Obnoviteľné zdroje energií využívame len na 17 %. Prečo zaostávame za Európou?

Eva Sadovská Publikované: 9.2.2024 Poslať

Eurostat v závere uplynulého roka zverejnil údaje za rok 2022 o podieloch energie z obnoviteľných zdrojov (OZE) v jednotlivých ekonomikách Európskej únie. V prípade Slovenska sa podiel zvýšil iba minimálne na 17,5 %, pričom štyri roky stagnuje okolo úrovne 17 %. Vyspelým krajinám sa tak vo využívaní OZE pozeráme „na chrbát“. V našom texte sme sa pozreli na to, do akej miery sa obnoviteľné zdroje energie využívajú na Slovensku a v krajinách EÚ, čo stojí za stagnáciou Slovenska, ale aj na to, ako môžeme podiel zelenej energie v nasledujúcich rokoch zvýšiť.

Foto: Shutterstock

Vojnový konflikt na Ukrajine zosilnil tlak na energetickú sebestačnosť EÚ. Na zníženie závislosti od dovozu ruských energií preferuje Európska komisia vyššie využitie obnoviteľných zdrojov energie. Už niekoľko mesiacov poznáme cieľ pre OZE v EÚ pre rok 2030, ktorý je súčasťou balíka reformných opatrení Fit for 55. Smernica stanovuje minimálny podiel OZE na spotrebovanej energii na 42,5 %. Pre jeho dosiahnutie bude nevyhnutná transformácia energetického systému vo všetkých krajinách EÚ.

Aký je to obnoviteľný zdroj energie (OZE)

Je to nefosílny zdroj energie, ktorého energetický potenciál sa trvalo obnovuje prírodnými procesmi alebo činnosťou ľudí. Ide napríklad o vodnú, veternú, slnečnú a geotermálnu energiu, ale aj o biomasu či bioplyn. OZE sú teda alternatívou k fosílnym palivám, ktorá prispieva k znižovaniu emisií skleníkových plynov, diverzifikácii dodávok energie a obmedzovaniu závislosti od trhov s fosílnymi palivami, najmä s ropou a plynom. Spolu s „klasickými“ zdrojmi OZE sa však zvykne v štatistikách uvádzať a do výpočtov zahŕňať aj nerecyklovateľný odpad. Odpad je tak považovaný za čiastočný obnoviteľný zdroj energie.

„Zeleným“ lídrom Únie je Švédsko

Podľa posledných údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat je krajinou s najvyšším podielom energie z obnoviteľných zdrojov v EÚ Švédsko (66 %). Vysoký podiel OZE eviduje najmä v prípade hrubej spotreby elektriny (83,3 %) a v prípade tepla a ochladzovania (69,4 %). Pomerne vysoké podiely energie z OZE (nad 40 %) vykázali vo Fínsku, Lotyšsku aj v Dánsku.

Medzi krajinami s vyšším podielom (33,8 %) je aj susedné Rakúsko, kde dominuje využívanie OZE najmä pri výrobe elektriny s podielom 74,7 %. Únia ako celok dosiahla v roku 2022 podiel 23 %. Naopak, najnižšie podiely vykázali Írsko, Malta a krajiny Beneluxu, v ktorých podiel OZE ani v roku 2022 nepresiahol hranicu 15 %.

88971

Oproti roku 2021 si polepšili a svoj podiel OZE dokázali výraznejšie zvýšiť najmä Fínsko, Švédsko a Luxembursko. Naopak, pokles ukazovateľa zaznamenali v Slovinsku a v Chorvátsku. V prípade podielu EÚ prišlo k nárastu o viac ako jeden percentuálny bod.

Na Slovensku sme na úrovni 17 %

V prípade Slovenska bol v roku 2022 vykázaný podiel energie z OZE na úrovni 17,5 %. Stagnácia je tak za posledné roky neprehliadnuteľná, pretože oproti rokom 2019, 2020 a 2021 s podielmi 16,9 %, 17,3 % a 17,4 % je zlepšenie ukazovateľa iba nepatrné. Podiel OZE pri hrubej spotrebe elektriny predstavoval 22,9 %, pri teple a ochladzovaní 19,9 % a v doprave 8,9 %. Slovensko tak má v rámci EÚ ôsmy najnižší podiel OZE.

