Kto z koronakrízy vyšiel ako víťaz a kto ako porazený?

Foto: Shutterstock

Malá škatuľka pre človeka, veľký krok pre Slovensko

Od začiatku prepuknutia nového ochorenia COVID-19 na Slovensku zdravotníci, krízový štáb a vláda riešili to, ako zabezpečiť dostatočné množstvo testov a koľko to štát v konečnom dôsledku bude stáť. Slovenskí vedci na čele s Pavlom Čekanom sa pustili do výskumu a vyvinuli vlastné testy na nový koronavírus. Firma MultiplexDX vyrobila 100-tisíc kusov a rozhodla sa ich venovať štátu, vďaka čomu sa na Slovensku mohlo výrazne zvýšiť množstvo testovaných osôb.

Prvých 100-tisíc diagnostických PCR testov na nový koronavírus financovala spoločnosť ESET. Výhodou je aj to, že podľa odborníkov sú testy špecifické pre slovenské kmene koronavírusu. Sú dostatočne spoľahlivé aj v skoršej fáze nakazenia vírusom, sú certifikované a konkurencieschopné aj voči testom vyrobeným v zahraničí. Premiér Igor Matovič poďakoval všetkým, ktorí sa podieľali na ich vývine a výrobe, a zdôraznil: „Je to malá škatuľka pre človeka, ale veľký krok pre Slovensko.“

Prežili vďaka online predaju

Online predaj sa stal pre mnohých podnikateľov v čase pandémie koronavírusu nielen výborným nástrojom, ako krízu prežiť, ale často aj jediným.

Reštaurácie poskytovali dovoz jedla vďaka taxikárom či výdajným okienkam, dovoz potravín spustili aj obchody, ktoré to nikdy nerobili. Firmy, ktoré doteraz predávali produkty len v kamenných predajniach, narýchlo spúšťali nové e-shopy, často provizórne. Podnikatelia, ktorí rýchlo reagovali a prispôsobili sa novej situácii, zvládli pandémiu určite lepšie, ako tí, ktorí len čakali na pomoc od štátu.

Online predaj v marci na Slovensku vzrástol medziročne o 40 %, tržby stúpli štyrom z desiatich slovenských e-shopov. Napríklad v Taliansku, kde obmedzenia pohybu ľudí boli ešte výraznejšie, zaznamenali až 100-percentný nárast online objednávok.

Kuriérske spoločnosti tak mali druhé Vianoce. Na prelome marca a apríla sa dostávali na hranicu svojich prepravných kapacít. Spočiatku dokonca upozorňovali, aby ľudia zvažovali nevyhnutnosť online nákupu. Slovenská pošta zaznamenala v marci medziročne 24-percentný nárast záujmu o kuriérske služby, DPD dokonca nárast o 30 percent.

Videokonferencie – bezpečné a efektívne

Pandémia zatvorila kancelárie aj prevádzky, a mnohí zamestnanci prešli okamžite na home office. Manažment tak musel začať riešiť otázku, ako efektívne a zároveň bezpečne komunikovať so zamestnancami.

Spoločnosti, ktoré ponúkajú videokonferenčné riešenia, tak museli reagovať na doslova enormný dopyt. Firmy siahli najmä po aplikáciách, ako sú ZOOM, GoToMeeting, Cisco Webex Meeting, Skype, Google Hangouts Met. Napríklad Zoom, ako prvá voľba, mal v decembri 2019 približne 10 miliónov, v marci 2020 to však už bolo viac ako 200 miliónov používateľov. Nakoniec však výrazne prepadol, keďže sklamal v oblasti bezpečnosti. Používa sa však vo veľkom naďalej. „Záujem o videokonferenčné riešenia bol enormný, viac ako desaťnásobný, a stále pokračuje. Teraz, s postupným návratom do normálu, si firmy uvedomujú, ako veľmi im také riešenia pomáhajú, a chcú ich potenciál využiť naplno,“ objasnil Ivan Sýkora zo spoločnosti Cisco.

Videokonferencie začali intenzívne využívať aj domácnosti. Stali sa možnosťou, ako byť v kontakte s blízkymi, ako usporiadať súkromné párty a dokonca aj svadby. Takéto zosobášenie povolili napríklad v New Yorku.

