NKÚ: Sociálne podniky, ktoré na Slovensku zamestnávajú 6 700 ľudí, dostali z EÚ 100-miliónovú podporu

Foto: Freepik

Chýbajú dáta aj spolupráca

„Sociálne podniky, ktoré majú byť aktívnym nástrojom na vtiahnutie znevýhodnených skupín ľudí, dlhodobo nezamestnaných do pracovného prostredia, Slovensko nevie dlhodobo využívať naplno. Napriek tomu, že na podporu tejto oblasti sme z európskych finančných prostriedkov vynaložili už viac ako 100 miliónov eur, rezort práce od roku 2018 nevykonal hĺbkovú kontrolu ani v jednom podniku,“ vyplynulo z kontroly Najvyššieho kontrolného úradu SR (NKÚ).

Kvôli chýbajúcemu informačnému systému tak rezort práce nemá dostatočné dáta o zamestnancoch podnikov, a z tohto dôvodu nebol schopný vyhodnocovať účinnosť jednotlivých podporných mechanizmov. Väčšina foriem podpory znevýhodnených skupín preto vôbec nefungovala, alebo nebola účinná.

Ako ďalej vyplynulo z kontroly NKÚ, kľúčový pre rozvoj sociálnej ekonomiky je pritom strategický prístup k riadeniu zo strany ministerstva práce, podporený medzirezortnou spoluprácou, ktorá je v ostatných rokoch nedostatočná. „Práve medzirezortná spolupráca bola mojimi kolegami kontrolórmi identifikovaná ako riziko, ktoré vyústilo do viacerých pochybení,“ uviedol predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.

Motiváciou je najmä finančný príspevok

Od septembra 2018 bolo na Slovensku zaregistrovaných 645 sociálnych podnikov, pričom podľa aktuálneho registra funguje 564 z nich. Až bezmála 90 % podnikov spadá do skupiny integračných sociálnych podnikov, ktoré sú verejnoprospešné, a minimálne 30 % ich zamestnancov tvoria znevýhodnené alebo zraniteľné osoby.

Ako zistili národní kontrolóri, jedinou stabilne využívanou formou podpory sú integračné podniky, pri ktorých sú ich majitelia motivovaní najmä kompenzačnou pomocou vo forme vyrovnávacieho finančného príspevku.

Ku koncu roka 2023 sociálne podniky zamestnávali viac ako 6 700 zamestnancov, pričom pri zamestnaní boli uprednostňované znevýhodnené osoby. Práve kategória hendikepovaných zamestnancov, na ktorých si sociálny podnik môže uplatniť kompenzácie vo výške 75 % ceny práce, tvorila viac ako tri štvrtiny z celkového počtu týchto ľudí.

NKÚ volá po manažovaní a kontrole

„Aj táto štatistika potvrdzuje, že hlavnou motiváciou viacerých prevádzkovateľov sociálnych podnikov je vyrovnávací príspevok a tomu automaticky prispôsobili aj svoju personálnu politiku,“ približuje Ľ. Andrassy.

Zaujímavosťou je tiež fakt, že takmer každý deviaty zdravotne znevýhodnený zamestnanec pracuje v sociálnom podniku, ktorého podnikateľská činnosť je zameraná na poskytovanie strážnych a bezpečnostných služieb. Otázkou je, či takéto podniky spĺňajú podmienky pre registráciu a vhodnosť zamestnávania znevýhodnených osôb.

Pre zefektívnenie fungovania sociálnych podnikov do budúcna je podľa kontrolórov kľúčovým strategický manažérsky prístup k riadeniu tohto segmentu trhu práce zo strany ministerstva. Napriek vynaloženým desiatkam miliónov eur ministerstvo nevykonalo v sociálnych podnikoch ani jednu hĺbkovú kontrolu.

V rámci EÚ však majú takéto podniky pomerne širokospektrálne využitie. V Únii ich je 2,8 milióna, pričom zamestnávajú takmer 14 miliónov ľudí a na tvorbe hrubého domáceho produktu (HDP) EÚ sa podieľajú až 8 %.