Riziko oneskorených platieb na Slovensku sa viac ako zdvojnásobilo

Redakcia FinReport 20.6.2021

Poslať

Z aktuálneho celoeurópskeho prieskumu European Payment Report 2021 vyplýva, že polovica skúmaných spoločností je rada, že prežila rok 2020. Na druhej strane sa však ukázalo, že realita nebola napokon až taká pochmúrna, ako sa očakávalo, a to aj napriek slabšej štátnej podpore na Slovensku. Dôvodom bola skutočnosť, že sa presadili nové digitálne obchodné modely.

Foto: Shutterstock

Skutočný vplyv pandémie sa ešte len ukáže

„Aj firmy na Slovensku museli reagovať na nepríjemnú pandemickú situáciu a vládne opatrenia. Ukázalo sa, že očakávania vplyvu na príjmy a zisky firiem boli horšie ako realita. Polovica slovenských firiem potvrdila, že ich zisky v podstate zostali nezmenené, alebo sa znížili len dočasne. A dokonca 6 % firiem potvrdilo zvýšenie zisku,“ hovorí výkonný riaditeľ spoločnosti Intrum Slovakia Martin Musil.

Podľa neho sa spoločnosti do budúcnosti dokážu pozerať pozitívne, koncentrujú sa hlavne na zabezpečenie peňažných tokov a likvidity. Dôraz pritom kladú na rýchlejšie inkasovanie platieb od zákazníkov. „Skutočný vplyv pandémie na platobnú morálku sa však ešte len ukáže. Mnohé spoločnosti, najmä tie, ktoré pôsobia na B2B trhoch, sa ešte nikdy tak nezaoberali schopnosťou svojich dlžníkov platiť ako práve teraz,“ uvádza ďalej.

V čom je situácia na Slovensku iná?

Z prieskumu European Payment Report 2021, ktorý zverejnila spoločnosť Intrum, a do ktorého sa zapojilo viac ako 11-tisíc spoločností z 29 európskych krajín, pričom za Slovensko to bolo 241 firiem, vyplývajú tieto tri zásadné informácie:

1) Dva z troch (66 %) slovenských podnikov tvrdia, že pandémia ich motivovala k lepšiemu riadeniu rizika oneskorených platieb, pričom európsky priemer je 59 %.

2) Až 57 % miestnych oslovených firiem priznáva, že ich bežné postupy a procesy nie sú dostatočne účinné na to, aby zabezpečili finančnú udržateľnosť v podmienkach hospodárskej neistoty. Európsky priemer je nižší (52 %).

3) Presne 56 % respondentov zo Slovenska uviedlo, že v posledných 12 mesiacoch prijali dlhšie platobné lehoty, ako by im to vyhovovalo, pretože nechceli poškodiť vzťahy so svojimi klientmi. Aj v tomto prípade je európsky priemer nižší (49 %).

Panujú obavy z platobnej schopnosti zákazníkov

Väčšina respondentov prieskumu (62 %) uvádza, že ešte nikdy sa tak neobávali o schopnosť svojich dlžníkov platiť ako teraz, pričom predpovedajú, že riziko oneskorených platieb a neplatenia sa v nasledujúcich 12 mesiacoch zvýši. Keďže vládna podpora je zrušená, situácia bude ešte náročnejšia.

Zvýšené riziko vníma až 71 % všetkých slovenských podnikov. Je to o 41 percentuálnych bodov viac ako v roku 2020. V porovnaní s celoeurópskym priemerom (66 %) je situácia na Slovensku kritickejšia.

Oneskorené platby sú problém, firmy žiadajú riešenie

Írsko (6 %), Slovensko a Litva (8 %) sú krajiny, kde sa len minimum spoločností stretlo s tým, že by od nich ich partneri nepožadovali dlhšie lehoty splatnosti. Na Slovensku až 89 % spoločností dlhšie lehoty minulý rok akceptovalo. Hlavným dôvodom bola makroekonomická neistota. Pritom 56 % dokonca akceptovalo dlhšie lehoty splatnosti, ako by im vyhovovalo, aby nenarušili vzťahy s klientmi, respektíve aby sa vyhli bankrotu (43 %).

Pandémia však motivovala spoločnosti k aktívnejšiemu prístupu k tomu, ako zlepšiť likviditu a zmierniť riziko oneskorených platieb. Uvádza to až 65 % malých a stredných podnikov. Zároveň 43 % malých a stredných podnikov deklaruje, že v dôsledku COVID-19 urýchlili digitalizáciu svojho podnikania. No práve vzhľadom na prítomnosť vírusu COVID-19 top manažéri spoločností predvídajú neistotu ešte na niekoľko nasledujúcich rokov, pričom približne polovica z tých, ktorí zaznamenali pokles zisku, tvrdí, že návrat k normálnemu fungovaniu nastane až v roku 2022 alebo 2023.

Rovnako tvrdia, že oneskorené platby brzdia rast a že rýchlejšie platby od ich dlžníkov by im umožnili investovať do zlepšenia výkonnosti v oblasti udržateľnosti a realizovať inovácie prostredníctvom digitálnej stratégie. Mnohé spoločnosti sa domnievajú, že na riešenie oneskorených platieb nebudú stačiť individuálne opatrenia, ale považujú ich za celospoločenský problém, ktorý by sa mal premietnuť do nových právnych predpisov.