Záujem o P2P pôžičky narastá

Je prirodzené, že všetky veľké udalosti spojené s neistotou na trhu dočasne zmenia správanie ľudí a dotknú sa predovšetkým financií. Dramatické šírenie vírusu COVID-19 pocítili aj poskytovatelia peer to peer (P2P) pôžičiek. „Prepad na úrovni približne 30 % však nebol taký dramatický, ako sme sa obávali. Vrchol dosiahol v prvej polovici apríla a odvtedy sa správanie používateľov postupne vracia do predkrízového stavu,“ hovorí o vývoji v segmente P2P pôžičiek Roman Feranec, spoluzakladateľ Žltého melóna.

Pravda však je, že práve kríza po prvotnom otrase znamenala nárast záujmu ľudí o pôžičky. Keďže P2P segment je o niečo benevolentnejší ako bankový sektor, je vyššia šanca, že ľudia pôžičku dostanú. Mnohým klesli príjmy, alebo sa dočasne úplne zastavili, pretože každý primárne potrebuje vykryť životné náklady.

„Záujem o pôžičky zo strany žiadateľov prirodzene stúpol,“ hodnotí Branislav Habodász, konateľ spoločnosti Peer2Peer, s. r. o. Tento trend je zreteľný na strane dlžníkov aj investorov. „Pristúpili sme k dočasnému plošnému zvýšeniu úrokových sadzieb pre nové pôžičky. Urobili sme tak najmä z dvoch dôvodov. Chceme zvýšiť rizikový vankúš pre prípad, že by sa situácia zhoršila a zároveň chceme urobiť kolektívne pôžičky ešte atraktívnejším investičným produktom pre investorov,“ dodáva Feranec.  

Z potápačských masiek vyrobili ochranu pred vírusom

Toto sú morálni víťazi nad pandémiou koronavírusu. Vymysleli, vyrobili a rozdistribuovali dômyselné zdravotnícke pomôcky, vďaka ktorým zachránili život mnohým lekárom bojujúcim s vírusom COVID-19 v prvej línii.

Martin Hřeben s Davidom Miklasom a Robinom Fišerom bezprostredne po nástupe pandémie koronavírusu v polovici marca 2020 v priebehu jediného víkendu prišli s nápadom a vzápätí aj s realizáciou jednoduchého a zároveň geniálneho riešenia. Celotvárovú šnorchlovaciu masku, bežne dostupnú v sieti predajní so športovými potrebami, spojili s vysokoúčinným filtrom P3R schopným zachytiť chrípkový vírus. Jednu z kľúčových súčiastok, keďže sa štandardne nevyrába, tlačili na 3D tlačiarňach. Záštitu nad projektom aj finančnú pomoc im poskytol rektor Českého vysokého učení technického. Ďalšie prostriedky potrebné na výrobu ochranných pomôcok pri nákladoch 600 Kč (necelých 22 eur) na jeden kus získali vďaka celorepublikovej zbierke. Dodnes vyzbierali vyše 8 miliónov Kč (300-tisíc eur). Výsledkom spoločného snaženia sa je, že spolu sa im podarilo vyprodukovať viac ako 30-tisíc masiek, ktoré poskytli lekárom prakticky vo všetkých nemocniciach v Českej republike.   

Stámiliónové straty leteckých spoločností

Obrovský prepad počas pandémie zaznamenali viaceré letecké spoločnosti. Niektoré oznámili bankrot a škody sa zatiaľ ani nedajú vyčísliť. Napríklad Air France-KLM, ktorá odstavila svoje stroje iba na dva týždne, vyčíslila škodu na 815 miliónov eur. Southwest Airlines za prvé tri mesiace tohto roka hovorí o strate vo výške 94 miliónov dolárov. V apríli prišla o 98 percent cestujúcich aj maďarská letecká spoločnosť Wizz Air. A letecká spoločnosť Emirates (najväčší diaľkový letecký dopravca na svete) plánuje prepustiť 30-tisíc zamestnancov.

Letecký priemysel však zrejme ani po návrate do normálu nečakajú výrazne lepšie časy. Novou výzvou po pandémii je zabezpečiť bezpečné lietanie s ohľadom na množstvo hygienických požiadaviek. Niektoré spoločnosti plánovali prepravovať menší počet pasažierov, čím by sa zväčšili rozostupy medzi nimi. Európska komisia však zverejnila, že spoločnosti nemusia nechávať voľné sedadlá medzi pasažiermi. Hovorí sa aj o plastových krytoch okolo hláv cestujúcich. Na druhej strane, obrovské prepady v príjmoch sa pravdepodobne odrazia aj na cenách leteniek. Zotavenie sa leteckého priemyslu bude trvať zrejme niekoľko rokov.

