Foto: Unsplash

Za tri roky o tisíc percent

Cena uhličitanu lítneho vzrástla od roku 2020 až o 1 078 %, pričom svoj doterajší vrchol dosiahla v novembri 2022. Odvtedy sa jeho cena síce stiahla späť o viac ako 70 %, ale obavy o stabilitu dodávok nezmizli. „Zdá sa, že trh zvažuje obavy z nadmernej ponuky a čaká na zvýšenie dopytu po elektromobiloch a na zmiernenie obáv z recesie,“ vysvetľuje trhová strategička Saxo Bank Jessica Amirová.

Lítium, známe tiež ako „biele zlato“, je kľúčovým kovom pre výrobu nabíjateľných batérií pre elektrické vozidlá, hybridy, notebooky a mobilné telefóny. Rovnako sa však využíva aj v medicíne napríklad pri liečbe bipolárnej poruchy.

Lítium-iónové batérie zase využívajú výrobcovia automobilov, pretože majú nízku hmotnosť, vysokú hustotu a majú schopnosť rýchlo sa dobíjať. Cena lítiovej batérie predstavuje v súčasnosti až 40 % z výrobnej ceny elektromobilu. Preto je pre producentov elektrických áut kľúčové nájsť lacnejšie alternatívy.

Cieľom sú nulové emisie v doprave

Dopyt po lítiu v súčasnosti podporuje najmä tlak na nulové emisie v doprave. Medzinárodná agentúra pre energiu (IEA), ktorú tvorí 31 krajín vrátane Spojeného kráľovstva, Dánska, Spojených štátov, Japonska a Austrálie, má za cieľ dosiahnuť nulové emisie do roku 2050. V nadväznosti na to viaceré krajiny oznámili termín, odkedy sa nebudú môcť predávať nové vozidlá so spaľovacím motorom.

V niektorých štátoch, vrátane Nórska či Južnej Kórei, je to od roku 2025, v Dánsku, Holandsku, Švédsku, Indii, vo Veľkej Británii, na Novom Zélande a Japonsku to bude o päť rokov neskôr. Výrobcovia áut preto postupne ukončujú predaj týchto áut.

„Očakáva sa, že svetoví výrobcovia automobilov minú do roku 2030 na elektrické vozidlá a batérie až 515 miliárd dolárov, pričom asi tretina z toho pôjde na nákup komponentov a výrobu batérií. Približne polovica investícií od európskych  výrobcov automobilov bude pritom pochádzať z vrecka nemeckého Volkswagenu, ktorý plánuje minúť 112 miliárd dolárov,“ hovorí odborníčka.

Viac lítia, menej grafitu a kobaltu

Krajiny podporujú kúpu elektromobilov rôznymi stimulmi, čo zároveň zvyšuje aj dopyt po lítiu. Vlády podporujú stimulmi aj samotných výrobcov. Napríklad v USA je súčasťou protiinflačného zákona aj poskytnutie daňových kreditov pre výrobcov elektromobilov.

Dopyt po lítiu poháňajú aj inovácie a konkurencia. Napríklad Južná Kórea plánuje do roku 2030 investovať 15 miliárd dolárov do komercializácie prvých pevných batérií, ktoré môžu pomôcť znížiť uhlíkovú stopu elektrobatérií až o dve pätiny.

Táto technológia sľubuje, že batérie dokážu uložiť viac energie s menším množstvom materiálu. Sú tiež ľahšie a rýchlejšie sa nabíjajú. „Pevné batérie by mohli vyžadovať až o 35 % viac lítia ako súčasná lítium-iónová technológia, ale oveľa menej grafitu a kobaltu,“ dodáva J. Amirová.