Foto: Shutterstock

Jedna kríza za druhou

Samosprávy zažívajú v posledných rokoch jednu krízu za druhou. Pandemická, ekonomická, utečenecká, aktuálne energetická a priebežne silnejúca klimatická kríza.

„Naše členské mestá už  dlhodobo avizujú obavy z toho, ako budú schopné, pri súčasných a očakávaných cenách energií, zabezpečiť energetický chod mesta tak, ako sú obyvatelia zvyknutí, a ako si bude vyžadovať aj prichádzajúca zimná vykurovacia sezóna. V každom prípade platí, že mestá si hľadajú cestu, ako situáciu vyriešiť tak, aby sa obyvateľov dotkla čo najmenej a neprišli o svoj komfort a bezpečie,“ vysvetľuje hovorkyňa Únie miest Slovenska (ÚMS) Daniela Piršelová.

Únia pripomína, že obrovský nárast bežných výdavkov nielenže ohrozuje plnenie základných funkcií miest, ale paralyzuje aj možnosti dôležitých investícií, vrátane spolufinancovania projektov z eurofondov. Bez dostatočných finančných zdrojov mestá nedokážu rýchlo a efektívne reagovať ani na riešenie extrémne vysokých cien energií a energetickej krízy.

Opatrenia v mestách

Krajské mesto Trenčín už adresovalo správcom a používateľom mestských objektov požiadavku na šetrenie energiami. Investujú do výmeny okien, zatepľujú strechy. V nasledujúcej vykurovacej sezóne plánujú intenzívnejšie regulovať mestské kotolne. Vymenia aj zastaralú kotolňu v mestskej bytovke.

V Nitre zamestnali energetika. Od tejto pozície si sľubujú, že energetik spraví analýzu stavu a navrhne možnosti, kde a v akom objeme by sa dalo ušetriť. Vlani minuli na energie, bez školských budov, 1,7 milióna eur. Predpokladali nárast a v rozpočte vyčlenili 2,3 miliónav eur.

„Nerátali sme však s takým skokovým nárastom cien za energie, už teraz sme predbežne na 4 miliónoch, a dokonca ani pri takejto sume nevieme, či to bude do konca roka stačiť. Keď si pozrieme tieto čísla, je to desivý nárast, ktorý sa nebude dať zvládnuť bez úsporných opatrení,“ reaguje komunikačný odbor mesta. V meste sa otvorene vedú diskusie o šetrení na verejnom osvetlení.

V Hlohovci väčšina domácností a aj viaceré mestské budovy sú vykurované teplovodom z EBO Jaslovské Bohunice. S príchodom od jesenných mesiacov a v závislosti od vývoja situácie plánujú upravovať režimy osvetlenia a vykurovania. V Nových Zámkoch v rámci dohodovacieho konania základné školy už teraz vyčíslili sumu na dofinancovanie normatívnych finančných prostriedkov na rok 2022 na energie, plyn, palivá vo výške viac ako 180-tisíc eur.

Skrátené vyučovanie si nevedia predstaviť

„Budeme sa snažiť šetriť tam, kde to pôjde, znížením teploty v miestnostiach, ale obmedzenie chodu úradu alebo skrátenie vyučovania si neviem predstaviť. Dbáme na to, aby sa zbytočne, alebo neprimerane nekúrilo v tých priestoroch, ktoré sa pravidelne nevyužívajú,“ analyzuje zástupkyňa  primátora mesta Pezinok Mária Wagingerová.

Otázne je, čo bude ďalej. Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) vyzvalo minulý týždeň vládu o kompenzáciu zvýšených výdavkov za energie na základných školách od začiatku roka, podľa požiadaviek predložených rezortu školstva. „Neustále vyzývame štát k predloženiu systémových opatrení, ktoré napravia nielen súčasné nedostatky, ale budú aj riešením pre budúcnosť,“ apeluje predseda združenia a primátor Trenčína Richard Rybníček.

Škrtať sa bude všade tam, kde je to možné

Podobne vnímajú situáciu aj ďalšie samosprávy. „V tomto čase sme svedkami toho, ako vzniká ďalší stres a neistota, lebo to, na čo sme dlhodobo upozorňovali, sa stáva súčasťou života, pričom už na jar sme verejne upozorňovali, že s nárastom cien energií súvisí aj rast ekonomicky oprávnených nákladov, ktoré sa musia automaticky premietnuť do nárastu poplatkov v školách a školských zariadeniach, ktorých sú samosprávy najväčším zriaďovateľom,“ komentuje situáciu ústredný riaditeľ ZMOS Michal Kaliňák.

Odhad združenia je nárast cien v porovnaní s minulým rokom o minimálne 110 miliónov eur, nie sú v tom však zatiaľ započítané všetky samosprávy. „Konkrétne opatrenia samospráv nedokážem odhadnúť, v každom prípade sa bude škrtať všade tam, kde je to možné a v rozsahu, aký bude prípustný,“ uzatvára.

Kompenzácie a spoločné verejné obstarávanie

Energetická kríza prináša viacero scenárov, ako by sa mohla vyriešiť. Minulý týždeň prišiel premiér Eduard Heger s návrhom, že štát je ochotný spraviť pre samosprávy spoločné verejné obstarávanie na energie. Štát by tak zastupoval viac ako dvetisíc obcí, čo by mu prinieslo lepšiu vyjednávaciu pozíciu. Vďaka tomu by samosprávy mohli platiť menej, ako keby skúšali vyjednať ceny samostatne. Štát však potrebuje vedieť, aká je spotreba jednotlivých samospráv – upozornil na to premiér na sneme Združenia miest a obcí Slovenska.

Predseda združenia Branislav Tréger si však myslí, že toto riešenie nie je úplne isté, a navyše je ťažké predpokladať ceny energií. No samosprávy by sa do spoločného obstarávania určite zapojili. „Ak napríklad Európska komisia zvažuje zastropovanie ceny energií, som zvedavý, čo na to protistrana. Každá akcia totiž vyvoláva reakciu. Spoločné obstarávanie je jedna z možností, no len za predpokladu, že bude skutočne funkčné,“ zdôraznil. Urýchlené riešenie zdražovania energií je však nevyhnutnosť.