Foto: Shutterstock

Potraviny, bývanie a energie

Na „vine“ sú tentokrát najmä potraviny. Medziročne sú drahšie o 29 %. Celkovej situácii nepomohli ani ceny bývania a energií. Obe tieto kľúčové oblasti totiž boli v porovnaní s predchádzajúcim rokom drahšie o viac ako 14 % ako pred rokom.

„Tradične najvyššie rasty cien v roku sa v januári 2023 prejavili naprieč celým spotrebiteľským košom. Dvojciferne zdraželi aj služby zubárov, poplatky za vzdelávanie či závodné stravovanie. Infláciu tlačilo nadol len mierne zlacňovanie pohonných hmôt,“ vysvetľuje Štatistický úrad SR s tým, že januárová inflácia obyčajne dosahuje najvyššie medzimesačné aj medziročné zmeny, pretože sa v nej okrem iných faktorov premieta aj deregulácia v sieťových odvetviach.

Na úrovni 22-ročného maxima

Z porovnania cien tovarov a služieb s januárom minulého roka vyplýva, že inflácia medziročne vzrástla o 15,2 %, čo je stále na úrovni 22-ročných rekordov. Vyššie ceny boli vo všetkých 12 sledovaných výdavkových skupinách domácností.

Stále platí, že inflácia je najvyššia v rodinách s nižšími príjmami. Kým v rodinách zamestnancov sa index spotrebiteľských cien v januári 2023 medziročne zvýšil 15 %, v nízkopríjmových domácnostiach to už bolo o 16,1 %, a v domácnostiach dôchodcov o 16,2 %.

Najväčší vplyv na hodnotu inflácie mali podobne ako v predošlom roku dynamicky rastúce ceny dvoch položiek, ktoré tvoria najväčšie podiely vo výdavkoch domácností. Sú to bývanie s energiami a potraviny s nealko nápojmi. Spolu tvoria takmer 50 % výdavkov slovenských domácností.

Ktoré tovary a služby zdraželi najviac

Rast cien v oblasti bývania a energií v januári 2023 dosiahol 14,4 %. Plyn bol drahší ako v januári pred rokom o 11,9 %, elektrina o 2,5 %, tepelná energia o 22,4 %. Dvojciferne sa zdvihli aj ceny za dodávku vody, odvádzanie odpadových vôd, zber smetí, ako aj za údržbu a opravy obydlí.

Potraviny boli v januári medziročne drahšie o 28,6 %, pričom ich ceny rastú nepretržite už tretí rok. Občania pocítili ich rast nad úrovňou 30 % pri cenách mäsa, ale aj mlieka, syrov a vajec alebo olejov a tukov. O štvrtinu  boli vyššie ceny chleba a obilnín a o viac ako 20 % ceny stúpli zeleniny.

V doprave ceny vzrástli o 7,4 % najmä pod vplyvom vyšších cien za nákup dopravných prostriedkov a dopravných služieb. Ceny pohonných látok boli v januári 2023 medziročne vyššie o 5,6 %.

V zdravotníctve boli napríklad vyššie ceny za služby zubných lekárov (o 13 %), v stravovaní vzrástli o viac ako štvrtinu ceny v jedálňach, a podobne o pätinu narástli poplatky za materské a základné školy. Takmer o 17 % sa medziročne zvýšili ceny za tovary a služby osobnej starostlivosti.

ECB aj FED zvyšujú úroky

Napriek tomu, že priemerná inflácia v krajinách eurozóny už tri mesiace za sebou klesá, Európska centrálna banka neprestáva vo zvyšovaní svojich kľúčových úrokových sadzieb. Naposledy tak urobila 2. februára tohto roku, keď základný úrok zvýšila o polovicu percentuálneho bodu na 3 %.

Zdá sa, že tento proces zápasu s vysokou infláciou sa ešte tak skoro neskončí. Konštatuje to aj guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír, ktorý hovorí o potrebe definitívneho „skrotenia inflačnej beštie“. „Hoci je januárový pokles inflácie pod 9 % veľmi vítaný, stále sme veľmi, veľmi ďaleko od cieľa. Nemôžeme si dovoliť poľaviť v tempe a na základe dnes dostupných dát na to ani nevidím dôvod,“ povedal.

Podobnú agresívnu monetárnu politiku razí aj americký Federálny rezervný systém FED. Ten takisto na začiatku februára už ôsmykrát za sebou zvýšil svoju základnú úrokovú sadzbu už na 4,75 %. „Inflácia sa trochu zmiernila, ale zostáva zvýšená,“ uviedla americká centrálna banka, čím naznačila, že vo zvyšovaní úrokov ešte zrejme bude pokračovať.

Maďarsko a Ukrajina: Viac ako 25 %

Vyššia inflácia ako v ktorejkoľvek krajine eurozóny je v Maďarsku. V januári opäť akcelerovala a zvýšila sa na 25,7 %. Zdražovanie ťahali nahor najmä energie, ceny potravín a palivá. Priemerná inflácia v krajine v roku 2022 pritom bola len o necelé 2 % vyššia ako na Slovensku, keď dosiahla 14,5 %.

Veľmi podobnú infláciu registrujú aj na vojnou sužovanej Ukrajine. V prvom mesiaci tohto roku sa inflácia v krajine zmiernila na 26 %. Miestne ministerstvo financií však predpokladá, že v nasledujúcich mesiacoch ešte bude rásť. V priemere by v tomto roku mala dosiahnuť 28 %. Centrálna banka Ukrajiny je však zásadne optimistickejšia keď očakáva, že celoročná inflácia bude o 10 % nižšia.

Rusko: Inflácia je nižšia ako na Slovensku

Možno paradoxne, ale nižšiu infláciu ako na Slovensku majú v Rusku. Priemerný nárast cien tovarov a služieb v minulom roku tu dosiahol 11,8 %, teda o jedno percento menej ako u nás. Keďže inflačné očakávania v krajine sa vyvíjajú priaznivejšie, ako sa pôvodne očakávalo, ruská centrálna banka ponechala kľúčovú úrokovú sadzbu na pôvodných 7,5 %.

Miestna centrálna banka očakáva, že inflácia sa tento rok bude pohybovať medzi 5 až 7 % a do roku 2024 klesne na cieľové 4 %. Zároveň však upozorňuje, že ďalšie prípadné sankcie zo strany Západu by mohli situáciu zhoršiť a infláciu opäť zvýšiť.

Chorvátsko: Euro prinieslo vyššie ceny

Nižšiu infláciu ako Slovensko má aj nový člen eurozóny –  Chorvátsko. Inflácia v tejto krajine v prvom mesiaci tohto roku vystúpila na 12,5 %. Guvernér chorvátskej centrálnej banky vyhlásil, že nárast cien najmä v oblasti služieb má na svedomí prijatie eura.

Bezprostredne po prijatí európskej meny stúpla hladina cien v krajine o 0,2 %, kým ceny v celej eurozóne klesli v priemere o 0,4 %. Tento nárast kopíruje situáciu v iných krajinách, keď sa stali členmi tohto zoskupenia, a to aj napriek tomu, že väčšina z nich sa stala členom eurozóny v časoch nízkej inflácie.