Hľadaj

Každý z nás vyprodukuje takmer pol tony odpadu za rok, až 41 % z neho skončí na skládkach

Eva Sadovská Ekológia Poslať

Rastúca produkcia odpadu je vážnym environmentálnym problémom. Cieľom je preto čo najintenzívnejšia redukcia toho, čo vyprodukujeme ako odpad. Pozrime sa preto podrobnejšie na to, koľko komunálneho odpadu vytvoria Slováci a kde tento odpad končí. Ako sme na tom v porovnaní s inými európskymi ekonomikami a prečo sa popri recyklovaní čoraz viac hovorí aj o energetickom zhodnotení odpadu?

odpady

Foto: Shutterstock

Tvoríme o polovicu viac odpadu ako pred 10 rokmi

V roku 2021 sme na Slovensku vytvorili 2,7 milióna ton komunálneho odpadu. Každý Slovák alebo Slovenka tak minulý rok v priemere vyhodili do odpadových nádob 497 kilogramov smetí. Na deň to predstavuje približne 1,4 kilogramu odpadu.

Podľa najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR produkcia odpadu na Slovensku raketovo rastie. Len za uplynulé desaťročie bol zaznamenaný jeho nárast o polovicu.

Ďalšou zlou správou je, že približne 41 % odpadu z domácností naďalej končí na skládkach, čo je ekologicky najhorší spôsob nakladania s odpadmi, ktorý navyše prispieva k tvorbe skleníkového efektu. Miera recyklácie bola vykázaná na úrovni 49 %. Iba približne 9 % komunálneho odpadu sa zhodnotilo na elektrickú energiu alebo teplo v zariadeniach na energetické využitie odpadu (ZEVO).

Najlepší odpad je taký, ktorý nevznikne

V hierarchii obehového hospodárstva má najvyššie postavenie „ZERO WASTE“, teda nevytváranie žiadneho odpadu. Z každodennej skúsenosti však vieme, že ide skôr o ideál, ktorý je v súčasnosti nedosiahnuteľný. A tak, keď už odpad vyprodukujeme, dôležité je dôsledné triedenie, ktoré zvyšuje šancu na jeho ďalšie recyklovanie. Pre odpad, ktorý sa nedá recyklovať, existuje alternatíva v podobe energetického zhodnocovania (premeny odpadu na teplo a elektrinu v zariadeniach ZEVO). Ide o výrazne ekologickejší spôsob nakladania s odpadom ako je skládkovanie.

Najviac odpadu vyprodukujú Dáni, najmenej Rumuni

Najväčšími producentmi komunálneho odpadu v Európskej únii sú podľa dát Európskeho štatistického úradu Eurostat Dáni, v prípade ktorých v roku 2020 tvorba komunálneho odpadu na obyvateľa predstavovala 814 kilogramov.

Veľkými tvorcami smetí sú napríklad aj Luxemburčania Belgičania s hodnotami 790 a 746 kilogramov odpadu na hlavu. V prípade Cypru, Nemecka a Malty bola v roku 2020 dosiahnutá tvorba komunálneho odpadu v rozpätí 600 až 650 kilogramov na obyvateľa.

Naopak, na „najprázdnejšie smetné koše“ poukázal Eurostat v prípade Rumunska s hodnotou 287 kilogramov na hlavu. Ďalšie dve priečky patria Poľsku a Estónsku s hodnotami 346 a 383 kilogramov.

Zaostávame za vyspelými európskymi krajinami

Slovensko bolo v roku 2020 podľa Eurostatu v rámci Európskej únie siedmou krajinou s najnižšou produkciou komunálneho odpadu na hlavu (433 kilogramov). V tomto pomyselnom rebríčku však stúpame postupne nahor, a za posledné desaťročie sme sa zaradili medzi krajiny EÚ s najrýchlejším nárastom produkcie komunálneho odpadu. Dôvodom je najmä rastúca spotreba, pretože z každého zakúpeného tovaru a služby vznikne postupne odpad.

Ukazuje sa, že väčším problémom ako samotná produkcia odpadu, je spôsob, ako s ním nakladáme. Správne nastavené odpadové hospodárstvo napomáha nielen k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality, ale aj k rozvoju obehového hospodárstva. Ukážkovými krajinami v tejto oblasti sú napríklad Nemecko, Rakúsko, Holandsko, Luxembursko a Belgicko. Tieto krajiny dosahujú mieru recyklácie komunálneho odpadu nad úrovňou 50 % a zvyšný komunálny odpad energeticky zhodnocujú v zariadeniach ZEVO.