Tretina cestovných kancelárií je v ohrození

Podnikatelia v cestovnom ruchu kvôli pandémii zažívajú obrovský prepad svojho biznisu. Ich príjmy sú doslova zmrazené. Štátny tajomník ministerstva hospodárstva Ján Oravec (SaS) zhodnotil, že v súčasnosti je na Slovensku na pokraji krachu asi tretina cestovných kancelárií. Zástupcovia kancelárií preto zabojovali o klientov s pomocou voucherov, čo by ich vo viacerých prípadoch malo uchrániť od krachu.

Začiatkom mája prišla vláda s riešením, ako pomôcť tomuto sektoru podnikateľov. Dnes už schválený návrh zákona umožňuje cestovným kanceláriám odložiť zájazdy až o 16 mesiacov. Znamená to, že cestovné kancelárie majú možnosť dohodnúť sa s cestujúcimi na poskytnutí náhradného zájazdu až do augusta 2021. Ak si zákazník zakúpil zájazd či zaplatil zálohu na pobyt, s cestovnou kanceláriou si môže dohodnúť iný termín svojho pobytu, a dokonca aj zmeniť pôvodne zvolenú destináciu. Ľuďom, ktorí sa dostali kvôli pandémii na úrad práce, starším ako 70 rokov, osamelým rodičom, ktorí čerpali karanténnu OČR, či tehotným ženám však budú kancelárie musieť vrátiť peniaze do 14 dní.

S novelou zákona nie sú spokojní slovenskí poslanci Európskeho parlamentu ani majitelia cestovných kancelárií. Prví ju kritizujú kvôli podozreniu, že zákon porušuje práva spotrebiteľov. Druhí tvrdia, že zákon nechráni ani klientov, ani samotné cestovky. Dá sa očakávať, že možné porušenie práv spotrebiteľov čoskoro prešetrí Európska komisia. 

V médiách dramatický prepad tržieb a prepúšťanie

Pandémia „korony“ si vybrala svoju daň aj v médiách. Najhoršie dopadli tlačené. Predávajú sa menej ako pred krízou a zadávatelia inzercie ich zo svojich mediaplánov vyradili ako prvé. Krvácajú aj televízie.

Všetci redaktori a takmer všetci pracovníci redakcií zostali pracovať z domu. Predaje novín a časopisov klesli o 20 až 30 percent, ba aj viac, a výpadok príjmov z inzercie sa vyšplhal až k 60 percentám. Niektoré tituly, ako napríklad Trend, pristúpili k prepúšťaniu redaktorov. Ďalší redukovali stavy zamestnancov napríklad na marketingu, znížili mzdy, prestali preplácať nadčasy... Všetky printové vydavateľstvá sa v súvislosti s budúcnosťou vyjadrujú opatrne a skôr skepticky. Každé z nich má buď v zásuvke alebo priamo na stole plán tzv. racionalizácie, ktorá má priniesť úspory.

V televíziách sa darilo spravodajstvu. Naopak, smutné boli z pozastavenia výroby vlastných relácií a z nakrúcania komerčne úspešných seriálov. Najspokojnejší boli prevádzkovatelia webov. V čase pandémie koronavírusu bol celý národ online a návštevnosť spravodajských portálov dosiahla rekordné čísla. No len v marci, pretože už v apríli sa čísla opäť vrátili na predkoronovú úroveň.  

Opustené štadióny a divadlá

Zo dňa na deň zostalo ticho. Zrušili sa takmer všetky športové a kultúrne podujatia po celom svete. Doma zostali športovci, tréneri, funkcionári, rovnako aj herci, divadelníci či speváci a hudobníci. Športoviská, divadelné dosky a pódiá zostali prázdne.

Postupne sa zrušili alebo preložili na neskorší termín všetky veľké celosvetové podujatia vrátane olympijských hier, futbalových majstrovstiev Európy či hokejových majstrovstiev sveta. Zrušili sa aj všetky najprestížnejšie súťaže vo svete. Športové kanály nemali čo vysielať. Azda jediná súťaž, ktorú neprerušili, bola bieloruská futbalová liga. Neplnia sa marketingové plány, neprúdia financie zo vstupného, a finančné straty za nedohrané súťaže sú obrovské.

Problém nemajú len športové kluby, organizácie a kultúrne inštitúcie, ale aj samotní športovci či herci.