Čo znamená ambícia podielu „42,5 % OZE“ pre Slovensko?

Pri realizácii projektov zameraných na OZE nie je ani tak problémom nedostatok finančných zdrojov, či už súkromných, alebo verejných, ale systémové bariéry. Odborníci preto v tejto oblasti apelujú na potrebu odstrániť bariéry rozvoja a zrýchliť zapájanie nových obnoviteľných zdrojov. Tomu by mali pomôcť predovšetkým zjednodušenie a zefektívnenie povoľovacích konaní, úprava zastaranej legislatívy, funkčné podporné mechanizmy a programové výzvy či implementácia ďalších nástrojov na podporu OZE, ktoré pripravila pre členské krajiny EÚ. Slovensku však chýba pri ich aplikácii pružnosť. Aj v dôsledku toho rozvoj OZE u nás stagnuje.

Naďalej dominujú voda, slnko, biomasa či bioplyn

Podľa najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR v roku 2022 predstavovala na Slovensku hrubá výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov 6 302 GWh. Najväčším podielom (62,9 %) sa o to pričinili vodné elektrárne. Nasledovalo drevo (vrátane drevného odpadu a ostatného tuhého odpadu) s podielom 17,7 %. Solárna fotovoltika tvorila z OZE pri výrobe elektriny podiel 10,3 %, bioplyny 7,0 %. Podiel energetického zhodnotenia odpadu predstavoval 2,0 %. Na medziročnej báze prišlo k poklesu hrubej výroby elektriny z OZE, a to o –13 %. Absolútny pokles bol zaznamenaný vo všetkých zverejnených položkách OZE, najmä však v prípade elektriny z vody a dreva.

76984

Hrubá výroba tepla z OZE v roku 2022 predstavovala 6 901 TJ. Najviac sa na nej podieľalo drevo (vrátane drevného a ostatného tuhého odpadu) s 84,5 %, nasledovali bioplyny s podielom 6,9 %. Energetické zhodnotenie priemyselného a mestského odpadu tvorilo 5,3-percentný podiel, geotermálne výhrevne 2,5 % a tepelné čerpadlá 0,7 %. Medziročne prišlo k poklesu hrubej výroby z tepla o –8,2 %. Pokles bol vykázaný v prípade zdrojov drevo a bioplyn. Naopak, nárast produkcie tepla vykázali zariadenia na energetické zhodnotenie odpadu (ZEVO) a geotermálne výhrevne.

„Skokanom roka“ sú tepelné čerpadlá, ktorých podiel na celkovom využití OZE je síce stále minimálny (0,7 %), no s medziročnou zmenou z 10 TJ na 50 TJ zaznamenali až 5-násobný nárast. Vďaka rozbehnutým dotačným schémam pre firmy a obyvateľov očakávame pokračujúci trend rastu aj v ďalších rokoch, rovnako ako aj u fotovoltiky.

Geotermálny potenciál využívame iba na 1 %

Popri energii z vody a slnka, bioplyne či dreve môže byť vhodnou možnosťou zvýšenia podielu OZE na celkovom energetickom mixe aj geotermálna energia, takzvaná energia zo zeme. Jej potenciál však zatiaľ nedokážeme využiť naplno. Energetický potenciál geotermálnych vôd bol na Slovensku stanovený na 6 716 MWt, pričom dnes z neho využívame len zhruba 1 % (reálne využívaný tepelný výkon aktívnych geotermálnych vrtov).

89948

„Pri efektívnom využívaní geotermálnej energie by sme mohli takýmto teplom, a v niektorých prípadoch aj elektrinou, zásobovať desiatky tisíc slovenských domácností. Napríklad v oblastiach okolo Žiaru nad Hronom, Prešova či Košíc sa nachádzajú ložiská geotermálnej energie, ktoré majú potenciál nielen na výrobu tepla (ako v Galante či vo Veľkom Mederi), ale aj elektrickej energie,“ vysvetľuje odborník na geotermálnu energiu a projektový manažér PW Energy Michal Mašek.

