Európska centrálna banka opäť prehodnotila svoje kľúčové sadzby, základný úrok zvýšila na 3 %

Robert Juriš 2.2.2023

Poslať

Mimoriadne náročné rozhodnutie museli urobiť členovia Rady guvernérov Európskej centrálnej banky. Len deň po zverejnení predbežných výsledkov inflácie za január 2023, z ktorých vyplynulo, že ceny tovarov a služieb v eurozóne klesajú už tretí mesiac po sebe, rokovali o opatreniach na jej ďalšie zníženie. Napokon sa rozhodli, že ich ešte viac sprísnia a kľúčovú úrokovú sadzbu centrálnej banky zvýšili o polovicu percentuálneho bodu na 3 %.

Foto: Shutterstock

Náročná situácia, zložité rozhodovanie

Európska centrálna banka naposledy zvyšovala svoju kľúčovú úrokovú sadzbu v polovici decembra 2022. Aj vtedy ju zdvihla o 50 bázických bodov. Vtedy však inflácia v eurozóne ešte bola dvojciferná a v súvislosti so začínajúcou sa zimou panovali obavy z priebehu energetickej krízy.

Dnes je však situácia iná. Zima je len mierna a katastrofický scenár súvisiaci s cenami a nedostatkom energií sa nenaplnil. Navyše každé zvyšovanie úrokových sadzieb vedie k spomaleniu ekonomických aktivít a približovaniu ekonomík k obávanej recesii.

Napriek tomu sa Rada guvernérov ECB rozhodla opätovne zvýšiť kľúčové úrokové sadzby na 3,00 %, 3,25 % a 2,50 %. Európska centrálna banka zároveň uviedla, že úrokové sadzby plánuje zvyšovať aj naďalej až do úplného „skrotenia inflácie“.

Aká je cenová situácia v eurozóne

Aktuálna inflácia v krajinách eurozóny je na úrovni 8,5 %. Oproti decembru 2022 klesla o 0,7 percentuálneho bodu. Na svedomí to majú najmä energie, ktoré boli na sklonku minulého roku medziročne drahšie „len“ o 17,2 %, hoci v priebehu roka zdraženie prekračovalo hranicu aj 40 %.

Znepokojujúce je medzimesačné zvýšenie inflácie u potravín z 13,8 % na 14,1 %, no vyvažujúco pôsobí zníženie cien v oblasti služieb zo 6,9 % na 6,4 %.

Stále tiež platí, že najvyššiu infláciu registrujú pobaltské krajiny Lotyšsko, Litva a Estónsko. Postupne ju však stláčajú k hranici 20 %, respektíve pod ňu. Na opačnom konci inflačného spektra sa nachádzajú Španielsko a Luxembursko, kde sa inflácia drží na úrovni 5,8 %.

Zastropovali sme energie a zrejme aj infláciu

Situácia na Slovensku je menej optimistická. Už tretí mesiac za sebou inflácia osciluje okolo úrovne 15 %. Dlhodobo je to štvrtá najvyššia hladina v eurozóne. Napriek tomu sú správy domácich analytikov optimistické. Vychádzajú z koncoročného zastropovania cien energií, čo by malo predstavovať aj strop pre infláciu. Národná banka Slovenska (NBS) aj preto tvrdí, že inflácia by v tomto roku mala klesnúť z minuloročných 12,8 % na hranicu 10 % a v budúcom ešte nižšie.

Guvernér NBS Peter Kažimír však zároveň dodáva, že vysokú infláciu sa nám zrejme podarí znížiť, ale v konečnom dôsledku zostane zvýšená nasledujúcich 3 až 5 rokov. Aj preto je podľa neho potrebné „doručiť ešte minimálne ďalšie dve päťdesiatky“, a teda kľúčovú úrokovú sadzbu ECB zvýšiť o dvakrát 50 bázických bodov. K prvému takémuto „doručeniu“ došlo práve teraz.

Britská centrálna banka sa dostala na úroveň 4 %

Polovicu percentuálneho bodu k doterajším 3,5 % pridala aj britská centrálna banka. Svoju základnú úrokovú sadzbu tak zvýšila na rovné 4 %, čo je najviac od roku 2008. Zároveň tiež naznačila, ako bude postupovať v blízkej budúcnosti, keď vyhlásila, že inflácia v krajine už zrejme dosiahla svoj vrchol a v nadchádzajúcich týždňoch by mala začať pomaly klesať.

Úroky zvyšoval aj americký FED

Aj americký Federálny rezervný úrad (FED) podľa očakávaní zvýšil svoju základnú úrokovú sadzbu o štvrť percentuálneho bodu do pásma 4,50 až 4,75 %. Na predchádzajúcich štyroch zasadnutiach banka zvyšovala základnú úrokovú sadzbu vždy o 0,75 percentuálneho bodu.

Aktuálne zvýšenie v snahe potlačiť vysokú infláciu je ôsme a najnižšie od marca 2022. „Inflácia sa trochu zmiernila, ale zostáva zvýšená,“ uviedla americká centrálna banka, čím naznačila, že vo zvyšovaní úrokov ešte zrejme bude pokračovať.