Analýza: Biden vs. Trump – čo môže priniesť ich súboj v amerických prezidentských voľbách

Foto: Wikipedia

Zopakuje sa rok 2020

Februárové výsledky volebných primárok potvrdili očakávania a v tohtoročných voľbách amerického prezidenta uvidíme rovnakých kandidátov ako v roku 2020. Joe Biden aj Donald Trump dokázali nazbierať potrebný počet delegátov, pričom ani jeden nečelil vo svojej strane takmer žiadnej konkurencii. Američania si tak budú prvýkrát od roku 1956 voliť medzi dvoma osobnosťami, ktoré už raz post prezidenta zastávali. Obidvaja kandidáti však čelia kritike nielen z opozičného, ale aj z vlastného tábora. Väčšina populácie sa tak podľa prieskumov na voľby neteší a rozhodnutie nebude ľahké.

Demokrat Biden je vo veku 81 rokov najstarším prezidentom v histórii USA. Jeho voličov znepokojili v posledných mesiacoch informácie o údajných výpadkoch pamäte. Špeciálna komisia vedená Robertom Hurom naznačila, že prezident nesprávne nakladal s klasifikovanými dokumentmi, vrátane informácií o vojenskej a zahraničnej politike v Afganistane. Bidenov syn Hunter zase čelí obvineniu z nelegálneho nákupu strelnej zbrane a z nezaplatenia dane vo výške 1,4 milióna dolárov. Demokratický kandidát teda bude musieť presvedčiť svojich voličov, že je fyzicky a duševne schopný zastávať najdôležitejšie prezidentské kreslo na svete.

Republikán Trump zase čelí obvineniam z 91 trestných činov v štyroch trestných prípadoch, od manipulácie s tajnými dokumentmi po pokus zvrátenia volieb v roku 2020. Na začiatku februára 2024 ho súd v New Yorku uznal vinným z klamania o výške svojho majetku a falšovania účtovných uzávierok svojej developerskej firmy The Trump Organization. Sudca mu vymeral pokutu vo výške 464 miliónov dolárov a trojročný zákaz podnikať v štáte New York. Trumpovi synovia Don Jr. a Eric dostali taktiež pokutu – každý po 4 milióny dolárov. Trump sa voči obvineniam odvolal a tvrdí, že je vo všetkých trestných prípadoch nevinný.

Ekonomika je pre voličov rozhodujúca

Z opisu kandidátov je teda jasné, že Američania budú tento rok stáť pred takzvanou Sofiinou voľbou (výber medzi dvomi nie úplne optimálnymi možnosťami). Do novembrových prezidentských volieb však zostáva ešte dosť času a bude zaujímavé sledovať, ako si obidvaja kandidáti poradia v predvolebných diskusiách. Hlavnými témami bude okrem vojny na Ukrajine, situácie v pásme Gazy a iných geopolitických problémov určite aj smerovanie hospodárstva krajiny.

Februárový prieskum Bloombergu medzi voličmi v rozhodujúcich štátoch zistil, že stav ekonomiky je pre váhajúcich voličov najdôležitejšou otázkou – a preto by mohol rozhodnúť o výsledku volieb. Pri otázke, ktorý z kandidátov by podľa nich riadil ekonomiku lepšie, získal Trump o 11 až 20 bodov viac ako Biden.

V niektorých ohľadoch to nie je prekvapenie. Nedá sa poprieť, že ekonomike sa za Trumpa darilo a predpandemická úroveň hospodárstva z roku 2019 sa dnes považuje za benchmark na meranie úspešnosti Bidena. Ak by sme sa pozreli na presné čísla, od nástupu Bidena hrubý domáci produkt (HDP) krajiny rástol o 22 % – v porovnaní so 14-percentným nárastom počas Trumpovej éry. Výsledky však trochu skresľuje fakt, že pandémia koronavírusu spôsobila prudkú recesiu presne ku koncu Trumpovho obdobia a, naopak, Biden oficiálne vstupoval do úradu už po čiastočnom zotavení sa ekonomiky.

Trump sa viezol na vlne

Trump počas svojho pôsobenia v Bielom dome zastával typickú republikánsku politiku. Jeho zníženie daní v roku 2017 síce podporilo mierny rast miezd v krátkodobom horizonte, no zase výrazne zvýšilo federálny dlh a nerovnosť príjmov. Podobný scenár je viditeľný aj pri iných Trumpových hospodárskych rozhodnutiach, ktoré mali malý alebo žiadny vplyv na ekonomiku, pričom niektoré z nich jej mohli dokonca ublížiť.

