Opakom pojmu inflácia je deflácia, čiže značný a trvácny pokles všeobecnej cenovej hladiny tovaru a služieb.[3] Pojmom dezinflácia sa označuje znižovanie/eliminovanie miery inflácie. Reflácia je stav, ktorý nastáva po deflácii, keď sa ceny vracajú na pôvodnú úroveň. Hyperinflácia je vysoká inflácia, ktorá je spôsobená hlavne stratou dôvery v menu. Vysoká inflácia mení prerozdelenie príjmov, zapríčiňuje neistotu a vedie k ekonomickým deformáciám.

Príčiny vzniku inflácie

Inflácia väčšinou vzniká z dvoch hlavných dôvodov:[4]

1) Dopytová inflácia - vzniká vtedy, keď rastú príjmy obyvateľov. Vďaka tomu môžu ľudia míňať peniaze vo väčšej miere, nakupovať viac tovarov a služieb, čím sa zvyšuje dopyt. No ponuka nestíha reagovať na dopyt a tak dochádza k zvyšovaniu cien.

2) Nákladová inflácia – tá vzniká na strane ponuky vtedy, keď sa zvyšujú ceny surovín, energií či miezd. Vyššie ceny vstupov, čiže vyššie výrobné náklady sa potom premietajú do zvýšených cien výstupov, resp. teda do tovarov či služieb.

Inflácia a Slovensko 2022

V apríli 2022 na Slovensku vzrástla inflácia na 11,8 percenta. Štatistický úrad SR informuje, že ide o najvyššiu infláciu od júna 2000 a že spotrebiteľské ceny rástli už pätnásty mesiac za sebou. K zvýšeniu inflácie prispeli rastúce ceny vo všetkých dvanástich sledovaných odboroch (výdavkových skupinách domácností).[5] Za prudký rast cien v prvom polroku 2022 môže najmä vojenský konflikt na Ukrajine, ale napríklad aj pandémia koronavírusu. Predpokladá sa, že inflácia bude naďalej rásť a bude vo veľkej miere závisieť od ďalšieho vývoja vojny na Ukrajine.[6]