Slovensko má najvyšší podiel fiktívnych živnostníkov v EÚ, švarcsystém dostane stopku

Foto: Freepik

Živnostníci ako zamestnanci

Na Slovensku vzhľadom na počet obyvateľov „podniká“ príliš veľa fiktívnych živnostníkov. Vyplynulo to z údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat, OECD aj Sociálnej poisťovne. Za posledných desať rokov sa ich počet zvýšil z 84- na 110-tisíc.

Fiktívny živnostník funguje prakticky ako klasický zamestnanec, pretože dodržiava pracovný čas, chodí každý deň do práce a vykonáva prácu pre svojho zamestnávateľa. Rozdiel je len v tom, že nemá uzatvorený zamestnanecký pomer, ale pracuje na živnosť, vo väčšine prípadov je to pre jediného zadávateľa práce alebo jediného klienta.

Podiel fiktívnych živnostníkov na Slovensku v porovnaní s krajinami EÚ

Výsledkom je, že takíto ľudia v prvom roku trvania svojej živnosti z celkovej ceny práce odvádzajú až 6-násobne nižšie daňovo-odvodové platby a v ďalších rokoch sú tieto platby ešte stále približne 2,3-násobne nižšie. „Kvôli tomu rozpočet Sociálnej poisťovne či štátu prichádza o významné zdroje príjmov,“ upozorňuje Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ).

Výhody sú najmä u zamestnávateľov

A preto minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš ohlásil prípravu zmien v Zákonníku práce s cieľom urobiť poriadok so zamestnávateľmi, ktorí na pozíciách zamestnancov uzatvárajú zmluvy so živnostníkmi a na odvodoch za každého každoročne ušetria niekoľko tisíc eur. Navyše „svojim“ živnostníkom nemusia preplácať dovolenku ani pri ukončení spolupráce vyplácať odstupné.

Výhody z tejto spolupráce čerpajú aj samotní živnostníci, ktorí si za rovnakú prácu ako zamestnanci fakturujú vyššiu mzdu a v prvom roku takéhoto „podnikania“ nemusia odvádzať ani minimálne sociálne odvody do Sociálnej poisťovne.

Výhodou pre nich je aj nižšie daňové zaťaženie. Mnohí z nich si totiž účtujú paušálne výdavky na úrovni 60 % a platia minimálnu daň vo výške 15 %. Aj preto počet fiktívnych živnostníkov od roku 2011 na Slovensku vzrástol viac ako o štvrtinu (+26,9 %).

Podľa NKÚ má Slovensko aj najviac živnostníkov vyslaných do zahraničia. Kým zo Slovenska ich pochádza takmer 36-tisíc, z Talianska, Nemecka a Poľska ich je len približne po 14-tisíc živnostníkov.  

Dopláca rozpočet aj sociálny systém

Problémom zamestnávania fiktívnych živnostníkov, teda takzvaného švarcsystému, sú nízke vykazované príjmy a z toho vyplývajúce daňové výpadky v rámci štátneho rozpočtu, čo sprevádzajú tiež nízke odvody do sociálneho systému, a to sa prejaví neskôr pri stanovení výšky starobného dôchodku pre týchto ľudí.

Takto zamestnaný človek nemá žiadnu pracovnoprávnu ochranu, pričom stráca nároky, ktoré by mu vyplývali z riadneho pracovného pomeru. Ako uviedol minister E. Tomáš, zneužívanie živností tam, kde by mal byť riadny zamestnanecký pracovný pomer, by mal kontrolovať Národný inšpektorát práce.

„Chceme jasne nastaviť kritériá, na základe ktorých už vieme posúdiť, či zamestnanec má byť živnostníkom, alebo pracovať v normálnom pomere,“ povedal a dodal, že v rámci diskusií o novele zákona sa hovorí aj o prípadných sankciách.

Kto sa im poskladá na dôchodky

Najvyšší kontrolný úrad SR na fenomén fiktívnych živnostníkov upozornil už v minulosti. Inšpekcia práce v roku 2017 v súvislosti s touto témou uviedla, že fiktívna živnosť alebo absencia pracovnej zmluvy je druhým najvýznamnejším dôvodom únikov pri odvodoch na sociálnom poistení.

Problémy nastanú aj neskôr, pri vyčíslení starobných dôchodkov fiktívnych živnostníkov. „Finančne výhodné nízke odvody do sociálneho systému sa pri konečnom zúčtovaní veľmi negatívne premietnu do výšky starobného dôchodku. Mnohí fiktívni živnostníci sa tak pri odchode do dôchodku môžu ocitnúť pod hranicou minimálneho dôchodku, a na ich nevyhnutné dorovnanie sa bude musieť skladať celá spoločnosť, každý zamestnanec,“ upozornil na sklonku uplynulého roku predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.

Podľa jeho slov sa daňové výpadky premietajú aj do nižších podielových daní, ktoré chýbajú samosprávam na plnenie si ich základných povinností voči občanom.

Daňovo-odvodové nožnice

Počet fiktívnych živností podľa NKÚ narástol najmä v roku 2017. Stalo sa tak po zvýšení limitu paušálnych výdavkov pre živnostníkov zo 40 % na 60 % ich dosiahnutých príjmov, a keď sa paralelne zvýšila maximálna výška paušálnych výdavkov za rok z 5 040 eur na 20-tisíc eur, táto legislatívna zmena zásadne roztvorila daňovo-odvodové nožnice medzi zamestnancami a živnostníkmi.

Odvtedy podľa údajov Sociálnej poisťovne každým rokom rastie podiel živnostníkov platiacich odvody z minimálneho vymeriavacieho základu. Od roku 2017 tento podiel narástol zo 72 % na viac ako 81 % v roku 2021. V priemere sa to týka takmer 150-tisíc živnostníkov, pričom ich odvody sa približujú k odvodom zamestnanca s minimálnou mzdou, no ich reálny príjem je podstatne vyšší.