Každý z nás vyprodukuje takmer pol tony odpadu za rok, až 41 % z neho skončí na skládkach
Rastúca produkcia odpadu je vážnym environmentálnym problémom. Cieľom je preto čo najintenzívnejšia redukcia toho, čo vyprodukujeme ako odpad. Pozrime sa preto podrobnejšie na to, koľko komunálneho odpadu vytvoria Slováci a kde tento odpad končí. Ako sme na tom v porovnaní s inými európskymi ekonomikami a prečo sa popri recyklovaní čoraz viac hovorí aj o energetickom zhodnotení odpadu?

Foto: Shutterstock
Tvoríme o polovicu viac odpadu ako pred 10 rokmi
V roku 2021 sme na Slovensku vytvorili 2,7 milióna ton komunálneho odpadu. Každý Slovák alebo Slovenka tak minulý rok v priemere vyhodili do odpadových nádob 497 kilogramov smetí. Na deň to predstavuje približne 1,4 kilogramu odpadu.
Podľa najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR produkcia odpadu na Slovensku raketovo rastie. Len za uplynulé desaťročie bol zaznamenaný jeho nárast o polovicu.
Ďalšou zlou správou je, že približne 41 % odpadu z domácností naďalej končí na skládkach, čo je ekologicky najhorší spôsob nakladania s odpadmi, ktorý navyše prispieva k tvorbe skleníkového efektu. Miera recyklácie bola vykázaná na úrovni 49 %. Iba približne 9 % komunálneho odpadu sa zhodnotilo na elektrickú energiu alebo teplo v zariadeniach na energetické využitie odpadu (ZEVO).
Najlepší odpad je taký, ktorý nevznikne
V hierarchii obehového hospodárstva má najvyššie postavenie „ZERO WASTE“, teda nevytváranie žiadneho odpadu. Z každodennej skúsenosti však vieme, že ide skôr o ideál, ktorý je v súčasnosti nedosiahnuteľný. A tak, keď už odpad vyprodukujeme, dôležité je dôsledné triedenie, ktoré zvyšuje šancu na jeho ďalšie recyklovanie. Pre odpad, ktorý sa nedá recyklovať, existuje alternatíva v podobe energetického zhodnocovania (premeny odpadu na teplo a elektrinu v zariadeniach ZEVO). Ide o výrazne ekologickejší spôsob nakladania s odpadom ako je skládkovanie.
Najviac odpadu vyprodukujú Dáni, najmenej Rumuni
Najväčšími producentmi komunálneho odpadu v Európskej únii sú podľa dát Európskeho štatistického úradu Eurostat Dáni, v prípade ktorých v roku 2020 tvorba komunálneho odpadu na obyvateľa predstavovala 814 kilogramov.
Veľkými tvorcami smetí sú napríklad aj Luxemburčania a Belgičania s hodnotami 790 a 746 kilogramov odpadu na hlavu. V prípade Cypru, Nemecka a Malty bola v roku 2020 dosiahnutá tvorba komunálneho odpadu v rozpätí 600 až 650 kilogramov na obyvateľa.
Naopak, na „najprázdnejšie smetné koše“ poukázal Eurostat v prípade Rumunska s hodnotou 287 kilogramov na hlavu. Ďalšie dve priečky patria Poľsku a Estónsku s hodnotami 346 a 383 kilogramov.
Zaostávame za vyspelými európskymi krajinami
Slovensko bolo v roku 2020 podľa Eurostatu v rámci Európskej únie siedmou krajinou s najnižšou produkciou komunálneho odpadu na hlavu (433 kilogramov). V tomto pomyselnom rebríčku však stúpame postupne nahor, a za posledné desaťročie sme sa zaradili medzi krajiny EÚ s najrýchlejším nárastom produkcie komunálneho odpadu. Dôvodom je najmä rastúca spotreba, pretože z každého zakúpeného tovaru a služby vznikne postupne odpad.
Ukazuje sa, že väčším problémom ako samotná produkcia odpadu, je spôsob, ako s ním nakladáme. Správne nastavené odpadové hospodárstvo napomáha nielen k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality, ale aj k rozvoju obehového hospodárstva. Ukážkovými krajinami v tejto oblasti sú napríklad Nemecko, Rakúsko, Holandsko, Luxembursko a Belgicko. Tieto krajiny dosahujú mieru recyklácie komunálneho odpadu nad úrovňou 50 % a zvyšný komunálny odpad energeticky zhodnocujú v zariadeniach ZEVO.
Miera skládkovania je tak u nich veľmi nízka, až takmer nulová. Slovensko medzi tieto krajiny rozhodne nepatrí. Kým vyspelé európske ekonomiky už dnes realizujú uhlíkovo neutrálne odpadové hospodárstvo, Slovensko spolu s krajinami, ako Rumunsko, Malta, Grécko či Cyprus, patrí aj naďalej medzi skládkové veľmoci.
