Slovensko patrí medzi skládkové veľmoci a toto sú tri scenáre, ako z odpadu vytvárať menej emisií

Foto: Shutterstock

Význam recyklovania a zhodnocovania odpadu

Len nedávno publikovaná štúdia spoločnosti Prognos a výskumnej organizácie CE Delf sa zameriava práve na definovanie takzvanej cestovnej mapy pre sektor odpadového hospodárstva smerom k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality.

Štúdia poukázala na veľký význam nielen recyklovania, ale aj energetického zhodnocovania odpadu v ZEVO (Zariadenie na energetické využitie odpadu). Podľa expertov sa práve kombinácia týchto dvoch druhov zhodnocovania odpadu pri dosahovaní uhlíkovej neutrality ukazuje ako kľúčová. 

Potenciál úspor emisií skleníkových plynov

Cieľom nedávno zverejnenej štúdie bolo identifikovať potenciál úspor emisií skleníkových plynov pochádzajúcich zo spracovania odpadov. Autori sa v dokumente detailne pozreli na nakladanie s 9 vybranými druhmi odpadov (papier, sklo, plasty, železné kovy, hliník, drevo, textil, odpadové pneumatiky a biologicky rozložiteľný odpad), ktoré majú najvyšší potenciál recyklácie.

Okrem nich bol do analýzy začlenený aj nerecyklovateľný odpad, do ktorého patrí zmesový komunálny odpad a odpad, ktorý vzniká pri spracovaní recyklovateľných odpadov. Štúdia zahŕňa vybrané druhy (prúdy) komunálnych, komerčných, priemyselných a stavebných odpadov, ktoré sa produkujú v jednotlivých krajinách EÚ (vrátane Spojeného kráľovstva). A takéto sú tri scenáre nakladania s odpadmi v Európskej únii do roku 2035.

1) Scenár porovnateľný s rokom 2018

Tento scenár počíta s vyprodukovanými emisiami ekvivalentu CO₂ na úrovni 13,2 milióna ton ročne. Takéto emisie skleníkových plynov sa vytvoria pri súčasnom spôsobe nakladania s vybranými druhmi odpadov (referenčný rok 2018).

Tejto produkcii skleníkových plynov zodpovedá miera recyklácie na úrovni 39 %, energetického zhodnotenia na úrovni 33 % a skládkovania na úrovni 26 %, teda na úrovniach, ktoré kopírujú stav v roku 2018.

2) Scenár s vyššou mierou recyklácie odpadu

Tento scenár vychádza z predpokladu dôsledného uplatňovania európskej legislatívy v oblasti odpadového a obehového hospodárstva. Zároveň počíta s dosiahnutím stanovenej miery recyklácie komunálneho odpadu na úrovni minimálne 65 %, či s obmedzením množstva skládkovaného komunálneho odpadu na maximálne 10 %. 

V takomto prípade je možné dosiahnuť mieru recyklácie vybraných prúdov odpadu až na úrovni 57 % a znížiť mieru skládkovania na 14 %. Pri zachovaní miery energetického zhodnocovania na úrovni 29 % je možné v porovnaní s referenčným rokom 2018 zabrániť vzniku takmer až 137 miliónov ton ekvivalentu CO₂ ročne.

3) Scenár počítajúci s nulovým skládkovaním

Posledný, najekologickejší scenár je založený na nulovom skládkovaní (zero waste to landfill) a na zvýšení miery materiálovej recyklácie vybraných prúdov odpadov až na takmer 60 % a miere energetického zhodnocovania na úrovni 40 %.

Pri takejto kombinácii  nakladania s odpadmi je možné zabrániť vzniku až 283 miliónom ton ekvivalentu CO₂ ročne. V tomto prípade sa však musia ciele, ktoré sú dnes zavedené pre sektor komunálnych odpadov rozšíriť aj na ostatné prúdy odpadov, z komerčnej a priemyselnej sféry. 

Ako zabrániť tvorbe metánu?

Výrazný rozdiel medzi druhým a tretím scenárom je výsledok zabránených emisií, ktoré sa „ušetria“ tým, že odpad sa nebude takmer vôbec skládkovať. K zabráneným emisiám CO₂ výrazne prispieva výroba energie v ZEVO (Zariadenie na energetické využitie odpadu).

„Energiou, ktorá je vyrobená z odpadu, sme schopní nahradiť elektrickú energiu, respektíve teplo vyrobené v elektrárňach alebo teplárňach, ktoré využívajú fosílne zdroje energie, ako uhlie alebo plyn,“ vysvetľuje viceprezident Konfederácie európskych prevádzkovateľov zariadení na energetické využitie odpadu (CEWEP) a technický riaditeľ spoločnosti KOSIT Ladislav Halász.

„Priame úspory emisií CO₂ predstavujú odklon odpadov s obsahom organickej zložky zo skládok do ZEVO. Zabráni sa tak tvorbe nebezpečného skleníkového plynu metánu CH₄, ktorý má 84-krát silnejší skleníkový efekt ako samotný CO₂,“ dodáva L. Halász.

Kľúčové je využívanie energie z odpadu

Štúdia ukazuje, že najväčšie úspory emisií oxidu uhličitého sa dosiahnu minimalizáciou skládkovania odpadu s obsahom organických zložiek, akými sú napríklad papier, kartón či biologicky rozložiteľný kuchynský odpad. Takto sa môžu úspory vyšplhať až na 120 milión ton CO₂ ročne.

Analýza zároveň poukazuje na to, že využitie energie z odpadu odvráti najmä emisie CO₂, ktoré by vznikali pri výrobe tejto energie v elektrárňach, respektíve teplárňach z fosílnych zdrojov, a to aj pri zohľadnení ambicióznych cieľov dekarbonizácie energetického priemyslu v budúcnosti.

Slovensko sa radí medzi skládkové veľmoci

Správne nastavené odpadové hospodárstvo napomáha nielen k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality, ale aj k rozvoju cirkulárnej ekonomiky. Ukážkovými krajinami v tejto oblasti sú napríklad Nemecko, Rakúsko, Holandsko, Belgicko a Dánsko. Tieto krajiny dosahujú mieru recyklácie komunálneho odpadu nad úrovňou 50 % a zvyšný komunálny odpad energeticky zhodnocujú v zariadeniach ZEVO. Miera skládkovania je tak u nich veľmi nízka až takmer nulová. Práve vďaka vyššie spomenutým krajinám má odpadové hospodárstvo EÚ našliapnuté už dnes k uhlíkovej neutralite.

Slovensko momentálne medzi tieto krajiny nepatrí. V recyklovaní či v energetickom zhodnocovaní odpadu sa mnohým  vyspelým  ekonomikám  pozeráme doslova  „na chrbát“. Na Slovensku skončila v roku 2020 takmer polovica komunálneho odpadu na skládkach. Miera recyklácie bola vykázaná na úrovni 42 %, a na energiu a teplo sa premenilo iba 8 % komunálneho odpadu.

Aj napriek postupnému znižovaniu miery skládkovania komunálneho odpadu, celkové množstvo odpadu, ktoré na Slovensku končí na skládkach, sa za posledných 20 rokov takmer vôbec nezmenilo. Kým vyspelé európske ekonomiky už dnes realizujú uhlíkovo neutrálne odpadové hospodárstvo, Slovensko, spolu s krajinami, ako Bulharsko, Rumunsko, Malta či Cyprus, patrí aj naďalej medzi skládkové veľmoci.