Hľadaj
× Aplikácia Aplikácia

Každý z nás vyprodukuje takmer pol tony odpadu za rok, až 41 % z neho skončí na skládkach

Eva Sadovská Ekológia
SK
EN
Poslať

Rastúca produkcia odpadu je vážnym environmentálnym problémom. Cieľom je preto čo najintenzívnejšia redukcia toho, čo vyprodukujeme ako odpad. Pozrime sa preto podrobnejšie na to, koľko komunálneho odpadu vytvoria Slováci a kde tento odpad končí. Ako sme na tom v porovnaní s inými európskymi ekonomikami a prečo sa popri recyklovaní čoraz viac hovorí aj o energetickom zhodnotení odpadu?

image

Foto: Shutterstock

Tvoríme o polovicu viac odpadu ako pred 10 rokmi

V roku 2021 sme na Slovensku vytvorili 2,7 milióna ton komunálneho odpadu. Každý Slovák alebo Slovenka tak minulý rok v priemere vyhodili do odpadových nádob 497 kilogramov smetí. Na deň to predstavuje približne 1,4 kilogramu odpadu.

Podľa najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR produkcia odpadu na Slovensku raketovo rastie. Len za uplynulé desaťročie bol zaznamenaný jeho nárast o polovicu.

Ďalšou zlou správou je, že približne 41 % odpadu z domácností naďalej končí na skládkach, čo je ekologicky najhorší spôsob nakladania s odpadmi, ktorý navyše prispieva k tvorbe skleníkového efektu. Miera recyklácie bola vykázaná na úrovni 49 %. Iba približne 9 % komunálneho odpadu sa zhodnotilo na elektrickú energiu alebo teplo v zariadeniach na energetické využitie odpadu (ZEVO).

Najlepší odpad je taký, ktorý nevznikne

V hierarchii obehového hospodárstva má najvyššie postavenie „ZERO WASTE“, teda nevytváranie žiadneho odpadu. Z každodennej skúsenosti však vieme, že ide skôr o ideál, ktorý je v súčasnosti nedosiahnuteľný. A tak, keď už odpad vyprodukujeme, dôležité je dôsledné triedenie, ktoré zvyšuje šancu na jeho ďalšie recyklovanie. Pre odpad, ktorý sa nedá recyklovať, existuje alternatíva v podobe energetického zhodnocovania (premeny odpadu na teplo a elektrinu v zariadeniach ZEVO). Ide o výrazne ekologickejší spôsob nakladania s odpadom ako je skládkovanie.

Najviac odpadu vyprodukujú Dáni, najmenej Rumuni

Najväčšími producentmi komunálneho odpadu v Európskej únii sú podľa dát Európskeho štatistického úradu Eurostat Dáni, v prípade ktorých v roku 2020 tvorba komunálneho odpadu na obyvateľa predstavovala 814 kilogramov.

Veľkými tvorcami smetí sú napríklad aj Luxemburčania Belgičania s hodnotami 790 a 746 kilogramov odpadu na hlavu. V prípade Cypru, Nemecka a Malty bola v roku 2020 dosiahnutá tvorba komunálneho odpadu v rozpätí 600 až 650 kilogramov na obyvateľa.

Naopak, na „najprázdnejšie smetné koše“ poukázal Eurostat v prípade Rumunska s hodnotou 287 kilogramov na hlavu. Ďalšie dve priečky patria Poľsku a Estónsku s hodnotami 346 a 383 kilogramov.

Zaostávame za vyspelými európskymi krajinami

Slovensko bolo v roku 2020 podľa Eurostatu v rámci Európskej únie siedmou krajinou s najnižšou produkciou komunálneho odpadu na hlavu (433 kilogramov). V tomto pomyselnom rebríčku však stúpame postupne nahor, a za posledné desaťročie sme sa zaradili medzi krajiny EÚ s najrýchlejším nárastom produkcie komunálneho odpadu. Dôvodom je najmä rastúca spotreba, pretože z každého zakúpeného tovaru a služby vznikne postupne odpad.

Ukazuje sa, že väčším problémom ako samotná produkcia odpadu, je spôsob, ako s ním nakladáme. Správne nastavené odpadové hospodárstvo napomáha nielen k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality, ale aj k rozvoju obehového hospodárstva. Ukážkovými krajinami v tejto oblasti sú napríklad Nemecko, Rakúsko, Holandsko, Luxembursko a Belgicko. Tieto krajiny dosahujú mieru recyklácie komunálneho odpadu nad úrovňou 50 % a zvyšný komunálny odpad energeticky zhodnocujú v zariadeniach ZEVO.

Miera skládkovania je tak u nich veľmi nízka, až takmer nulová. Slovensko medzi tieto krajiny rozhodne nepatrí. Kým vyspelé európske ekonomiky už dnes realizujú uhlíkovo neutrálne odpadové hospodárstvo, Slovensko spolu s krajinami, ako Rumunsko, Malta, Grécko či Cyprus, patrí aj naďalej medzi skládkové veľmoci.

