný s rokom 2018
Tento scenár počíta s vyprodukovanými emisiami ekvivalentu CO2 na úrovni 13,2 milióna ton ročne. Takéto emisie skleníkových plynov sa vytvoria pri súčasnom spôsobe nakladania s vybranými druhmi odpadov (referenčný rok 2018).
Tejto produkcii skleníkových plynov zodpovedá miera recyklácie na úrovni 39 %, energetického zhodnotenia na úrovni 33 % a skládkovania na úrovni 26 %, teda na úrovniach, ktoré kopírujú stav v roku 2018.
2) Scenár s vyššou mierou recyklácie odpadu
Tento scenár vychádza z predpokladu dôsledného uplatňovania európskej legislatívy v oblasti odpadového a obehového hospodárstva. Zároveň počíta s dosiahnutím stanovenej miery recyklácie komunálneho odpadu na úrovni minimálne 65 %, či s obmedzením množstva skládkovaného komunálneho odpadu na maximálne 10 %.
V takomto prípade je možné dosiahnuť mieru recyklácie vybraných prúdov odpadu až na úrovni 57 % a znížiť mieru skládkovania na 14 %. Pri zachovaní miery energetického zhodnocovania na úrovni 29 % je možné v porovnaní s referenčným rokom 2018 zabrániť vzniku takmer až 137 miliónov ton ekvivalentu CO2 ročne.
3) Scenár počítajúci s nulovým skládkovaním
Posledný, najekologickejší scenár je založený na nulovom skládkovaní (zero waste to landfill) a na zvýšení miery materiálovej recyklácie vybraných prúdov odpadov až na takmer 60 % a miere energetického zhodnocovania na úrovni 40 %.
Pri takejto kombinácii nakladania s odpadmi je možné zabrániť vzniku až 283 miliónom ton ekvivalentu CO2 ročne. V tomto prípade sa však musia ciele, ktoré sú dnes zavedené pre sektor komunálnych odpadov rozšíriť aj na ostatné prúdy odpadov, z komerčnej a priemyselnej sféry.
Ako zabrániť tvorbe metánu?
Výrazný rozdiel medzi druhým a tretím scenárom je výsledok zabránených emisií, ktoré sa „ušetria“ tým, že odpad sa nebude takmer vôbec skládkovať. K zabráneným emisiám CO2 výrazne prispieva výroba energie v ZEVO (Zariadenie na energetické využitie odpadu).
„Energiou, ktorá je vyrobená z odpadu, sme schopní nahradiť elektrickú energiu, respektíve teplo vyrobené v elektrárňach alebo teplárňach, ktoré využívajú fosílne zdroje energie, ako uhlie alebo plyn,“ vysvetľuje viceprezident Konfederácie európskych prevádzkovateľov zariadení na energetické využitie odpadu (CEWEP) a technický riaditeľ spoločnosti KOSIT Ladislav Halász.
„Priame úspory emisií CO2 predstavujú odklon odpadov s obsahom organickej zložky zo skládok do ZEVO. Zabráni sa tak tvorbe nebezpečného skleníkového plynu metánu CH4, ktorý má 84-krát silnejší skleníkový efekt ako samotný CO2,“ dodáva L. Halász.
Kľúčové je využívanie energie z odpadu
Štúdia ukazuje, že najväčšie úspory emisií oxidu uhličitého sa dosiahnu minimalizáciou skládkovania odpadu s obsahom organických zložiek, akými sú napríklad papier, kartón či biologicky rozložiteľný kuchynský odpad. Takto sa môžu úspory vyšplhať až na 120 milión ton CO2 ročne.
Analýza zároveň poukazuje na to, že využitie energie z odpadu odvráti najmä emisie CO2, ktoré by vznikali pri výrobe tejto energie v elektrárňach, respektíve teplárňach z fosílnych zdrojov, a to aj pri zohľadnení ambicióznych cieľov dekarbonizácie energetického priemyslu v budúcnosti.
Slovensko sa radí medzi skládkové veľmoci
Správne nastavené odpadové hospodárstvo napomáha nielen k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality, ale aj k rozvoju cirkulárnej ekonomiky. Ukážkovými krajinami v tejto oblasti sú napríklad Nemecko, Rakúsko, Holandsko, Belgicko a Dánsko. Tieto krajiny dosahujú mieru recyklácie komunálneho odpadu nad úrovňou 50 % a zvyšný komunálny odpad energeticky zhodnocujú v zariadeniach ZEVO. Miera skládkovania je tak u nich veľmi nízka až takmer nulová. Práve vďaka vyššie spomenutým krajinám má odpadové hospodárstvo EÚ našliapnuté už dnes k uhlíkovej neutralite.
Slovensko momentálne medzi tieto krajiny nepatrí. V recyklovaní či v energetickom zhodnocovaní odpadu sa mnohým vyspelým ekonomikám pozeráme doslova „na chrbát“. Na Slovensku skončila v roku 2020 takmer polovica komunálneho odpadu na skládkach. Miera recyklácie bola vykázaná na úrovni 42 %, a na energiu a teplo sa premenilo iba 8 % komunálneho odpadu.
Aj napriek postupnému znižovaniu miery skládkovania komunálneho odpadu, celkové množstvo odpadu, ktoré na Slovensku končí na skládkach, sa za posledných 20 rokov takmer vôbec nezmenilo. Kým vyspelé európske ekonomiky už dnes realizujú uhlíkovo neutrálne odpadové hospodárstvo, Slovensko, spolu s krajinami, ako Bulharsko, Rumunsko, Malta či Cyprus, patrí aj naďalej medzi skládkové veľmoci.
Mzdová kalkulačka
Mzdová kalkulačka ADVANCED
Kalkulačka tehotenskej dávky
Kalkulačka materskej dávky
Kalkulačka rodičovského bonusu
Valorizácia dôchodkov
Kalkulačka na výpočet dôchodku
Kalkulačka dôchodkového veku
Kalkulačka vdovského dôchodku
Kalkulačka sirotského dôchodku
Kalkulačka minimálneho dôchodku
Porovnanie zdravotných poisťovní
2024
Finanční agenti
Kryptomeny
Unicef
Zamestnanie
SPRAVODAJSTVO
Najčítanejšie
- 1.Odchod do predčasného dôchodku bude po novom menej výhodný
- 2.Pomoc s hypotékou sa má po novom týkať aj ľudí s refinancovaným úverom
- 3.Dnes (19. apríla) je svetový deň investičných fondov. Ako sa im darí na Slovensku?
- 4.Novela zákona o sociálnom poistení prinesie penzistom vyššie 13. dôchodky
- 5.OpenAI je najviac financovaná spoločnosť s umelou inteligenciou. Jednorožec vyzbieral už 14 miliárd dolárov