Nemecko sa pokúsi získavať až 80 % elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov. Ako sme na tom na Slovensku?

Foto: Shutterstock

EÚ zakotvuje základné klimatické ciele

Primárnym cieľom Európskej zelenej dohody je vytvoriť z Európy prvý uhlíkovo neutrálny kontinent do roku 2050. So zámerom splniť túto víziu Európska únia (EÚ) pripravila viaceré stratégie a stanovila konkrétne ciele. Jedným z nich je zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov na výrobe energií. Pôvodný úmysel získavať 32 % energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2030 bol v júli 2021 zvýšený na 40 %.

EÚ dlhodobo zdôrazňuje naliehavosť rýchlej a efektívnej reakcie na zmenu klímy. Okrem toho európsku zelenú politiku momentálne ovplyvnila aj vojna na Ukrajine. V snahe nepodporovať financovanie ruskej invázie na území nášho východného suseda sa Únia snaží diverzifikovať zdroje energie a odpútať sa od ruského plynu a ropy. Zvažuje sa tak ďalšie zvýšenie minuloročného cieľa využívania obnoviteľných energií zo 40 % na 45 % do roku 2030.

Potrebné je však mať na pamäti, že v roku 2020 pochádzalo len približne 22 % energie v Európe z obnoviteľných zdrojov. Medzi top 5 krajinami EÚ, ktoré v roku 2020 vykazovali najväčší podiel obnoviteľných zdrojov na spotrebe energie, boli Švédsko (60 %), Fínsko (44 %), Lotyšsko (42 %), Rakúsko (36 %) a Portugalsko (34 %).

Na druhej strane rebríčka sa nachádzali štáty, ako Maďarsko (14 %), Belgicko (13 %), Luxembursko (12 %) a Malta (11 %). Slovensko obsadilo 18. pozíciu s podielom 17,3 % obnoviteľných zdrojov na celkovej spotrebe energie.

Nemecko: S dôrazom na obnoviteľné zdroje v energetickom mixe

V Nemecku roku 2021 obnoviteľné zdroje energie predstavovali približne 41 % vyrobenej elektrickej energie. V apríli 2022 však ohlásilo veľkú energetickú revolúciu zameranú na zelenú elektrinu. Ministerstvo hospodárstva a klímy predstavilo balík opatrení, ktorý predpokladá, že zelená energia bude do roku 2030 predstavovať 80 % energetického mixu. Energetický mix vyjadruje podiel zdrojov energie na celkovej vyrobenej elektrine. V roku 2035 by podiel zelených energií na energetickom mixe mal predstavovať takmer 100 %. 

Balíček okrem ambicióznych cieľov obsahuje klauzulu, ktorá označuje využívanie obnoviteľných energií za „nadradený verejný záujem“, ktorý slúži verejnej bezpečnosti. Táto klauzula má zabezpečiť odstránenie istých právnych prekážok a zjednodušiť získavanie povolení pri realizácii projektov zameraných na obnoviteľné zdroje.

Masívna podpora využívania obnoviteľných zdrojov pramení zo snáh krajiny dodržať klimatické záväzky a zbaviť sa závislosti od ruského plynu. Očakáva sa, že balíček začne platiť od 1. júla 2022.

Energetická politika v centre pozornosti

Rusko je hlavným dodávateľom energie v Nemecku. Spolková republika dováža z Moskvy približne 55 % zemného plynu a 33 % ropy. Berlín za tieto dodávky posiela Rusku viac ako 190 miliónov eur denne. Tieto peniaze pomáhajú financovať inváziu, ktorú Nemecko ostro odsudzuje.

„Po prvé, klimatická kríza naberá hrozivé rozmery. Na druhej strane ruská invázia ukazuje, aké dôležité je postupne vyradiť fosílne palivá a podporovať expanziu obnoviteľných zdrojov,“ povedal nemecký minister hospodárstva Robert Habeck.

Ministerka zahraničných vecí a líderka Strany zelených Annalena Baerbocková prisľúbila, že Nemecko prestane do konca roka 2022 dovážať ruskú ropu, pričom odstavenie od zemného plynu dovážaného z Ruska má tiež prísť čo najskôr.

Dočasný presun k iným dodávateľom zemného plynu, vrátane finančne náročnejšieho odoberania skvapalneného plynu z USA, dvíha účty za túto komoditu. Energia z obnoviteľných zdrojov sa tak stáva čoraz viac konkurencieschopnejšou a zaujímavejšou pre investorov.

