Foto: Shutterstock

Energie zdraželi o viac ako 40 %

Aktuálnych 10,7 % v krajinách eurozóny je až o pol percenta viac, ako očakávali analytici. Tí predpokladali, že by inflácia v tomto zoskupení štátov mohla zo septembrových 9,9 % vystúpiť najviac o tri desatiny percenta na 10,2 %. Realita je však ešte o pol percenta vyššia.

Najväčším akcelerátorom nárastu cien tovarov a služieb aj naďalej zostáva prudký rast cien energií. V októbri 2022 medziročne zdraželi o 41,9 %. Drahšie sú aj potraviny, alkohol a tabak o 13,1 %, priemyselné tovary bez energií o 6 % a služby o 4,4 %.

ECB bojuje s infláciou zvyšovaním úrokov

Problém privysokých cien tovarov a služieb v krajinách eurozóny si uvedomuje aj Európska centrálna banka. Tá na začiatku leta 2022 začala so zvyšovaním svojich úrokových sadzieb, a potom v tomto trende pokračovala aj v septembri a októbri. Aktuálne sa jej kľúčová úroková sadzba dostala na úroveň 2 %.

Zvýšenie úrokových sadzieb ECB je v úplnom súlade s predpoveďami analytikov. Tí už niekoľko mesiacov tvrdia, že prudké zvyšovanie úrokov je jedinou cestou, ako zmierniť infláciu, ktorá v eurozóne dosahuje viac ako päťnásobok dvojpercentného cieľa centrálnej banky.  

Zvýšením úrokovej sadzby ECB na 2 % sa však tento proces zrejme ešte nekončí. Tvrdí to aj guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír. Podľa neho sa inflačné riziká rozširujú. „Zatiaľ čo dnes rast cien ťahajú najmä ceny energií a potravín, postupne sa k nim pridávajú ďalšie a ďalšie položky. Riziká pre infláciu rastú smerom nahor a nie sú zanedbateľné,“ povedal.

Podľa jeho slov sa úrokové sadzby budú zvyšovať aj na decembrovom zasadnutí Rady guvernérov tejto centrálnej banky. „V koľkých krokoch a v akom tempe, to ukážu až nasledujúce týždne,“ povedal s tým, že aby boli paušálne riešenia efektívne, mali by mali sprevádzať aj štrukturálne reformy posilňujúce odolnosť európskej ekonomiky vrátane tých, ktoré zvýšia energetickú nezávislosť členských krajín.

Trpia aj silné európske ekonomiky

Ani najsilnejšia ekonomika v Európe nie je imúnna voči vysokým cenám tovarov a služieb. Medziročný rast spotrebiteľských cien v Nemecku sa v októbri zrýchlil zo septembrových 10 % na októbrových 11,6 %. Toto je najvyššia inflácia v krajine za posledné štvrťstoročie, pričom v krajine najviac zdraželi energie – medziročne o 43 % a potraviny o 20,3 %.

Podobne na tom je aj ekonomika Británie, ktorá nie je súčasťou eurozóny. Inflácia v tejto krajine vystúpila na 10,2 %, čo je najviac za posledné štyri desaťročia. Aj v tomto prípade platí, že za jej rastom stojí masívne zdražovanie potravín a nákladov na bývanie. Dobrou správou je, že na začiatku jesene tu začali klesať ceny pohonných látok.

Takto sa vyvíja inflácia v európskych krajinách

Niektoré krajiny eurozóny môžu byť po zverejnení odhadu Eurostatu spokojnejšie ako iné. Napríklad vo všetkých troch pobaltských štátoch – v Litve, Lotyšsku a Estónsku, kde je inflácia už niekoľko mesiacov viac ako 20-percentná, tento ukazovateľ mierne klesol.

O tri desatiny percenta sa znížila aj v Holandsku (zo 17,1 na 16,8 %), o štyri desatiny na Cypre (z 9,0 na 8,6 %). Najväčší pokles však zaznamenali v Grécku a v Španielsku. V prvom prípade z 12,1 na 9,8 % a v druhom prípade z 9,0 na 7,3 %.

Opačná situácia je napríklad v spomenutom Nemecku, ale aj v Rakúsku (z 10,9 na 11,5 %), Portugalsku (z 9,8 na 10,6 %), Belgicku (z 12,1 na 13,1 %), Írsku (z 8,6 na 9,6 %), Francúzsku (zo 6,2 na 7,1 %) a najväčší skok smerom nahor zaznamenali v Taliansku (z 9,4 na 12,8 %).