Až 60 % percent Slovákov si v investíciách neverí. Čo nám robí najväčšie problémy?

Foto: Shutterstock

Veľa príležitostí, málo vedomostí

„Príležitostí na investovanie je veľa, no znalosti budúcich investorov sú nízke, čo vedie k chybám pri rozhodovaní sa a následnej finančnej strate,“ upozorňuje Radim Krejčí, zakladateľ online investičnej platformy Portu, ktorá stojí aj za projektom Index investičnej gramotnosti. 

Z prieskumu vyplynulo, že najväčší nedostatok vedomostí majú Slováci v piatich kľúčových témach. Okrem toho, že nemajú jasno v rozpoznávaní rozdielov medzi investovaním a sporením, fakt, že výnosy nie sú zaručené pri oboch, si uvedomuje len menej než 30 % opýtaných. Negatívnym zistením je tiež skutočnosť, že väčšina respondentov očakáva, že ak v minulosti výnosy rástli, bude to platiť aj naďalej. Veľké problémy opýtaným ďalej spôsobujú aj rátanie percent či téma zloženého úročenia.

„Na Slovensku máme problém so samotnou finančnou gramotnosťou, pričom investičnú gramotnosť považujem za akúsi jej nadstavbu. V posledných rokoch sme svedkami toho, že inflácia valcuje úroky na účtoch a vkladoch v bankách. Jedinou možnosťou, ako z dlhodobého hľadiska vyhrať boj nad infláciou, je investovať. A kedy inokedy, ak nie teraz? Najmä, keď vyše 60 % z celkových finančných aktív slovenských domácností tvoria vklady v bankách alebo hotovosť,“ zamýšľa sa analytička finančnej skupiny Wood & Company Eva Sadovská.

Najgramotnejší sú mladí Bratislavčania

Ukazuje sa, že miera vedomostí v oblasti investícií a sporenia nerastie priamoúmerne s vekom. Mladí respondenti (18 až 26 rokov) si totiž nielen najviac veria, ale financiám aj najviac rozumejú. Veľmi dobré znalosti majú aj ľudia vo veku 54 až 65 rokov, ktorí spolu s mladou generáciou výrazne prevyšujú strednú vekovú skupinu (36 až 44 rokov). Tá aj napriek neochvejnej viere vo vlastné schopnosti skončila v tomto ukazovateli paradoxne najhoršie.

Z pohľadu zastúpenia krajov sú na tom so svojimi investičnými vedomosťami najlepšie obyvatelia hlavného mesta a okolia. Za nimi sa umiestnili respondenti zo Žilinského a Banskobystrického kraja. Naopak, najhoršie sú na tom obyvatelia Košického a Trnavského kraja.

„Z hľadiska pohlavia sú sebavedomejší muži, ktorých vedomosti sú výrazne bohatšie ako u žien. A potvrdil sa aj predpoklad, že ľudia s vyšším vzdelaním budú mať rozsiahlejšie znalosti – najlepšie výsledky dosiahli vysokoškoláci. Investičná gramotnosť rastie aj s výškou príjmu jednotlivcov," vysvetľuje Martin Luňáček z Portu.        

Sporenie nie je investovanie

Väčšina slovenskej populácie tiež nie celkom pozná rozdiel medzi investovaním a sporením alebo vzťah medzi výškou výnosu a rizikom. Vo vzťahu medzi rizikom a výnosom z investície sa síce 74 % respondentov správne domnieva, že väčší výnos znamená tiež väčšie riziko, no viac než štvrtina opýtaných sa, bohužiaľ, mýli, keď si myslí, že diverzifikáciou sa riziko úplne eliminuje.

Nízka finančná gramotnosť preto ubližuje spotrebiteľom hneď v dvoch rovinách. „Ak si ľudia svoje nízke kompetencie uvedomujú, vedie to k mimoriadne konzervatívnemu investovaniu. Aj preto platí, že väčšinu svojho bohatstva máme buď v nehnuteľnostiach, alebo na bežných bankových účtoch. Ak si však ľudia neuvedomujú svoje limity, a nechajú sa nahovoriť na produkty, ktorým nerozumejú, škody obyčajne bývajú ešte väčšie,“ vysvetľuje Martin Šuster z Národnej banky Slovenska. 

Historické výnosy nič negarantujú

Rôznia sa aj znalosti o vplyve inflácie na investície. Vyše 70 % respondentov správne predpokladá, že pokiaľ inflácia prevyšuje mieru zhodnocovania peňazí, tak si v budúcnosti kúpi menej než dnes. Negatívnym zistením však je, že až tretina opýtaných očakáva, že ak v minulosti výnosy rástli, bude to tak automaticky aj naďalej.

Ešte menej Slovákov (necelá štvrtina) ráta s tým, že pri investovaní na rozdiel od sporenia nie sú výnosy zaručené. Zvyšok opýtaných si myslí, že záruky niekto garantuje a spoliehajú sa najmä na Národnú banku Slovenska.   

Problematické percentá aj úročenie

Z prieskumu ďalej vyplýva, že ľudí trápi aj práca s percentami. Pokles a opätovný nárast investície o rovnaké percento si mylne vykladajú ako návrat na pôvodnú hodnotu. Len 35 % z opýtaných si uvedomuje, že modelový 30-percentný pokles a následný 30-percentný rast vyústi v nižšiu hodnotu investície.

Vcelku náročné sa pre mnohých Slovákov javí takisto chápanie konceptu zloženého úročenia. Rozumie mu len necelá polovica z nich, ktorá si tak dokáže na jednoduchom príklade dopočítať úroky na sporiacom účte. Podstatne lepšie sa v tejto oblasti cítia muži ako ženy.