Slováci neprimerane riskujú nákupom korporátnych dlhopisov

Marián Búlik Publikované: 9.4.2024 Poslať

Hoci má väčšina obyvateľov Slovenska averziu voči riziku a k investovaniu pristupuje vyslovene konzervatívne, pri korporátnych dlhopisoch vydávaných firmami sa táto opatrnosť úplne stráca. Napriek varovaniam NBS aj ďalších odborníkov Slováci nakupujú korporátne dlhopisy, akoby to bola konzervatívna investícia s garantovaným výnosom. Situácia sa pritom v posledných dvoch rokoch výrazne zhoršila – kým v marci 2022 NBS odhadovala, že obyvatelia Slovenska majú do korporátnych dlhopisov investovaných 3,1 miliardy eur, dnes sa odhady pohybujú na úrovni takmer 3,9 miliardy.

Neprimerané riziko pri nákupe korporátnych dlhopisov

Foto: Freepik

Nárast o 800 miliónov eur za tento čas sa udial aj napriek tomu, že v tomto období obyvateľov Slovenska trápila vysoká inflácia, istý čas dokonca vôbec najvyššia v celej eurozóne. Vysoké riziko tohto prístupu dokladuje najnovší konkurz celej skupiny Helske, ktorá približne tritisíc držiteľom dlhopisov vo viacerých krajinách vrátane Slovenska dlhuje v prepočte 125 miliónov eur.

Do dlhopisov dvakrát viac ako do podielových fondov

Obyvatelia Slovenska dnes majú do korporátnych dlhopisov investovaných viac než 3,8 miliardy eur, čo je vyššia suma ako všetky dôchodkové úspory v treťom pilieri. Nárast hodnoty držaných dlhopisov je zásadne vyšší ako objem úspor, ktoré Slováci investovali za toto obdobie do podielových fondov.

87212

A to napriek tomu, že v porovnaní s ktoroukoľvek skupinou podielových fondov ide o veľmi rizikovú investíciu. Kým objem korporátnych dlhopisov nakúpených Slovákmi narástol za dva roky o 800 miliónov eur, do podielových fondov investovali obyvatelia Slovenska za rovnaký čas len 400 miliónov eur.

Tri dôvody, prečo je to tak

1) Dlhopisy predávajú známe mená. Medzi dlhopismi je mnoho emisií známych značiek z oblasti developmentu. Ľudia majú vyššiu dôveru k menám, ktoré sú im známe z bežného života a predpokladajú, že za dlhopisy ručí daná firma svojím majetkom. V praxi to tak, žiaľ, vo väčšine prípadov nie je.

2) Každý chce vysoké percento zhodnotenia. Podstupovanie zbytočného rizika v snahe získať čo najvyššie zhodnotenie vidíme na Slovensku už od 90. rokov minulého storočia. Ľudia sa zjavne nepoučili z Drukosu a BMG Holdingu, a keď sa objaví úrok 7, 8 či 10 % ročne, chcú ho mať. V skutočnosti by sa mali podozrievavo pýtať, prečo je niekto ochotný platiť držiteľovi dlhopisu dvojnásobný úrok voči bankovému úveru.

3) Dlhopisy sa tvária ako termínované vklady. Mnoho inzerátov na dlhopisy vyzerá ako reklama na termínované vklady. Za určité obdobie emitent sľubuje vrátiť investorovi istinu a k tomu vysoký úrok. Dlhopis sa však v ničom nepodobá na termínovaný vklad. Prísľub úroku a splatenia bez kvalitného zabezpečenia dlhopisu nič neznamená.

Tieto dôvody sú očividne dostatočne silné, aby „prelomili“ opatrnosť v investovaní, ktorú vidíme v podielových fondoch. Presne 35 % investícií majú Slováci v zmiešaných podielových fondoch, ktoré sú jasne konzervatívnou voľbou kombinujúcou malé percento akciových titulov a výraznú väčšinu dlhopisových investícií a investícií do nástrojov peňažného trhu.