Viaceré európske krajiny už počas pandémie oznámili podporu športového sektora. Sú to najmä krajiny západnej a severnej Európy, kde je športový sektor úzko spätý s vládou. Napríklad Nórsko vyčlenilo na podporu športu 60 mil. eur, Švédsko 50 mil. eur, Fínsko 30 mil. eur, Dánsko odškodňuje organizátorov podujatí s viac ako 1 000 divákmi, pomoc pre šport je aj v Nemecku, Rakúsku, Taliansku či Holandsku.

Kvetinová burza v Amsterdame zvädla

Najväčšia burza kvetov na svete Royal Flora Holland Aalsmeeri predá viac ako milión kvetov denne. Teda predávala. Do marca tohto roka. Päť aukčných miestností a celý komplex burzy, ktorý je zapísaný v Guinessovej knihe rekordov ako druhý najrozsiahlejší komerčný objekt na svete, zíva prázdnotou a je naplnený smútkom. Hoci každá jedna burza na svete zažíva v súčasnosti otrasy, burza kvetov skončila na existenčnom dne.

Zvyčajne ňou denne prejde 60 miliónov kvetín. Momentálne sa však viac ako polovica z tohto počtu vyhodí a zvyšok sa predá hlboko pod cenu. Kvôli koronavírusu úplne poklesol dopyt po kvetoch, kríza zlikvidovala 70 až 80 percent celkovej ročnej produkcie kvetín Holandska. „Straty sa nedajú spočítať,“ vyznal sa pre agentúru Reuters Michel van Schie, hovorca  kvetinovej burzy FloraHolland s tým, že aktuálna situácia nemá v histórii obdobu.

Na akciách zarobí len ten, kto neprepadne panike

Panika sprevádzajúca pandémiu „korony“ sa nevyhla ani finančným trhom. Najzreteľnejšou zmenou pre bežného človeka bol výrazný pokles ceny pohonných hmôt. V prípade akciového trhu prišlo k ešte výraznejším prepadom. Aký mala táto situácia vplyv na sporiace a investičné produkty klientov?

Výpredaj

V prípade výrazného poklesu hodnoty akcií na svetových trhoch dochádza k ich výpredaju. V marci 2020 výrazne poklesla aj hodnota akcií spoločností, ktoré sú finančne zdravé. Príčinou bolo panické správanie sa bežných klientov. Tí vo veľkom začali predávať svoje akcie, a tak z dôvodu ich zvýšenej ponuky došlo ešte k väčšiemu prepadu ich ceny.

Situáciu ešte zhoršili opatrenia zamerané na spomalenie šírenia pandémie korony, pretože výrazne spomalili ekonomický život. Vzniknutá neistota spôsobená obavou o reálnu výkonnosť svetovej ekonomiky ešte umocnila úvodný prepad.

Víťazi

Na kapitálových trhoch je, a v najbližšom období aj bude, výhodné nakupovať. Vo všeobecnosti sú akcie podhodnotené. V sporiacich produktoch využívajúcich investičné nástroje to znamená vyšší výnos. Jednoducho povedané, v najbližšom období sa oplatí na týchto produktoch viac sporiť, a teda aj nakupovať. Za rovnaké peniaze (prípadne za viac peňazí pri navýšení investície) má klient šancu v budúcnosti získať viac. Na základe skúseností s krízou z roku 2008 sa predpokladá, že trhy sa dostanú na úroveň spred pandémie približne do dvoch rokov. Kto sa nebude báť využiť aktuálnu situáciu, ten má šancu stať sa víťazom koronakrízy.

Porazení

Z rovnakých dôvodov, pre ktoré sa oplatí viac sporiť, sa takmer vôbec neoplatí peniaze vyberať. Hodnota veľkej väčšiny akcií je totiž momentálne najnižšia od roku 2008 a momentálne je najnevhodnejší čas na ich predaj. Skrátka sú lacnejšie ako keď ich klienti za posledných desať rokov nakupovali.

Pri výbere peňazí z takýchto sporiacich produktov prichádza k predaju investičných nástrojov za ich trhovú hodnotu. Tá je a najbližšie obdobie bude nižšia ako počas poslednej dekády. Klienti, ktorí tak v posledných mesiacoch urobili, utrpeli stratu. Jednoducho zaplatili viac ako získali, pretože predali za lacnejšie ako kúpili. Keďže prerobili, zaradili sa jednoznačne medzi porazených tejto koronakrízy