ASINS: Osobný bankrot by sa nemal vzťahovať na ľudí s nadštandardným príjmom

Foto: Shutterstock

Čo ukázal prieskum

Z prieskumu Asociácie inkasných spoločností Slovenska (ASINS) vyplynulo, že oddlženie nadštandardne zarábajúcich dlžníkov sa nepozdáva ani väčšine Slovákov. Viac ako pätina respondentov si myslí, že oddlženie s nulovou úhradou by nemalo vôbec existovať a 37 % opýtaných by to umožnilo napríklad len pre ľudí na hranici hmotnej núdze.

Asociácia preto upozorňuje na potrebu zmeny legislatívy tak, aby inštitút oddlženia nebol zneužívaný, aby dlžníci pred osobným bankrotom zdokladovali svoje príjmy a majetok, a pri oddlžení bol prioritne uplatňovaný splátkový kalendár.

Po osobnom bankrote siahajú aj majetní ľudia

Osobný bankrot je inštitút, ktorým môže dlžník vyriešiť svoju platobnú neschopnosť a „zbaviť“ sa svojich dlhov. Od roku 2006, keď bol na Slovensku tento inštitút zavedený, bolo vyhlásených vyše 80-tisíc osobných bankrotov. Pritom len v prvom štvrťroku tohto roka zbankrotovalo vyše 2-tisíc Slovákov. Vyplýva to z dlhodobých štatistík spoločnosti CRIF SK.

Slovenská legislatíva však umožňuje využiť inštitút oddlženia aj ľuďom s nadštandardným príjmom, a v tom môže byť podľa ASINS morálny problém. Za vyhlásením osobného bankrotu sa môže totiž skrývať v niektorých prípadoch aj nepoctivý zámer.

„Svedčia o tom aj rozhodnutia súdov, ktoré oddlženie zrušili práve ľuďom s vyšším príjmom alebo vyššou hodnotou ich majetku,“ hovorí viceprezident ASINS Pavol Jakubov. S tým, že oddlženie bez čiastočnej úhrady dlhov môžu využiť aj občania s nadpriemerným príjmom, nesúhlasí ani väčšina Slovákov.

Viac ako pätina respondentov prieskumu si myslí, že oddlženie s nulovou úhradou by nemalo vôbec existovať. Každý dlžník by mal podľa opýtaných zaplatiť aspoň časť svojich dlhov, lebo na dlhy neplatičov sa v konečnom dôsledku poskladáme my všetci z daní. Ďalších 37 % opýtaných by oddlženie s nulovou úhradou umožnilo len vo výnimočných prípadoch, napríklad len pre ľudí na hranici hmotnej núdze, ťažko chorým ľuďom, sociálne slabým rodinám s deťmi či rodičom samoživiteľom.

V zákone sa nachádzajú medzery

Najväčší nárast počtu oddlžení nastal po roku 2017, odkedy platia nové, benevolentné pravidlá. „Súčasne nastavené pravidlá priam nabádajú na zneužívanie oddlženia, keď naň doplácajú bežní občania,“ uvádza viceprezident ASINS Pavol Jakubov. Pretože má systém osobného bankrotu viacero medzier, asociácia upozorňuje na potrebu zmeny legislatívy.

„Keďže prax ukázala, že po inštitúte osobného bankrotu nesiahajú ľudia len s poctivým zámerom, dôležité je nastaviť pravidlá tak, aby nebolo oddlženie zneužívané špekulantmi. Povinne by sa napríklad mala kontrolovať výška príjmov a veľkosť majetku dlžníka za posledných 12 mesiacov. Je potrebné stanoviť hornú hranicu príjmu žiadateľov, ktorí môžu využiť oddlženie formou konkurzu, napríklad na výšku dvojnásobku minimálnej mzdy. Pri oddlžení by sa mal prioritne uplatňovať splátkový kalendár a povinnosť dlžníka preukázať poctivý zámer,“ vysvetľuje M. Musil.

Oddlženie neplatí pre všetky dlhy

Hoci po osobnom bankrote siahajú ľudia s cieľom zbaviť sa svojich podlžností a finančných problémov, oddlžením sa „nevymažú“ automaticky všetky ich dlhy. Osobný bankrot sa nevzťahuje na pohľadávky zabezpečené záložným právom, na náhrady škody na zdraví či škody spôsobenej úmyselným konaním, na výživné, nezaplatené mzdy, peňažné tresty a za istých okolností ani na pohľadávky, ktoré majú voči dlžníkom fyzické osoby. Rovnako sa oddlženie netýka ani sumy, ktorú musia dlžníci v súvislosti s oddlžením zaplatiť Centru právnej pomoci.

ASINS preto vyzýva na zodpovednosť a na komunikáciu s veriteľmi, aby sa ľudia nedostali do takých finančných problémov, ktoré nevyrieši ani osobný bankrot. „Základom je rozumné nakladanie s financiami, finančný plán a tvorba finančnej rezervy. Ak niekomu hrozí, že sa dostane do platobnej neschopnosti, potrebné je to riešiť včas, predovšetkým komunikáciou s veriteľom,“ dodáva M. Musil.