Foto: Freepik

Blízko 2,5-ročnému minimu

Trend spomaľovania rastu cien pokračuje a februárová inflácia sa v medziročnom porovnaní priblížila k 2,5-ročnému minimu na úrovni 3 %. Kým ešte v decembri 2023 inflácia na Slovensku dosahovala 5,9 %, vo februári 2024 je to už o 2,5 % menej. Tempo rastu cien v medziročnom porovnaní spomaľuje nepretržite už 12 mesiacov. Aktuálne dosiahlo hodnotu 3,4 %.

Najvyšší rast cien tovarov a služieb sme mali na Slovensku na prelome rokov 2022 a 2023, keď sa inflácia štyri mesiace po sebe držala nad hranicou 15 %.

„Utlmovanie rastu cien sa prejavilo najmä pri potravinách, výraznejšiemu spomaľovaniu zdražovania však zabránili vyššie ceny za alkohol a tabak. Medzimesačne vzrástli najmä ceny tabakových výrobkov, dopravných služieb, pohonných látok, ako aj ceny tovarov a služieb pre údržbu domácnosti,“ konštatuje Štatistický úrad SR.

Konečne aj dobré správy

Pre občanov Slovenska je dôležitá informácia, že tempo zdražovania potravín sa už počas uplynulých mesiacov prudko spomalilo a prvýkrát od novembra 2021 bolo miernejšie než celkový rast spotrebiteľských cien. Inflácia potravín poklesla z úrovne takmer 29 % zo začiatku minulého roka na súčasných 3,3 %. 

Medziročne vyššie ceny zaznamenalo sedem z deviatich zložiek potravín, no okrem ovocia s dvojciferným rastom vo všetkých zložkách sa zdražovanie spomaľovalo. Menej ako pred rokom platili spotrebitelia za mlieko, syry a vajcia o 3,7 % a za oleje a tuky o 7,5 %.

Naopak, zvýšila sa aj cena tabaku a tabakových výrobkov o 12,5 % a destilátov, ktoré boli medziročne drahšie o 21,4 %. Vzrástli tiež poplatky v materských a základných školách.

Ako sú na tom krajiny eurozóny

Z pohľadu jednotlivých krajín eurozóny väčšina štátov zaznamenala pokles inflácie. Najnižšia inflácia spomedzi dvadsiatky krajín eurozóny je v Litve (0,7 %), Taliansku (0,9 %), Lotyšsku (1,1 %), Fínsku (1,2 %), na Cypre (2,2 %), v Írsku (2,2 %) a v Portugalsku (2,3 %).

Naopak, najvyššia inflácia je v Chorvátsku (4,8 %), Estónsku (4,4 %), Rakúsku (4,2 %), Belgicku (3,6 %), na Slovensku a v Slovinsku (po 3,4 %). Slovensko tak je opäť bližšie k priemeru eurozóny, ktorý je na úrovni 2,6 %.

Dôležité sú rozhodnutia ECB

Pre zníženie vysokej inflácie na želanú úroveň 2 % sú kľúčové rozhodnutia Európskej centrálnej banky (ECB) o výške jej kľúčových úrokových sadzieb. Hoci priemerná inflácia dvadsiatky krajín eurozóny vo februári klesla na prijateľných 2,6 %, centrálna banka sa opakovane rozhodla podržať svoje sadzby na doterajšej úrovni 4,5 %. Rovnakú úrokovú politiku praktizuje aj americký Federálny rezervný systém (FED), ktorý drží úroky ešte o 1 % vyššie na hladine 5,5 %, pričom inflácia v krajine vo februári zastala na úrovni 3,2 %. 

„Robíme pokroky smerom k nášmu inflačnému cieľu, ale nie sme si dostatočne istí,“ povedala šéfka ECB Christine Lagardová s tým, že bankári potrebujú viac dôkazov a viac údajov, aby sa mohli zodpovedne rozhodnúť. „Už v apríli budeme vedieť o niečo viac, a v júni budeme vedieť oveľa viac,“ uviedla a dodala, že na marcovom rokovaní Rady guvernérov ECB sa o znižovaní kľúčových úrokových sadzieb ani nehovorilo.

Konštatovala tiež, že domáce inflačné tlaky zostávajú stále vysoké, čiastočne v dôsledku výrazného rastu miezd. Zopakovala, že Rada guvernérov ECB je pripravená upraviť všetky svoje nástroje v medziach svojho mandátu, aby v strednodobom horizonte zabezpečila návrat inflácie na cieľové 2 %.

Maďarsko: Zotavuje sa z recesie

Inflácia v Maďarsku aktuálne klesla na 3,7 %, čo je najmenej za posledné tri roky. Rast spotrebiteľských cien v krajine sa spomaľuje od januára minulého roku, keď kulminoval na úrovni 25 %.

Maďarská ekonomika sa v súčasnosti už zotavuje z recesie, jej oživenie je však stále krehké, pretože dopyt spotrebiteľov je zatiaľ nízky. Miestna centrálna banka však už začala so znižovaním kľúčových úrokových sadzieb. Naposledy tak urobila o 1 %, no počíta sa s tým, že v tejto aktivite bude pokračovať.  

Egypt: Inflácia sa drží na 30 %

Opačnú stratégiu zvolila egyptská centrálna banka, ktorá začiatkom marca zvýšila kľúčové úrokové sadzby o rovných 6 percentuálnych bodov, čím sa dostala na úroveň 28,25 %. Ako dôvod uviedla stále vysokú infláciu dosahujúcu 30 % a snahu podporiť ekonomiku.

Cieľom opatrení je tiež prilákať viac investícií do krajiny, ktorá v poslednom období zápasí s nedostatkom devízových rezerv. Ekonomika Egypta dopláca na kombináciu viacerých negatívnych faktorov. Na jednej strane to bola pandémia koronavírusu, dôsledky vojny na Ukrajine a najnovšie aj vojenský konflikt v Pásme Gazy.