Čo je recesia?

Recesia je výrazný pokles ekonomickej aktivity, ktorý trvá viac ako niekoľko mesiacov. Tento pokles je bežne viditeľný v reálnom HDP, reálnych príjmoch, zamestnanosti, priemyselnej výrobe, veľkoobchode a maloobchode. Recesia sa začína hneď potom, ako ekonomika dosiahne vrchol aktivity a skončí sa, keď ekonomika dosiahne svoje dno. Medzi dnom a vrcholom je ekonomika v expanzii.[3]

Ekonomická recesia znamená pre mnohé podniky nižšie tržby, zníženie výroby a prepúšťanie zamestnancov. V čase recesie podniky obmedzujú investície, čo má nielen dosah na rast ekonomiky, ale aj dosah na budúcu výkonnosť ekonomiky. Hrozí dočasné zníženie životnej úrovne veľkej časti obyvateľstva.[4]

Skôr či neskôr po každej recesii príde oživenie, podniky začnú opäť produkovať, zamestnanosť opäť stúpne, mzdy opäť začnú rásť.[5]

Čo spôsobuje recesiu?

Všetky recesie majú rôzne príčiny a dôsledky. Ako už bolo spomenuté, recesia môže byť súčasťou hospodárskeho cyklu v ekonomike zažívajúcej rast. Recesiu však môžu spôsobiť aj iné faktory, z ktorých mnohé nemožno predvídať ani im zabrániť. Tu sú tri bežné príčiny recesie:[6]

1. Nadmerná ponuka - V ekonomickom boome majú spoločnosti tendenciu zvyšovať produkciu, aby uspokojili spotrebiteľský dopyt. Keď dopyt dosiahne vrchol a začne klesať, nadmerná ponuka tovarov a služieb, ktoré nie sú spotrebované, môže viesť k recesii, pričom spoločnosti vyrábajú menej a zmenšujú sa, zatiaľ čo ľudia strácajú kúpnu silu a spotreba naďalej klesá.

2. Neistota - Nevedomosť o tom, ako sa zmení ekonomika, robí obchodné rozhodovanie riskantnejším. Vojny a pandémie sú dve situácie, ktoré môžu spôsobiť, že spotrebiteľské trendy sú v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte nepredvídateľné, a tak vytvárajú ekonomickú neistotu. Keďže podniky a ľudia odkladajú rozhodnutia o výdavkoch a investíciách na neskôr, ekonomická aktivita klesá.

3. Špekulácie - Vo všeobecnosti sa ekonomické bubliny tvoria vtedy, keď cena niečoho náhle vzrastie v dôsledku špekulácií, trhových trendov alebo spotrebiteľskej dôvery. Investori to skupujú v nádeji, že na tom zarobia. Keď to však začnú predávať, ponuka prevyšuje dopyt (respektíve nových kupcov je menej), a to tlačí ceny nadol, čo spôsobuje prasknutie bubliny. Stalo sa to napríklad s tulipánmi v 17. storočí a trhom s bývaním v roku 2008.

Recesiu však môžu spôsobovať aj iné faktory akými sú náhly ekonomický šok (napríklad pandémia koronavírusu), nadmerný dlh jednotlivcov alebo firiem, bubliny aktív, príliš veľká inflácia alebo príliš veľká deflácia a technologické zmeny (niektorí ekonómovia sa obávajú, že AI a roboty by mohli spôsobiť recesiu tým, že kompletne nahradia viacero kategórií pracovných pozícií.)[7]