74009

Ďalších 20 % investícií patrí realitným fondom, ktoré sú každým rokom populárnejšie vďaka všeobecnej obľube nehnuteľností ako klasického uchovávateľa hodnoty. Realitné fondy sú pritom takisto relatívne konzervatívnou investíciou. To znamená, že viac ako polovica všetkých investícií do podielových fondov je viac-menej konzervatívnych. Naproti tomu v akciových fondoch je uložených len necelých 31 % aktív.

V ohrození sú desiatky miliónov eur úspor

Projekt Zelený delfín, ktorý realizuje Asociácia obchodníkov s cennými papiermi (AOCP) spolu s Centrálnym depozitárom cenných papierov, v minulom roku použil skóring, podľa ktorého mali viac ako tri štvrtiny korporátnych dlhopisov predávaných na Slovensku najvyšší stupeň úverového rizika.

To znamená, že sa svojimi parametrami ocitli v špekulatívnom pásme označujúcom najväčšie riziko nesplatenia. Išlo o výsledok hodnotenia viac ako siedmich desiatok podnikových dlhopisov.

89605

Prečo sú korporátne dlhopisy takým rizikom?

1) Firmy si pomocou dlhopisov požičiavajú peniaze. Namiesto bankového úveru, pri ktorom musia splniť mnohé kritériá a podstúpiť prísny proces, si tak peniaze pýtajú od investorov. Už tento moment indikuje, že riziko dlhopisu nebude malé.

2) Kúpou dlhopisu v zásade vstupujete do konkrétneho projektu ako investor a plne znášate jeho podnikateľské riziko. Môže to dopadnúť dobre, no aj krachom.

3) Hoci dlhopis nesie meno známej značky, zvyčajne ho vydáva takzvaný SPV (special purpose vehicle), čiže firma (zvyčajne s. r. o.) založená na realizáciu konkrétneho projektu. Známe meno v názve je zvyčajne len marketing, väčšinou za túto eseročku materská firma nenesie nijaké záruky.

4) Aj keď je prospekt podnikového dlhopisu schválený NBS, neznamená to, že by mu regulátor dával punc kvality. Pri schvaľovaní prospektu NBS detailne nehodnotí kvalitu dlhopisu, zo zákona môže len kontrolovať splnenie základných náležitostí.

5) Kvalitu dlhopisu odzrkadľuje rating, ak by ho dlhopis mal. Slovenské ani české dlhopisy však zvyčajne hodnotenie od rešpektovanej agentúry nemajú.

6) Korporátne dlhopisy zväčša nie sú zabezpečené. To znamená, že eseročka vydávajúca dlhopis ručí len svojím majetkom, zväčša zaťaženým dlhmi z realizácie projektu. Ak dlhopisy zabezpečenie majú, potrebné je si v emisných podmienkach preveriť, akým spôsobom a v akom rozsahu.

7) Vysoký ponúkaný výnos indikuje vysoké riziko. Výnos nad úrovňou bežných firemných bankových úverov je znakom, že ide o rizikovejšiu investíciu. A ak sa výnos pohybuje v dvojciferných číslach, ide o vyslovený signál vysokého rizika.

8) Hoci sa dlhopisy teoreticky dajú predať niekomu inému ešte pred termínom splatnosti, takýto investor sa nemusí nájsť. Sekundárny trh s dlhopismi je zvyčajne málo likvidný.

Vlaňajšia analýza korporátnych dlhopisov v Česku od forenzných vyšetrovateľov zo Surveilligence ukázala, že za posledných desať rokov skončilo v insolvencii 10 % spoločností, ktoré emitovali dlhopisy. Polovica stihla skrachovať do troch rokov od emisie. Ľudia na nich stratili skoro 260 miliónov eur, boli medzi nimi aj slovenskí investori.

