Rok 2020 so slovenskými investormi nezamával. Radšej si sporíme, ako by sme mali investovať
Cena európskych akcií pod vplyvom koronakrízy na jar 2020 spadla na niekoľkoročné minimá. Poklesy zažil aj trh s ropou a ďalšími komoditami. Slovenskí investori však nechali emócie bokom a kríza spojená s pandémiou vírusu COVID-19 ich nijako zásadne finančne neovplyvnila.

Foto: Shutterstock
Z dát, ktoré získala agentúra STEM/MARK pre spoločnosť Amundi, výskumníci zistili, že tri štvrtiny respondentov (takmer 80 %) by v prípade podobnej ťažkej situácie v budúcnosti svoje správanie nijako nezmenili. Ak by nejaká zmena nastala, spočívala by najčastejšie vo zvýšenej opatrnosti, nižšej miere utrácania a väčšej miere sporenia. Príležitosť na investovanie by využilo 13 % z tých, ktorí by sa v budúcej kríze zachovali inak ako v tej tohtoročnej.
Sme skôr konzervatívnejší ako odvážni investori
Slováci sa tak radia, podobne ako napríklad Česi, skôr ku konzervatívnejším investorom. Keď napríklad porovnáme závery domáceho výskumu s odbornou štúdiou „COVID-19 a investičné správanie“, ktorú na vzorke britských investorov realizovala nemecká univerzita v Paderborne, môžeme vidieť odlišnosti.
Tamojší investori po vypuknutí krízy skôr navyšovali vklady a otvárali viac nových účtov. Priemerná týždenná intenzita obchodovania sa zvýšila o necelých 14 %, a to predovšetkým u mužov a starších investorov, a výrazne tak ovplyvňovala obchodovanie s akciami.
Za naším investičným správaním sa ukrýva strach a neznalosť
Slováci si skôr sporia, než aby mali prostriedky uložené v investičných produktoch. Odborníka spoločnosti Amundi CR Petra Šimčáka to nijako neprekvapuje. Slováci neuvažovali o tom, že by súčasnú situáciu využili na investovanie. Môže za to podľa neho čiastočne strach, ale z veľkej miery aj neznalosť.
„Konzervatívnosť pri správe financií je daná okrem iného aj relatívne nedávnymi historickými skúsenosťami, najmä v čase krízy. Klasické investičné nástroje s viac ako 100-ročnou tradíciou sa v našich končinách používajú ešte len 30 rokov – s tým, že prvý pokus dopadol katastrofou v podobe kupónovej privatizácie, a za pomerne krátky čas po tom sme si všetci zažili ďalšie dve veľké krízy v rokoch 2000 a 2008,“ vysvetľuje P. Šimčák české a slovenské špecifikum.
Sporiace účty, cenné papiere, ale aj domáce rezervy
Voľné finančné prostriedky ukladá 59 % opýtaných hlavne na sporiaci účet. Uloženie do cenných papierov realizuje nejakým spôsobom 22 % slovenskej populácie. Finančné rezervy si necháva doma 14 % respondentov.
Keby mali respondenti k dispozícii nevyužitých 20 000 eur, sumu by primárne investovali. Konkrétne sa tak vyjadrilo 31 % opýtaných. Aj napriek svojej investičnej opatrnosti je celkovo slovenská spoločnosť k možnosti investovať otvorená. V reakcii na aktuálnu situáciu o priebehu pandémie koronavírusu ľudia v horizonte jedného roka skôr neočakávajú žiadne zmeny.
Kľúčové slová
2023

Finanční agenti

Kryptomeny

Zamestnanie

Kultúra a umenie

Voľný čas


SPRAVODAJSTVO





Najčítanejšie
- 1.Maximálna hypotéka od júla 2023 opäť klesne a dosiahne na ňu menej ľudí
- 2.Dôchodky sa budú mimoriadne zvyšovať už od júla tohto roku – v priemere o 61 eur
- 3.Mešká vám let? Máte nárok na kompenzáciu až do výšky 600 eur
- 4.Stravné pre zamestnancov bude od 1. júna 2023 opäť vyššie
- 5.Mzdy síce rastú najrýchlejšie za posledných 20 rokov, no reálne príjmy klesli o takmer 5 %