Miera skládkovania je tak u nich veľmi nízka, až takmer nulová. Slovensko medzi tieto krajiny rozhodne nepatrí. Kým vyspelé európske ekonomiky už dnes realizujú uhlíkovo neutrálne odpadové hospodárstvo, Slovensko spolu s krajinami, ako Rumunsko, Malta, Grécko či Cyprus, patrí aj naďalej medzi skládkové veľmoci.

Tvorba odpadu bude ešte vyššia

Odhadujeme, že produkcia odpadu na Slovensku naďalej porastie. V roku 2035 vytvoríme na Slovensku minimálne 580 kilogramov odpadu na obyvateľa, teda celkovo 3,12 milióna ton komunálneho dopadu.

Reformný balík, zameraný na prechod Únie k obehovému hospodárstvu, stanovuje pre rok 2035 dva ciele: minimálne 65 % komunálneho odpadu recyklovať a maximálne 10 % komunálneho odpadu ukladať na skládky. Zároveň sa predpokladá, že ročná produkcia nerecyklovateľného komunálneho odpadu neklesne pod 1 milión ton.

Ako s takýmto nerecyklovateľným odpadom nakladať? Ku skládkovaniu nerecyklovateľného odpadu existuje ekologickejšia alternatíva, ktorá sa v západnej Európe už desaťročia úspešne používa. Ide o spomínané energetické zhodnotenie odpadu v ZEVO. Podľa odborníkov na odpadové hospodárstvo však dve existujúce zariadenia na energetické využitie odpadu (v Bratislave a Košiciach) nepostačujú, a na Slovensku tak existuje potreba pre výstavbu minimálne päť takýchto zariadení.

Prečo je dôležité energetické zhodnotenie odpadu?

Energetická kríza zosilnila tlak na energetickú sebestačnosť Slovenska. Na zníženie závislosti od dovozu ruských energií preferuje Európska komisia viac využívania obnoviteľných zdrojov (OZE). Jeden z najlacnejších a zároveň dostupných zdrojov je práve nerecyklovateľný odpad.

Priemerne veľké zariadenie na energetické využitie odpadu dokáže ročne vyrobiť lacné teplo až pre 4 500 domácností. Aj preto je vo vyspelých krajinách EÚ jednou z najpreferovanejších možností, ako zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov a zároveň odbremeniť spoločnosť od neekologického skládkovania, energetické zhodnotenie odpadu v ZEVO.

Odpad ako zdroj energie

  • Jedno priemerne veľké zariadenie ZEVO, ktoré ročne zhodnotí 100-tisíc ton nerecyklovateľného odpadu, dokáže vyrobiť a dodať do siete 49-tisíc MWh elektrickej energie, čo predstavuje ročnú spotrebu približne 16-tisíc slovenských domácností.
  • Potenciálna ročná produkcia tepelnej energie je v jednom zariadení ZEVO 53-tisíc MWh, čomu zodpovedá teplo pre približne 4,5-tisíca domácností.
  • Ak by sme dokázali presmerovať zo skládok 1 milión ton nerecyklovateľného odpadu do zariadení ZEVO, dokázali by sme z odpadu vyrobiť teplo, ktoré by bolo schopné nahradiť takmer 40 % tepla dodaného domácnostiam systémami centrálneho zásobovania teplom (CZT) zo všetkých teplární na Slovensku.
  • Teplo z odpadu bolo počas uplynulých týždňov až 6-krát lacnejšie ako teplo z plynu.
  • Energetickým zhodnotením odpadu, ktoré je v hierarchii odpadového hospodárstva vyššie, odkláňame odpad od neekologického skládkovania.
  • Na Slovensku máme aktuálne dve zariadenia ZEVO (v Bratislave a Košiciach), to však nie je dostatočné a odborníci vidia priestor pre vybudovanie minimálne ďalších piatich takýchto zariadení.
logo
Prečítajte si tiež:
20.5.2025 Michal Sobek

Dôchodky pre matky sa v 2026 zvýšia: Štát uzná starostlivosť o deti ako plnohodnotnú prácu

Od januára 2026 sa na Slovensku zmení spôsob výpočtu dôchodkov pre rodičov, najmä matky, ktoré boli na materskej či rodičovskej dovolenke. ...

20.5.2025 Tlačová správa

Koľko stojí letný tábor? Rodičia by mali rátať s desiatkami až stovkami eur

Letné prázdniny sú pre deti časom oddychu, dobrodružstiev a nových zážitkov. Pre rodičov však znamenajú finančnú aj organizačnú ...

20.5.2025 Tlačová správa

PREMIUM Insurance Company Ltd opakovane obhájila pozitívne hospodárske výsledky

Spoločnosť PREMIUM Insurance Company Limited, pôsobiaca na Slovensku a v Česku v segmente neživotného poistenia, ukončila hospodársky rok ...