Tvorba odpadu bude ešte vyššia

Odhadujeme, že produkcia odpadu na Slovensku naďalej porastie. V roku 2035 vytvoríme na Slovensku minimálne 580 kilogramov odpadu na obyvateľa, teda celkovo 3,12 milióna ton komunálneho dopadu.

Reformný balík, zameraný na prechod Únie k obehovému hospodárstvu, stanovuje pre rok 2035 dva ciele: minimálne 65 % komunálneho odpadu recyklovať a maximálne 10 % komunálneho odpadu ukladať na skládky. Zároveň sa predpokladá, že ročná produkcia nerecyklovateľného komunálneho odpadu neklesne pod 1 milión ton.

Ako s takýmto nerecyklovateľným odpadom nakladať? Ku skládkovaniu nerecyklovateľného odpadu existuje ekologickejšia alternatíva, ktorá sa v západnej Európe už desaťročia úspešne používa. Ide o spomínané energetické zhodnotenie odpadu v ZEVO. Podľa odborníkov na odpadové hospodárstvo však dve existujúce zariadenia na energetické využitie odpadu (v Bratislave a Košiciach) nepostačujú, a na Slovensku tak existuje potreba pre výstavbu minimálne päť takýchto zariadení.

Prečo je dôležité energetické zhodnotenie odpadu?

Energetická kríza zosilnila tlak na energetickú sebestačnosť Slovenska. Na zníženie závislosti od dovozu ruských energií preferuje Európska komisia viac využívania obnoviteľných zdrojov (OZE). Jeden z najlacnejších a zároveň dostupných zdrojov je práve nerecyklovateľný odpad.

Priemerne veľké zariadenie na energetické využitie odpadu dokáže ročne vyrobiť lacné teplo až pre 4 500 domácností. Aj preto je vo vyspelých krajinách EÚ jednou z najpreferovanejších možností, ako zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov a zároveň odbremeniť spoločnosť od neekologického skládkovania, energetické zhodnotenie odpadu v ZEVO.

Odpad ako zdroj energie

  • Jedno priemerne veľké zariadenie ZEVO, ktoré ročne zhodnotí 100-tisíc ton nerecyklovateľného odpadu, dokáže vyrobiť a dodať do siete 49-tisíc MWh elektrickej energie, čo predstavuje ročnú spotrebu približne 16-tisíc slovenských domácností.
  • Potenciálna ročná produkcia tepelnej energie je v jednom zariadení ZEVO 53-tisíc MWh, čomu zodpovedá teplo pre približne 4,5-tisíca domácností.
  • Ak by sme dokázali presmerovať zo skládok 1 milión ton nerecyklovateľného odpadu do zariadení ZEVO, dokázali by sme z odpadu vyrobiť teplo, ktoré by bolo schopné nahradiť takmer 40 % tepla dodaného domácnostiam systémami centrálneho zásobovania teplom (CZT) zo všetkých teplární na Slovensku.
  • Teplo z odpadu bolo počas uplynulých týždňov až 6-krát lacnejšie ako teplo z plynu.
  • Energetickým zhodnotením odpadu, ktoré je v hierarchii odpadového hospodárstva vyššie, odkláňame odpad od neekologického skládkovania.
  • Na Slovensku máme aktuálne dve zariadenia ZEVO (v Bratislave a Košiciach), to však nie je dostatočné a odborníci vidia priestor pre vybudovanie minimálne ďalších piatich takýchto zariadení.

Kľúčové slová

logo
Prečítajte si tiež:
1.2.2023 Robert Juriš

Banky vlani zaznamenali rekordné zisky 829 miliónov eur. Najväčšie príjmy pre ne predstavujú výnosy z úrokov

Banky pôsobiace na slovenskom finančnom trhu majú za sebou mimoriadne úspešný rok. Vlani zaznamenali čistý zisk vo výške 829 miliónov eur. ...

1.2.2023 Robert Juriš

Inflácia v eurozóne klesla na 8,5 %, na Slovensku sa stále drží blízko 15 %

Priemerná inflácia v krajinách eurozóny má zostupnú tendenciu – z decembrových 9,2 % sa znížila na januárových 8,5 %. Priebežný pokles ...

1.2.2023 Redakcia FinReport

Martina Slabejová: Nová výkonná riaditeľka Americkej obchodnej komory

Novou výkonnou riaditeľkou Americkej obchodnej komory na Slovensku sa stala Martina Slabejová. Na pozícii nahradí Ronalda Blaška, ktorý ...

1.2.2023 Eva Sadovská

Na jedného Slováka ročne pripadá 83 kilogramov potravinového odpadu. Jeho zber sprevádzajú problémy

Na jedného Slováka pripadá ročne 83 kilogramov potravinového odpadu. Až 78 % z neho pochádza z domácností, zvyšných 22 % vzniká pri ...

1.2.2023 Andrej Vida

Pre získanie úveru v banke je kľúčová bonita. Čo všetko musíte spĺňať, aby ste vyhoveli?

