Budúcnosť je v energetickom zhodnocovaní odpadu. Slovensko je však stále veľmocou v jeho skládkovaní

Foto: Shutterstock

Slovensko je popredným producentom odpadu

Podľa údajov Eurostatu na Slovensku ročne vyprodukujeme 2,3 milióna ton komunálneho odpadu. V prepočte na jedného Slováka ide o 421 kilogramov smetí, čo je o 37 % viac ako pred desiatimi rokmi. V rámci krajín V4 je tak na obyvateľa Slovensko druhým najväčším producentom komunálneho odpadu.

Prvá nelichotivá priečka patrí Českej republike s produkciou 500 kilogramov odpadu na jedného obyvateľa. Na jedného Maďara pripadá 387 kilogramov odpadkov, na Poliaka 336 kilogramov. Česi zároveň zaznamenali aj najvýraznejší nárast za posledných desať rokov, a to o viac ako polovicu. V Poľsku sa vyprodukuje o 6 % viac smetí ako pred desaťročím, zato Maďarom sa podarilo produkciu odpadu znížiť približne o desatinu.

Napriek zlepšeniu sme stále skládkovou veľmocou

Slovensko je aj naďalej skládkovou veľmocou a v rámci zoskupenia V4 má najvyšší podiel skládkovaného komunálneho odpadu na úrovni 52 %. Maďarsko evidovalo tento ukazovateľ na úrovni 51 %, Česká republika dosiahla podiel skládkovania 48 % a Poľsko 43 %.

Všetky štyri krajiny spája pozitívny trend vývoja, pretože pred desiatimi rokmi končilo na ich skládkach 73 až 84 % smetí. Slovensko a susedné ekonomiky si polepšili aj v prípade materiálového zhodnocovania (recyklácie a kompostovania) a za posledné desaťročie zvýšili jeho podiel z 9 až 16 % na 34 až 38 %.

„V prípade energetického zhodnocovania odpadu, teda premeny nerecyklovateľného odpadu na elektrinu a teplo, sa však našim susedom pozeráme na chrbát. Kým na Slovensku sa podiel energetického zhodnocovania odpadu dlhodobo pohybuje okolo (a najčastejšie pod) 10 %, v okolitých krajinách rastie,“ konštatuje analytička spoločnosti Wood & Company Eva Sadovská.

Podľa nej najväčšiu dynamiku za posledných desať rokov zaznamenalo Poľsko, ktoré sa dostalo z nuly až na 21 %. V odpadovom hospodárstve Poľska tak má premena smetí na elektrinu a teplo v zariadeniach na energetické využitie odpadu (ZEVO) významné postavenie. V Českej republike vzrástol podiel energeticky zhodnoteného odpadu z 13 % na 17 % a v Maďarsku z 10 % na 14 %.

Budúcnosť predstavuje energetické zhodnocovanie odpadu

Téma odpadov je pre krajiny Európskej únie (EÚ), vrátane V4, kľúčová. Reformný balík, ktorý je zameraný na prechod Únie k obehovému hospodárstvu (cirkulárnej ekonomike), stanovuje pre rok 2035 dva ciele: recyklovať minimálne 65 % komunálneho odpadu a len maximálne 10 % ukladať na skládky. Pre zvyšných 25 %, ako aj pre požadovaných 10 % na skládkach, existuje riešenie v podobe energetického zhodnocovania odpadu v ZEVO.

„Na Slovensku pôjde ročne v súhrne o približne jeden milión ton odpadu, ktorý sa nedá recyklovať a nemá teda iné využitie ako skládkovanie alebo energetické zhodnocovanie. Premena nerecyklovateľného odpadu na elektrinu a teplo je ekologickejšia a v hierarchii odpadového hospodárstva má vyššie postavenie ako zneškodňovanie formou skládkovania,“ vysvetľuje analytička s tým, že aj preto je ZEVO štandardnou súčasťou infraštruktúry odpadového hospodárstva vo všetkých vyspelých krajinách EÚ, ktorých cieľom je obmedziť skládkovanie odpadov na minimum.

Zaostávame aj za krajinami V4

„Drvivá väčšina ekonomík EÚ, vrátane našich susedov z V4, pochopila nevyhnutnosť budovať zariadenia na energetické využitie odpadu. Pozitívnym príkladom je jednoznačne Poľsko, v prípade ktorého je aktuálne v prevádzke deväť zariadení ZEVO, ďalšie tri sú vo výstavbe a v príprave je ešte sedem takýchto zariadení,“ hovorí E. Sadovská.

Ako uvádza ďalej, v Českej republike sú aktuálne v prevádzke štyri zariadenia ZEVO, pričom v dvoch zariadeniach sa realizuje významné rozšírenie ich kapacity. Týmto sa to však u našich západných susedov nekončí a ďalšie štyri nové zariadenia sú v rôznom štádiu rozpracovanosti. Aj naši susedia z Maďarska plánujú k existujúcemu jednému zariadeniu ZEVO vybudovať ešte ďalšie tri.