Republikán bol známy napríklad obchodnou vojnou s Čínou, keď počas celého svojho mandátu tvrdo vystupoval proti čínskym podnikom, na ktoré uvalil rôzne typy ciel. Viaceré štúdie ukázali, že clá mali prinajlepšom neutrálny vplyv na ekonomiku a v najhoršom prípade stáli Ameriku státisíce pracovných miest a vyššie ceny pre spotrebiteľov. Trumpovi odporcovia preto hovoria, že dobré výsledky, ktoré ekonomika počas jeho vlády dosiahla, nie sú jeho zásluhou.

„Celý príbeh Trumpovho tvrdenia o nejakej veľkej zmene v ekonomickej aktivite nie je pravdivý. Len sa viezol na vlne 10-ročného cyklu hospodárskeho rastu,“ povedal ekonóm z Harvardovej univerzity Benjamin Friedman pre portál NBC News.

Biden čelil inflácii

Na druhej strane Biden čelil okamžitej výzve po prevzatí úradu a musel zotaviť krajinu z devastačných vplyvov pandémie, čo sa mu napokon podarilo veľmi rýchlo. Existujú však dôkazy, že jeho politika, vrátane biliónov dolárov schválených na stimulačné balíky, prispela k extrémnemu rastu inflácie. A práve privysoká inflácia bola témou číslo jedna v druhej polovici Bidenovho vládnutia.

Spojeným štátom sa od polovice minulého roku podarilo infláciu skrotiť. V boji proti prehrievaniu sa ekonomiky si však viac ako samotný prezident zaslúži pochvalu Federálny rezervný systém (FED). Starostlivo načasované zvyšovania úrokových sadzieb centrálnej banky dokázali infláciu rýchlo potlačiť.

Ak má teda Biden zmeniť pohľad voličov, bude musieť presvedčiť americkú verejnosť, že ekonomika je na tom naozaj dobre, a čo je ešte podstatnejšie, že je na tom lepšie, ako si ju pamätajú za Trumpa. „Základným problémom pre Bidena a demokratov je to, že hoci miera inflácie klesá, ceny tovarov a služieb sa nikdy nevrátia na pôvodnú úroveň,“ povedal prieskumník verejnej mienky Whit Ayres pre portál Vox. „Je preto ťažké presvedčiť obyčajných ľudí, že veci sa majú lepšie, keď je všetko drahšie.“

Nasledujúce mesiace

Aké konkrétne kroky by chceli prezidentskí kandidáti v ekonomike presadiť? V domácej ekonomike je Trumpova kampaň postavená na znižovaní daní. Fyzickým osobám prisľúbil obnovenie daňových stropov z roku 2017. Daň z príjmu pre spoločnosti by chcel po svojom zvolení znížiť z 21 % na 15 %. V zahraničnom obchode by pokračoval v clách na import, konkrétne by chcel zaviesť 10-percentnú tarifu na všetok import a 60-percentnú tarifu na import z Číny. Trump je tiež známym odporcom zelenej energie. Po jeho zvolení by nasledovalo redukovanie zelených technológií, ktoré uviedol Biden, a návrat k fosílnym palivám.

Bidenove plány sú presným opakom jeho konkurenta. Pri zdaňovaní by chcel presadiť vyššiu daň, najmä pre bohaté osoby, pri spoločnostiach by zvýšil sadzbu z 21 % na 28 %. Naďalej by podporoval štátne dotácie zelených energií, zahraničný obchod by nechal bez ďalších ciel a v otázke imigrantov by pokračoval v presadzovaní kontrolovaného, no nezmenšeného prísunu novej pracovnej sily.

Spojené štáty otvoria volebné miestnosti 5. novembra 2024. Kandidáti tak majú osem mesiacov na to, aby dokázali presvedčiť voličov o svojej vízii smerovania nielen ekonomiky, ale aj politiky USA ako celku. V posledných prieskumoch zatiaľ vedie Biden, no len o 1 %, čo potvrdzuje, že tohtoročné voľby budú veľmi tesné. S najväčšou pravdepodobnosťou sa predbežné výsledky budú ešte niekoľkokrát meniť a meno víťaza spoznáme až po spočítaní všetkých hlasov.