Aké sú výhody geotermálnej energie?

Geotermálna energia je k dispozícii 24 hodín denne bez výrazných výkyvov – je to takzvaný baseload, teda základný zdroj.
Považuje sa za jeden z najspoľahlivejších zdrojov z pohľadu elektrizačnej sústavy, ako aj dodávok energie.
Energia zo zeme je zároveň ohľaduplná k životnému prostrediu.
Vyznačuje sa minimálnymi prevádzkovými nákladmi.
Ide nielen o miestny, bezpečný a čistý zdroj, ale aj o cenovo dlhodobo stabilný energetický zdroj, ktorý nie je závislý od vývoja na komoditných trhoch či geopolitického vývoja.
Realizácia projektu geotermálnej elektrárne či výhrevne prináša benefity pre obyvateľov a vytvára podmienky na celkový ekonomický rast regiónu.
Prispieva k zvýšeniu energetickej bezpečnosti krajiny.

Elekrinu a teplo by sme mohli vyrábať aj z odpadu

Ďalšou z možností, ako diverzifikovať energetický mix a odbremeniť Slovensko od neekologického skládkovania, je premena nerecyklovateľného komunálneho odpadu (KO) na elektrinu a teplo v zariadeniach na energetické využitie odpadu (ZEVO). Jedno priemerne veľké ZEVO dokáže ročne zhodnotiť 100-tisíc ton nerecyklovateľného komunálneho odpadu.

Takéto zariadenie tak dokáže ročne vyrobiť a dodať do siete 49-tisíc MWh elektrickej energie, čo je množstvo, ktoré spotrebuje približne 16-tisíc slovenských domácností. Potenciálna ročná produkcia tepelnej energie je v jednom zariadení ZEVO 53-tisíc MWh, čomu zodpovedá teplo pre približne 5-tisíc domácností.

Miera skládkovania v roku 2022 dosiahla 39 %, čomu zodpovedalo viac ako 1 milión ton komunálneho odpadu. Iba približne 9 % komunálneho odpadu sa zhodnotilo na elektrickú energiu alebo teplo v zariadeniach ZEVO.

„Nerecyklovateľný komunálny odpad je jedným z najlacnejších zdrojov energie. Na Slovensku však ním doslova plytváme. Na neekologických skládkach ho každoročne končí viac ako jeden milión ton, čo za posledných 20 rokov predstavuje 25 miliónov ton odpadu, teda potenciálneho paliva. Jeho výhrevnosť je podobná ako pri hnedom uhlí. Výhody tepla z odpadu už dávno pochopili vyspelé krajiny EÚ, ako Rakúsko, Nemecko, severské ekonomiky či krajiny Beneluxu. Pri nakladaní s odpadom využívajú mix recyklácie a energetického zhodnotenia odpadu. V ich prípade iba zanedbateľný podiel odpadu končí každoročne na skládkach,“ hovorí viceprezident Konfederácie európskych prevádzkovateľov zariadení na energetické využitie odpadu (CEWEP) vysvetľuje Ladislav Halász.

Podľa prognózy Bielej knihy odpadového hospodárstva SR, za ktorou stojí kolektív odborníkov Zväzu odpadového priemyslu (ZOP), by celkové množstvo nerecyklovateľného odpadu (najmä komunálneho, ale aj priemyselného) vhodného na energetické zhodnotenie mohlo v roku 2035 predstavovať minimálne 1,25 milióna ton. Na Slovensku máme aktuálne dve zariadenia ZEVO v Bratislave a v Košiciach, ktoré sa však pre potreby SR nepostačujúce. „Na Slovensku existuje priestor pre výstavbu minimálne piatich zariadení ZEVO, ktoré dokážu byť naplno vyťažené vďaka odpadu z regiónu, kde stoja,“ dodáva L. Halász.