Naháňanie úhrad nezaplatených faktúr stojí slovenské firmy ročne 2,5 miliardy eur

Redakcia FinReport 25.5.2023 Poslať

Podľa najnovšieho najväčšieho európskeho prieskum platobného správania podnikov – European Payment Report 2023 (EPR 2023) trávia podniky na Slovensku v priemere 77 dní v roku zabezpečovaním úhrad oneskorených faktúr. To je viac ako štvrtina celého pracovného roka zamestnanca. Každý slovenský podnik na to minie v priemere 4 786 eur ročne a štyri z desiatich spoločností to oberá o viac ako 10 hodín týždenne.

Naháňanie platenia nezaplatených faktúr stojí slovenské firmy veľké peniaze

Foto: Shutterstock

Straty sa počítajú v miliardách eur

Z už 26. edície celoeurópskeho prieskumu vyplýva, že čas, ktorý spoločnosti trávia riešením problémov s omeškanými úhradami im značne zväzuje ruky. Podniky v rámci celej Európy trávia zabezpečovaním rýchlejších úhrad v priemere 74 dní v roku. To predstavuje pre európske hospodárstvo náklady vo výške až 275 miliárd eur, čo je približne desaťnásobok hrubého domáceho produktu (HDP) Slovenskej republiky.

Najviac času zrýchľovaniu úhrad faktúr venujú vo Fínsku. Týždenne ich to stojí v priemere až 11,6 hodiny. Súčasne je tam najväčší podiel spoločností (51 %), ktoré takto strácajú viac ako 10 hodín za týždeň. Na Slovensku sa to týka až 43 % podnikov.

V európskom priemere

Slovensko sa v rebríčku EPR 2023 nachádza na 11. mieste. Z pohľadu priemerného počtu hodín za týždeň je to 10,8 hodiny, o ktoré sú zamestnanci spoločností ochudobnení kvôli tomu, že sa snažia vymáhať platby za už dodané produkty alebo služby.

Celoročne to priemerne predstavuje až 77 hodín, čo zodpovedá nákladom každého podniku na Slovensku vo výške 4 786 eur. Celkovo tak interná snaha o znižovanie omeškania a zabezpečovanie platieb stojí ročne slovenské hospodárstvo až 2,5 miliardy eur.

70847

Je čoraz ťažšie dohodnúť sa

Presne polovica slovenských firiem tvrdí, že je pre ne čoraz ťažšie dosiahnuť vzájomne výhodné platobné podmienky so zákazníkmi či dodávateľmi. V praxi sa to ukazuje v podobe zdĺhavých rokovaní a nedodržiavania lehôt splatnosti.

Na Slovensku je tento údaj približne na úrovni európskeho priemeru (53 %). Približne polovica spoločností bola nútená akceptovať dlhšie lehoty splatnosti, ako im to vyhovuje, pretože nechceli poškodiť vzťahy so zákazníkmi, alebo sa tým snažili podporiť zákazníkov, aby sa vyhli riziku bankrotu.

Zároveň sa však vytvára aj skupina podnikov, ktoré sa voči tomuto chránia tým, že si strážia svoje platobné podmienky a nikdy o nich nevyjednávajú.

Dve tretiny zákazníkov žiadajú odloženie splatnosti faktúry

Znepokojivejšie však je, že na Slovensku až 61 % respondentov potvrdilo nárast počtu zákazníkov, ktorí žiadajú o odloženie vystavenia faktúry. To je spolu s Estónskom najviac spomedzi všetkých 29 sledovaných európskych krajín. Európsky priemer je 54 %.

Stúpa záujem o mediáciu

Väčšina slovenských podnikov (61 %) využíva právne možnosti na odstránenie, respektíve zníženie stavu neuhradených pohľadávok a asi tretina (32 %) má jasné interné procesy vymáhania pohľadávok. Tieto výsledky sa pohybujú porovnateľne s európskym priemerom (58 % a 34 %).

Právne kroky preferujú najmä tie spoločnosti, ktoré ponúkajú kratšie lehoty splatnosti (30 dní a menej). Spoločnosti, ktoré ponúkajú dlhšie lehoty splatnosti (31+ dní) viac investujú do interných procesov vymáhania.

Z celoeurópskeho pohľadu, a veľmi podobné je to aj na Slovensku, sa najmä u spoločností, kde investujú najviac vlastných interných zdrojov do inkasovania pohľadávok, zvyšuje obľuba využívania alternatívneho riešenia sporov, ako je napríklad mediácia.