Na Slovensku na tom kvalita korporátnych dlhopisov nie je o nič lepšie. To ukazujú príklady najväčších firiem, ako Arca či Helske, ale aj mnoho ďalších prípadov. Znamená to, že tieto dlhopisy sú vysoko rizikové a pred investíciou by si každý človek mal dobre zvážiť, či je ochotný podstúpiť toto riziko. Najlepšie je poradiť sa s odborníkom na investície.

10 rád, ako preveriť firmu vydávajúcu dlhopisy

Každý, kto zvažuje nákup korporátneho dlhopisu, by si mal nájsť čas preveriť jeho kvalitu. Tu je 10 rád, ako to urobiť:

1) Preverte si firmu, ktorá vydáva dlhopisy. Je rozdiel, či je firma nová, alebo zabehnutá, a hrá rolu, či o sebe zverejňuje informácie (napríklad v Registri účtovných závierok) a kde sídli. Často sú to office houses, virtuálne sídla adresy, kde sú prihlásené stovky firiem, čo je už samo osebe podozrivé. Seriózna firma by mala mať aj vlastnú internetovú stránku s predstavením projektu a detailnými informáciami o ňom.

2) Splatila už firma staršie dlhopisy? Overte si, či už firma vydávala dlhopisy a či ich splatila. Rovnako je dobré pozrieť sa na majiteľov či zástupcov firmy a ich minulosť a oblasť podnikania. Viete si ich preveriť v registri exekúcií a osobných bankrotov, a takisto, či už nejakú firmu v minulosti neposlali do konkurzu.

3) Finančné zdravie je dôležité. Zistite si finančné informácie o emitentovi – aké je jeho zadlženie, vlastný kapitál, obrat, štruktúra aktív, a či už vôbec niekedy vykázal zisk. Firmu si tiež treba preveriť v registri exekúcií, prípadne či na ňu nie je podaný insolvenčný návrh, prípadne či nie je dlžníkom Sociálnej poisťovne alebo Finančnej správy SR.

4) Je emitent transparentný a dôveryhodný? Je dôležité, či má firma referencie, verejne známe obchodné aktivity a celkovo serióznu reputáciu. Ak ide o eseročku pod známou značkou, akým spôsobom zakladala a riadila táto firma podobné eseročky predtým?

5) Vypočítajte si rizikovosť dlhopisu. V Česku existuje kalkulačka dlhopisov od ministerstva financií (nazvaná Scorecard), na Slovensku robí skóring dlhopisov Zelený delfín.

6) Preverte si aj konkrétnu emisiu. Najneskôr v deň emisie je firma povinná zverejniť emisné podmienky. Treba si v nich všímať likviditu dlhopisov, či nemajú výnimky vo výplate kupónov (úrokov), aké je poradie veriteľov, a či nejde o podriadený dlh, pri ktorom je bežný majiteľ dlhopisu v nevýhode voči zabezpečeným veriteľom. Ak je dlhopis zabezpečený, ale ručí zaň priamo emitent alebo iná spriaznená osoba, ide o nezabezpečený dlhopis.

7) Aký je biznis model? Zamyslite sa nad reálnosťou účelu využitia investície. Ak ide o investíciu do realitného projektu, prečo siaha firma po dlhopisoch namiesto štandardného bankového úveru? Aký je aktuálny trh, a je reálne, aby sa projekt predal s dostatočným ziskom na vyplatenie investorov?

8) Predajca hrá rolu. Ak sa dlhopisy predávajú cez overenú spoločnosť z investičného prostredia, ide o menšie riziko ako predaj napriamo od emitenta alebo cez internet.

9) Pozor na refinancovanie. Ak je účelom refinancovanie už vydaného dlhopisu, naznačuje to neschopnosť emitenta splácať a odďaľovanie splácania v čase.

10) Pozor na neprimerane vysokú úrokovú sadzbu. Extra vysoký úrok je významným rizikom a návratnosť môže byť nepravdepodobná. Pritom žiadna garancia budúcich výnosov neexistuje.

Autorom textu je Marián Búlik, ktorý je finančným analytikom spoločnosti OVB Allfinanz Slovensko.