Foto: Shutterstock

Vplyv inflácie na finančnú gramotnosť

„Vyšší nárast investičnej gramotnosti v Česku v porovnaní so Slovenskom môže prameniť aj z toho, že Česko v uplynulom roku vykázalo o niečo vyššiu infláciu než Slovensko. Takže to, ako ochrániť svoje úspory, bolo v Česku o niečo silnejšou témou,“ vysvetľuje ekonóm Lukáš Kovanda s tým, že inflácia v Česku podľa Eurostatu vlani dosiahla takmer 15 %, kým na Slovensku to bolo približne 12 %.

Z prieskumu agentúry Ipsos, ktorý vypracovala pre investičnú platformu Portu, ďalej vyplýva, že ženy sa v investovaní mierne zlepšujú, muži zhoršujú, no aj napriek tomu sú v tejto činnosti stále lepší (v priemere). V medziročnom porovnaní si najviac pohoršili mladí Slováci, ktorých vedomosti nedosahujú ani priemernú úroveň celej populácie. Platí tiež, že skúsení investori za zvyknú podceňovať, kým u tých neskúsených je to obyčajne naopak.

Ženy sa zlepšujú, aj keď si príliš neveria

Investičné znalosti žien sa oproti minulému roku zlepšili v oboch krajinách, a to naprieč všetkými otázkami. Muži však majú pred nimi stále náskok, hoci sa rozdiely podstatne zmenšujú. Na Slovensku v minulom roku investičná gramotnosť mužov medziročne o necelé percento klesla, kým u žien o 2,6 % stúpla. Výsledok mužov je napriek tomu stále o 26,2 bodu lepší.

„Investície stále nie sú pre ženy tou najpríťažlivejšou témou. Často ju považujú skôr za doménu mužov. Na riadenie svojich financií im nezostáva toľko času a viac sa sústredia na výchovu detí či vedenie domácnosti,“ hovorí analytička Portu Anna Kortusová.

„V poslednom čase však dochádza k posunu, investovanie sa u žien dostáva viac do popredia a stereotypy sa menia. Neistá doba núti ženy viac myslieť na budúcnosť, vytvárať si rezervy pre neočakávané situácie, pre zaistenie na starobu alebo detí do budúcna,“ dodáva odborníčka.

Slovenské školstvo zaostáva

Najvyššiu investičnú gramotnosť preukazujú na Slovensku najmä starší ľudia, v prípade mladších je pod základnou úrovňou sto bodov. A kým v Česku sa najviac zlepšujú najmladší, u nás zaznamenali najväčší medziročný prepad vedomostí. Dôvodom môže byť zaostávanie slovenského školstva, keďže najvyššiu mieru vedomostí preukazujú tí, ktorí sa vzdelávali ešte v dobách spoločného štátu.

Zlepšila sa generácia vo veku 27 až 35 rokov a ľudia 45+. „Škoda, že k zlepšeniu neprišlo aj u mladej generácie či u ľudí vo veku 36 až 45 rokov,“ komentuje analytička finančnej spoločnosti Wood & Company Eva Sadovská.

„Detailnejšie otázky o investovaní ukázali, že Slováci základným princípom investovania stále dostatočne nerozumejú, alebo si neveria,“ hovorí analytička s tým, že najlepšie výsledky v oboch krajinách dosiahli obyvatelia hlavných miest. Na Slovensku zaostávajú najmä východné regióny a Trnavský kraj.

Skúsení sa podceňujú, neskúsení preceňujú

V oboch krajinách došlo k poklesu sebavedomia naprieč všetkými vekovými kategóriami. Iba na Slovensku mierne stúpla úroveň dôvery vo vlastné investičné znalosti u respondentov vo veku 27 až 44 rokov.

Prieskum potvrdil, že sebavedomie nezodpovedá skutočným vedomostiam ľudí o investovaní. Na Slovensku je pritom tento fenomén ešte silnejší než v Česku. Napriek tomu, že Slováci vedia o investovaní menej než Česi, veria si v ňom viac.

Za skúsených a znalých investorov sa na Slovensku považuje vyše tretina respondentov, v Česku iba štvrtina. Najmenej vo svoje schopnosti verí u nás najstaršia veková skupina, ktorá však v prieskume dosiahla paradoxne najlepšie výsledky.