Každý z nás vyprodukuje takmer pol tony odpadu za rok, až 41 % z neho skončí na skládkach

Foto: Shutterstock

fb_share

Tvoríme o polovicu viac odpadu ako pred 10 rokmi

V roku 2021 sme na Slovensku vytvorili 2,7 milióna ton komunálneho odpadu. Každý Slovák alebo Slovenka tak minulý rok v priemere vyhodili do odpadových nádob 497 kilogramov smetí. Na deň to predstavuje približne 1,4 kilogramu odpadu.

Podľa najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR produkcia odpadu na Slovensku raketovo rastie. Len za uplynulé desaťročie bol zaznamenaný jeho nárast o polovicu.

Ďalšou zlou správou je, že približne 41 % odpadu z domácností naďalej končí na skládkach, čo je ekologicky najhorší spôsob nakladania s odpadmi, ktorý navyše prispieva k tvorbe skleníkového efektu. Miera recyklácie bola vykázaná na úrovni 49 %. Iba približne 9 % komunálneho odpadu sa zhodnotilo na elektrickú energiu alebo teplo v zariadeniach na energetické využitie odpadu (ZEVO).

Najviac odpadu vyprodukujú Dáni, najmenej Rumuni

Najväčšími producentmi komunálneho odpadu v Európskej únii sú podľa dát Európskeho štatistického úradu Eurostat Dáni, v prípade ktorých v roku 2020 tvorba komunálneho odpadu na obyvateľa predstavovala 814 kilogramov.

Veľkými tvorcami smetí sú napríklad aj Luxemburčania a Belgičania s hodnotami 790 a 746 kilogramov odpadu na hlavu. V prípade Cypru, Nemecka a Malty bola v roku 2020 dosiahnutá tvorba komunálneho odpadu v rozpätí 600 až 650 kilogramov na obyvateľa.

Naopak, na „najprázdnejšie smetné koše“ poukázal Eurostat v prípade Rumunska s hodnotou 287 kilogramov na hlavu. Ďalšie dve priečky patria Poľsku a Estónsku s hodnotami 346 a 383 kilogramov.

Zaostávame za vyspelými európskymi krajinami

Slovensko bolo v roku 2020 podľa Eurostatu v rámci Európskej únie siedmou krajinou s najnižšou produkciou komunálneho odpadu na hlavu (433 kilogramov). V tomto pomyselnom rebríčku však stúpame postupne nahor, a za posledné desaťročie sme sa zaradili medzi krajiny EÚ s najrýchlejším nárastom produkcie komunálneho odpadu. Dôvodom je najmä rastúca spotreba, pretože z každého zakúpeného tovaru a služby vznikne postupne odpad.

Ukazuje sa, že väčším problémom ako samotná produkcia odpadu, je spôsob, ako s ním nakladáme. Správne nastavené odpadové hospodárstvo napomáha nielen k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality, ale aj k rozvoju obehového hospodárstva. Ukážkovými krajinami v tejto oblasti sú napríklad Nemecko, Rakúsko, Holandsko, Luxembursko a Belgicko. Tieto krajiny dosahujú mieru recyklácie komunálneho odpadu nad úrovňou 50 % a zvyšný komunálny odpad energeticky zhodnocujú v zariadeniach ZEVO.

Miera skládkovania je tak u nich veľmi nízka, až takmer nulová. Slovensko medzi tieto krajiny rozhodne nepatrí. Kým vyspelé európske ekonomiky už dnes realizujú uhlíkovo neutrálne odpadové hospodárstvo, Slovensko spolu s krajinami, ako Rumunsko, Malta, Grécko či Cyprus, patrí aj naďalej medzi skládkové veľmoci.

Tvorba odpadu bude ešte vyššia

Odhadujeme, že produkcia odpadu na Slovensku naďalej porastie. V roku 2035 vytvoríme na Slovensku minimálne 580 kilogramov odpadu na obyvateľa, teda celkovo 3,12 milióna ton komunálneho dopadu.

Reformný balík, zameraný na prechod Únie k obehovému hospodárstvu, stanovuje pre rok 2035 dva ciele: minimálne 65 % komunálneho odpadu recyklovať a maximálne 10 % komunálneho odpadu ukladať na skládky. Zároveň sa predpokladá, že ročná produkcia nerecyklovateľného komunálneho odpadu neklesne pod 1 milión ton.

Ako s takýmto nerecyklovateľným odpadom nakladať? Ku skládkovaniu nerecyklovateľného odpadu existuje ekologickejšia alternatíva, ktorá sa v západnej Európe už desaťročia úspešne používa. Ide o spomínané energetické zhodnotenie odpadu v ZEVO. Podľa odborníkov na odpadové hospodárstvo však dve existujúce zariadenia na energetické využitie odpadu (v Bratislave a Košiciach) nepostačujú, a na Slovensku tak existuje potreba pre výstavbu minimálne päť takýchto zariadení.

Prečo je dôležité energetické zhodnotenie odpadu?

Energetická kríza zosilnila tlak na energetickú sebestačnosť Slovenska. Na zníženie závislosti od dovozu ruských energií preferuje Európska komisia viac využívania obnoviteľných zdrojov (OZE). Jeden z najlacnejších a zároveň dostupných zdrojov je práve nerecyklovateľný odpad.

Priemerne veľké zariadenie na energetické využitie odpadu dokáže ročne vyrobiť lacné teplo až pre 4 500 domácností. Aj preto je vo vyspelých krajinách EÚ jednou z najpreferovanejších možností, ako zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov a zároveň odbremeniť spoločnosť od neekologického skládkovania, energetické zhodnotenie odpadu v ZEVO.