19.5.2025 Tlačová správa VšZP

Aké benefity ponúka VšZP pre celiatikov?

Počet poistencov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorým je diagnostikovaná celiakia stúpa v priebehu roka iba mierne. Podľa štatistík je ...

19.5.2025 Tlačová správa

Finančná správa spracovala vyše 470-tisíc žiadostí a vrátila dane v hodnote viac ako 681 miliónov eur

Finančná správa spracovala viac ako 470 tisíc žiadosti o vrátenie preplatkov na daniach a o vyplatenie daňových bonusov v zákonnej lehote ...

18.5.2025 Roland Régely

Slovensko je lídrom v byrokracii. Podnikatelia strácajú stovky hodín ročne

Slovensko sa podľa posledného Byrokratického indexu 2024, ktorý vypracoval Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS), umiestnilo ...

4.5.2025 Tlačová správa

Udržateľnosť, alebo hospodársky rast? Európska únia predstavila strategický plán pre energetiku a priemysel

Európska komisia na konci februára predstavila Akčný plán pre dostupné energie, ktorý je súčasťou ambicióznej stratégie Clean Industrial ...

30.4.2025 Tlačová správa

Pri Bratislave môžu v priemyselných parkoch vyrásť haly s plochou 67-tisíc m2

Bratislava má stále nevyčerpaný potenciál na rozvoj modernej logistiky a výroby. Len v tesnej blízkosti hlavného mesta môžu v existujúcich ...

22.4.2025 Redakcia FinReport

Dnes slávime Deň Zeme. Čo môžeme pre ňu urobiť?

Deň Zeme - 22. apríl – nie je len symbolický dátum v kalendári, ale globálna výzva na zamyslenie sa nad stavom našej planéty. Tento deň ...

24.9.2024 Eva Sadovská

Od budúceho roka budeme triediť aj textilný odpad

Od 1. januára 2025 by mali obce a mestá zaviesť a zabezpečiť pre svojich občanov triedený zber textilného odpadu. V praxi to znamená, že k ...

10.3.2024 Redakcia FinReport

ECB zintenzívňuje svoje klimatické aktivity s dôrazom na ekologickú transformáciu

Rastúci vplyv klimatickej krízy na hospodárstvo a finančný systém si vyžaduje podniknutie ráznejších krokov aj na polici európskeho ...

18.2.2024 Redakcia FinReport

Podiel obnoviteľných zdrojov energie je v slovenskom energetickom mixe podhodnotený

Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) vyzvala Ministerstvo hospodárstva SR, aby prehodnotilo klimatické ciele stanovené v ...

9.2.2024 Eva Sadovská

Obnoviteľné zdroje energií využívame len na 17 %. Prečo zaostávame za Európou?

Eurostat v závere uplynulého roka zverejnil údaje za rok 2022 o podieloch energie z obnoviteľných zdrojov (OZE) v jednotlivých ekonomikách ...

29.1.2024 Redakcia FinReport

Postavili najväčšiu výletnú loď na svete, ktorá je zároveň obrovským producentom skleníkových plynov

Z amerického prístavu v Miami vyplávala na svoju prvú plavbu najväčšia výletná loď na svete. Kapacita 20-poschodového a 365 metrov dlhého ...

6.11.2023 Martin Jamnický

Nová výzva finančne podporujúca používanie obnoviteľných zdrojov energií je na svete

Slovenská inovačná a energetická agentúra zverejnila novú výzvu k projektu Zelená domácnostiam, na ktorú je vyčlenených spolu 151,6 ...

9.7.2023 Redakcia FinReport

Podiel elektriny pochádzajúcej z obnoviteľných zdrojov je čoraz vyšší

Využívanie elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov je v súvislosti s aktuálne obmedzenými dodávkami a energetickou krízou čoraz ...

5.7.2023 Eva Sadovská

Slováci už dva roky triedia kuchynský bioodpad. Ako sa im to darí?

Na jedného Slováka ročne pripadá 83 kilogramov potravinového odpadu, z ktorého až 78 % vzniká v domácnostiach. Slovenské domácnosti majú ...

21.4.2023 Eva Sadovská

Každý z nás denne vyprodukuje 1,4 kilogramu smetí a vyše 40 % z nich končí na skládkach

Odpad patrí medzi najväčších znečisťovateľov Zeme. A to nielen čo sa týka jeho výskytu v prírode, v riekach či v moriach, ale aj kvôli ...

Máj

 
P
U
S
Š
P
S
N
22. týždeň
Mobilná aplikácia
VISA MasterCard Maestro Apple Pay Google Pay