Žiadali ste niekedy o hypotekárny alebo spotrebiteľský úver v banke? Tušíte, čo rozhoduje o tom, či úver vôbec dostanete? Viete, ako si ...

1.2.2023 Redakcia FinReport

Slovenská banková asociácia má nového prezidenta. Stal sa ním šéf Slovenskej sporiteľne Peter Krutil

Prezídium Slovenskej bankovej asociácie (SBA) si na svojom zasadnutí zvolilo nového prezidenta. Novozvoleným šéfom asociácie sa stal predseda ...

1.2.2023 Martin Jamnický

V druhom dôchodkovom pilieri je viac ako 12 miliárd eur

Objem majetku sporiteľov v druhom dôchodkovom pilieri ku koncu januára tohto roka opäť presiahol hranicu 12 miliárd eur. Presnejšie k 27. ...

28.12.2022 Eva Sadovská

Poplatky za komunálny odpad sú výrazne vyššie. Ktorých občanov a obcí sa týkajú najviac?

Samosprávy v súčasnosti čelia výraznému zvyšovaniu nákladov na plyn, teplo či elektrinu. Ich rozpočty však zaťažujú aj náklady ...

26.11.2022 Redakcia FinReport

Občan EÚ vyprodukuje ročne v priemere 127 kilogramov potravinového odpadu

Plytvanie potravinami je jedným zo zásadných neduhov súčasnej doby. Podľa dát Európskeho štatistického úradu Eurostat sa len v roku 2020 v ...

24.11.2022 Martin Jamnický

Rozvoju veternej energetiky na Slovensku bránia povoľovacie procesy a podnikateľské prostredie

Postupný prechod od používania fosílnych palív, prevažne dovážaných z Ruska, a príklon k využívaniu vlastných alternatívnych zdrojov ...

21.11.2022 Martin Jamnický

Klimatický samit COP27 priniesol sklamanie, krajiny sa dohodli na fonde pomoci bez pravidiel

Klimatický samit COP27, ktorý sa konal v egyptskom prímorskom letovisku Šarm aš-Šajch, je minulosťou. Nepriniesol síce žiadne prelomové ...

21.11.2022 Eva Sadovská

Nezmyselne plytváme drahým jedlom a problém máme aj s využitím kuchynského bioodpadu

Vo vyspelejších ekonomikách sa venuje pozornosť predovšetkým zdravej výžive, eliminácii neprimeraného prejedania sa, či predchádzaniu ...

13.11.2022 Redakcia FinReport

Klimatická zmena nám vystavuje účet, ktorý sa počíta v miliardách eur

Členské krajiny Európskej únie vynakladajú ročne miliardy eur na nápravu škôd spojených so suchami, povodňami či požiarmi. Len v roku ...

11.11.2022 Magdaléna Švančarková

Vlastná elektrika a súkromný zdroj tepla – momentálne asi najväčší sen slovenských domácností

Energetická kríza poháňa vývoj dopredu. Firmy ani domácnosti nechcú tápať v mori rôznych rozhodnutí a hľadajú jednoduché riešenia v ...

1.11.2022 Redakcia FinReport

Čína diverzifikuje zdroje energií, pretože chce dosiahnuť uhlíkovú neutralitu

Čína chce dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2060. Nefosílne energie – vodná, solárna, veterná a jadrová energia, by sa do roku 2035 ...

31.10.2022 Redakcia FinReport

Mamy s ekologickým cítením vytvorili hru pre deti aj dospelých s názvom Planéta Zem sa usmieva

Inšpirovali sa a vymysleli milú a zároveň poučnú ekologickú hru pre deti aj dospelých. Nazvali ju Planéta Zem sa usmieva. EKO hra dáva ...

24.10.2022 Redakcia FinReport

Klimatické zmeny za uplynulé desaťročie pripravili EÚ o 145 miliárd eur

Hospodárske straty v krajinách Európskej únie počas uplynulých desiatich rokov v krajinách Európskej únie dosiahli 145 miliárd eur. Tvrdí ...

22.10.2022 Redakcia FinReport

Takmer dve tretiny odpadu v krajinách Európskej únie sa zhodnocuje

Narábanie s odpadom a jeho likvidácia môžu mať vážne environmentálne dôsledky na životy ľudí aj na životné prostredie. Cieľom ...

Mobilná aplikácia

  1. 1.
    Toto sú najdôležitejšie otázky súvisiace s rodičovským dôchodkom a odpovede na ne
  2. 2.
    Ako sa v roku 2023 zvýšia príplatky za prácu cez víkendy, v noci a počas sviatkov
  3. 3.
    Pre získanie úveru v banke je kľúčová bonita. Čo všetko musíte spĺňať, aby ste vyhoveli?
  4. 4.
    Banky vlani zaznamenali rekordné zisky 829 miliónov eur. Najväčšie príjmy pre ne predstavujú výnosy z úrokov
  5. 5.
    Takto bude vyzerať pomoc v hmotnej núdzi v roku 2023