Európska centrálna banka

Úlohou ECB je udržiavať stabilitu cien v krajinách, ktoré používajú euro, a taktiež riadiť menovú politiku Európskej únie.[2] Okrem toho prispieva k bezpečnosti a odolnosti európskeho bankového systému a pomáha tak zaistiť, aby peniaze obyvateľov eurozóny zostali v bezpečí.

ECB vykonáva menovú politiku v devätnástich krajinách Európskej únie, ktoré ako vlastnú menu prijali euro. Spoločne s národnými centrálnymi bankami všetkých členských krajín EÚ tvorí Európsky systém centrálnych bánk (ESCB).[3]

Národná banka Slovenska sa stala súčasťou Eurosystému 1. januára 2009.[4]

Menová politika ECB

Udržiavanie cenovej stability prispieva k hospodárskemu rastu a k tvorbe pracovných miest. Pri udržiavaní stabilných cien dáva ECB pozor na to, aby inflácia zostávala nízka, stabilná a predvídateľná. Cieľom je miera inflácie na úrovni 2 % v strednodobom horizonte.[5]

V tomto roku sa jej však nedarí držať infláciu na uzde, ktorá sa postupne blíži už k 10 %. ECB preto pristúpila k sprísňovaniu monetárnej politiky a od júla 2022 k zvyšovaniu kľúčových úrokových sadzieb.[6]

Európska centrálna banka a úrokové sadzby

ECB dosahuje udržiavanie inflácie na úrovni tesne pod 2 % v strednodobom horizonte prostredníctvom rôznych nástrojov menovej politiky, vrátane stanovovania úrokových sadzieb.

Úrokové sadzby ECB ovplyvňujú cenu peňazí v eurozóne. Ovplyvňujú aj výmenný kurz eura voči iným menám.

Tri hlavné úrokové sadzby ECB:

1. Úroková sadzba pre hlavné refinancovanie: Je to úroková sadzba, za ktorú si banky v eurozóne požičiavajú peniaze od Eurosystému (ECB a národných centrálnych bánk eurozóny). Ovplyvňuje celkové náklady na financovanie v eurozóne.

2. Úroková sadzba pre jednodňové refinancovanie: Je to úroková sadzba, za ktorú si banky v eurozóne navzájom požičiavajú peniaze na dennej báze. Ovplyvňuje krátkodobé úrokové sadzby v eurozóne.

3. Úroková sadzba pre jednodňové sterilizačné operácie: Je to úroková sadzba, za ktorú ECB absorbuje prebytočnú likviditu z bankového systému. Ovplyvňuje krátkodobé úrokové sadzby v eurozóne.

ECB pravidelne upravuje úrokové sadzby v reakcii na vývoj ekonomiky v eurozóne. V posledných rokoch boli úrokové sadzby na historicky nízkych úrovniach v dôsledku globálnej finančnej krízy a následnej slabej hospodárskej aktivity v eurozóne.

V júni 2024 ECB znížila svoju kľúčovú úrokovú sadzbu o 25 bázických bodov na 3,75 %. Toto bolo prvé zníženie úrokových sadzieb od roku 2019. ECB uviedla, že toto zníženie má pomôcť podporiť hospodársky rast a infláciu v eurozóne.

Je dôležité poznamenať, že úrokové sadzby ECB priamo neovplyvňujú úrokové sadzby, ktoré platia spotrebitelia a firmy za úvery. Úrokové sadzby, ktoré banky účtujú svojim klientom, sú ovplyvnené rôznymi faktormi, vrátane úrokových sadzieb ECB, nákladov banky na financovanie a rizika spojeného s pôžičkou.

Vývoj a výdaj bankoviek

ECB investuje do nových technológií výroby bezpečnejších a trvácnejších bankoviek.[7]

Zabezpečovanie hladkého fungovania finančnej infraštruktúry

Vďaka ECB môžeme realizovať elektronické nákupy a digitálne prevody peňazí. Trhová infraštruktúra prispieva k plynulému a efektívnemu toku peňazí v rámci krajín aj medzi nimi.[8]

Zachovávanie finančnej stability

ECB identifikuje riziká, ktoré by mohli narušiť rovnováhu finančného systému, napríklad prudké pohyby cien na akciových trhoch alebo pád cien nehnuteľností na bývanie.[9]

Európska centrálna banka – mince

Eurové mince sú zákonným platidlom v 20 krajinách eurozóny a predstavujú hotovostnú časť meny euro. Zaviedli sa v roku 2002 a nahradili tak národné meny týchto krajín.

Všetky eurové mince majú spoločnú stranu, ktorú navrhol Luc Luycx z Kráľovskej belgickej mincovne. Spoločná strana zobrazuje mapu Európy a 12 hviezd symbolizujúcich Európsku úniu. Na minciach 5 centov je Európa zobrazená vo vzťahu k Afrike a Ázii na zemeguli.

Národná strana mincí sa líši v závislosti od krajiny, ktorá ich vydala. Každá krajina má svoj vlastný dizajn národnej strany, ktorý musí schváliť Európska komisia. Národná strana zvyčajne zobrazuje národný symbol alebo pamätný motív.

Okrem bežných mincí môže každá krajina eurozóny raz za rok vydať dve pamätné mince v nominálnej hodnote 2 eurá. Pamätné mince sa líšia od bežných mincí motívom na národnej strane, no zachovávajú si rovnaké vlastnosti a technické špecifikácie. Sú zákonným platidlom v celej eurozóne.

Zodpovednosť za vydávanie eurových mincí majú národné centrálne banky krajín eurozóny. ECB schvaľuje objem mincí, ktoré sa majú vydať, a dohliada na celkovú kvalitu eurových mincí.

Zaujímavosti o eurových minciach

- Všetky eurové mince sú vyrobené z nehrdzavejúcej ocele.

- Každá krajina eurozóny má vlastnú národnú mincovňu, ktorá razí eurové mince.

- Najviac eurových mincí (v absolútnom počte) sa vyrazilo v roku 2007.

- Najvzácnejšia eurová minca je pamätná dvojeurovka z roku 2004 z Vatikánu, ktorej sa vyrazilo len 100-tisíc kusov.