Legislatívny balíček so zelenými riešeniami

Podstatou novej energetickej politiky Nemecka má byť najmä veterná a solárna energia. Občania sú povzbudzovaní, aby investovali do strešných solárnych panelov, pričom ich použitie pri výstavbe nových komerčných budov bude povinné. Spolková vláda ďalej vyzýva niektoré nemecké štáty, aby zmenili zákony, ktoré zakazujú veterné mlyny v okruhu jedného kilometra od existujúcich budov. Dané zákony v husto osídlenej krajine, akou je Nemecko, sťažujú umiestnenie nových veterných turbín.

Balíček opatrení sa ďalej zameriava aj na podporu financovania výskumu skladovania energie s osobitným zameraním na vodík. Legislatívnou úpravou prešli aj staršie zákony, ako napríklad zákon o veternej energii na mori, zákon o energetike či elektrických sieťach. Mnohé z týchto zákonov neboli revidované celé desaťročia, a tak niektorí označujú viac ako 500-stranový balíček za „generálne prepracovanie, ktoré sa udeje raz za generáciu“.

V priebehu roka sa očakávajú ďalšie legislatívne zmeny s cieľom znížiť emisie v sektore dopravy a zlepšiť energetickú efektívnosť budov.

Príklad pre zvyšok Európy

Ak sa Nemecku, štvrtej najväčšej ekonomike na svete a najväčšej v EÚ, podarí vybudovať 100 % obnoviteľnú základňu energetického mixu, môže byť vzorom pre ďalšie krajiny.

„Nemecko má naplánované veľké objemy a jasný dlhodobý harmonogram aukcií. A čo je najdôležitejšie, hlavné kroky na zjednodušenie povoľovania veterných elektrární – bez ktorých by boli ciele čisto akademické,“ povedal generálny riaditeľ WindEurope – združenia podporujúceho využívanie veternej energie v Európe – Giles Dickson, a dodal, že je to skvelý príklad pre zvyšok Európy.

Nemecko nie je jedinou európskou krajinou, ktorá tejto dôležitej problematike venuje vyššiu pozornosť. Francúzsky prezident Emmanuel Macron sa počas svojej nedávnej volebnej kampane zaviazal, že Francúzsko bude „prvým veľkým štátom, ktorý sa vzdá plynu, ropy a uhlia“. Rakúsko, ktoré je ešte viac závislé od ruskej energie ako Nemecko, sa vo veľkom zameriava na dotovanie obnoviteľných zdrojov. Dokonca aj Poľsko, jeden z najväčších spotrebiteľov uhlia v Európe, rozvíja projekty s veternou energiou v Baltickom mori.

Slovensko má pred sebou ešte dlhú cestu

Slovensko v porovnaní s európskymi lídrami v zelenej energii výrazne zaostáva. Podiel energie z obnoviteľných zdrojov bol na Slovensku v roku 2020 na úrovni 17,3 %. Detailnejšia analýza využívania obnoviteľných zdrojov v našej krajine prináša rozporuplné zistenia. Za zdroj obnoviteľnej energie sa v slovenských štatistikách považuje aj drevo, k čomu sa viacerí experti stavajú odmietavo. Kúrenie drevom či štiepkou vytvára značné množstvo emisií a znečisťuje tak životné prostredie.

Podiel obnoviteľných zdrojov energie na celkovej spotrebe elektriny na Slovensku v roku 2020 predstavoval 23 %. V susednom Poľsku to bolo 16 %, v Česku 15 % a v Maďarsku iba 12 %. Hoci v rámci krajín Vyšehradskej štvorky vedieme, mohli by sme využívať obnoviteľné zdroje efektívnejšie.

Odborníci vidia potenciál obnoviteľných zdrojov na Slovensku práve v geotermálnej energii. Horninové podložie krajiny praje využívaniu tohto zdroja, no napriek tomu Slovensko zatiaľ využíva iba 2 % celkovej kapacity výroby energie z geotermálnych zdrojov. Na zvýšenie je potrebná ucelenejšia stratégia, ako aj odstránenie byrokracie a zjednodušenie istých legislatívnych predpisov.

Okrem geotermálnej energie má Slovensko vhodné podmienky aj na získavanie energie z vody, vetra či slnka. Aby sme dosiahli ciele obsiahnuté v Európskej zelenej dohode, bude sa musieť využívanie zelených energií výrazne navýšiť.