Tvorba odpadu bude ešte vyššia
Odhadujeme, že produkcia odpadu na Slovensku naďalej porastie. V roku 2035 vytvoríme na Slovensku minimálne 580 kilogramov odpadu na obyvateľa, teda celkovo 3,12 milióna ton komunálneho dopadu.
Reformný balík, zameraný na prechod Únie k obehovému hospodárstvu, stanovuje pre rok 2035 dva ciele: minimálne 65 % komunálneho odpadu recyklovať a maximálne 10 % komunálneho odpadu ukladať na skládky. Zároveň sa predpokladá, že ročná produkcia nerecyklovateľného komunálneho odpadu neklesne pod 1 milión ton.
Ako s takýmto nerecyklovateľným odpadom nakladať? Ku skládkovaniu nerecyklovateľného odpadu existuje ekologickejšia alternatíva, ktorá sa v západnej Európe už desaťročia úspešne používa. Ide o spomínané energetické zhodnotenie odpadu v ZEVO. Podľa odborníkov na odpadové hospodárstvo však dve existujúce zariadenia na energetické využitie odpadu (v Bratislave a Košiciach) nepostačujú, a na Slovensku tak existuje potreba pre výstavbu minimálne päť takýchto zariadení.
Prečo je dôležité energetické zhodnotenie odpadu?
Energetická kríza zosilnila tlak na energetickú sebestačnosť Slovenska. Na zníženie závislosti od dovozu ruských energií preferuje Európska komisia viac využívania obnoviteľných zdrojov (OZE). Jeden z najlacnejších a zároveň dostupných zdrojov je práve nerecyklovateľný odpad.
Priemerne veľké zariadenie na energetické využitie odpadu dokáže ročne vyrobiť lacné teplo až pre 4 500 domácností. Aj preto je vo vyspelých krajinách EÚ jednou z najpreferovanejších možností, ako zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov a zároveň odbremeniť spoločnosť od neekologického skládkovania, energetické zhodnotenie odpadu v ZEVO.
Odpad ako zdroj energie
- Jedno priemerne veľké zariadenie ZEVO, ktoré ročne zhodnotí 100-tisíc ton nerecyklovateľného odpadu, dokáže vyrobiť a dodať do siete 49-tisíc MWh elektrickej energie, čo predstavuje ročnú spotrebu približne 16-tisíc slovenských domácností.
- Potenciálna ročná produkcia tepelnej energie je v jednom zariadení ZEVO 53-tisíc MWh, čomu zodpovedá teplo pre približne 4,5-tisíca domácností.
- Ak by sme dokázali presmerovať zo skládok 1 milión ton nerecyklovateľného odpadu do zariadení ZEVO, dokázali by sme z odpadu vyrobiť teplo, ktoré by bolo schopné nahradiť takmer 40 % tepla dodaného domácnostiam systémami centrálneho zásobovania teplom (CZT) zo všetkých teplární na Slovensku.
- Teplo z odpadu bolo počas uplynulých týždňov až 6-krát lacnejšie ako teplo z plynu.
- Energetickým zhodnotením odpadu, ktoré je v hierarchii odpadového hospodárstva vyššie, odkláňame odpad od neekologického skládkovania.
- Na Slovensku máme aktuálne dve zariadenia ZEVO (v Bratislave a Košiciach), to však nie je dostatočné a odborníci vidia priestor pre vybudovanie minimálne ďalších piatich takýchto zariadení.
Mzdová kalkulačka
Mzdová kalkulačka ADVANCED
Kalkulačka tehotenskej dávky
Kalkulačka materskej dávky
Kalkulačka rodičovského bonusu
Valorizácia dôchodkov
Kalkulačka na výpočet dôchodku
Kalkulačka dôchodkového veku
Kalkulačka vdovského dôchodku
Kalkulačka sirotského dôchodku
Kalkulačka minimálneho dôchodku
Porovnanie zdravotných poisťovní
2023

Finanční agenti

Kryptomeny

Unicef

Zamestnanie

Kultúra a umenie


SPRAVODAJSTVO





Najčítanejšie
- 1.Slabá finančná gramotnosť má negatívny vplyv aj na domáce rozpočty
- 2.HSBC je prvou bankou na svete, ktorá ponúka tokenizované zlato
- 3.Vodička pri obci Mierovo neprežila čelnú zrážku s autom, v ktorom sa viezla mladá rodina (foto)
- 4.Silvester 2023 Angles & Demons 31. decembra 2023 - 1. januára 2024
- 5.Zoroslav Kollár opätovne zdraví Sulíka, tentokrát hovorí o podivnom biznise s ropnými produktami (video)