Foto: Shutterstock

Situácia na trhu

Európski obchodníci s energiou sú svedkami zvyšovania cien, ktoré tu boli naposledy v 70. rokoch 20. storočia. Ceny ropy a zemného plynu sa za posledný rok neustále zvyšovali, keďže globálna ekonomika sa zotavovala z pandémie. Odkedy sa ceny ropy v apríli 2020 nakrátko dostali do mínusu, silný dopyt prevýšil ponuku a trh sa vracal do stavu pred pandémiou.

Konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou však ešte viac zvýšil tlak na energetické trhy, pričom ceny ropy dosiahli maximá, aké sme nezažili od roku 2008. Rusko je tretím najväčším producentom ropy na svete za Spojenými štátmi a Saudskou Arábiou, a sankcie obmedzujúce export narušili dodávky na už aj tak napätom trhu. Cena za barel ropy WTI začiatkom marca 2022 prekročila 120 dolárov a dnes sa pohybuje okolo 92 dolárov, čo predstavuje medziročný nárast o takmer 23 %.

USA aj Spojené kráľovstvo okrem toho zakázali dovoz ruskej ropy a mnohé spoločnosti sa taktiež proaktívne začali vyhýbať nákupu ruskej ropy v strachu z finančných rizík. „Dôsledky tejto situácie budú pre globálny rast značné, samotné vyššie ceny energií pravdepodobne znížia globálnu produkciu do konca roku 2023 takmer o 1 %,“ uvádza Európska komisia.

Gazprom zamával s cenami plynu

Cena zemného plynu, ktorý sa používa na výrobu elektriny a tepla, vzrástla za posledný rok o viac ako 600 %. Ceny elektriny viazané na cenu plynu sú taktiež niekoľkonásobne vyššie a prekonávajú mnohoročné rekordy. A zatiaľ čo Rusko uťahuje kohútiky na plynovodoch, európske energetické trhy s hrôzou sledujú vplyv týchto krokov na ceny.

Referenčné európske ceny zemného plynu dosiahli sériu rekordov v reakcii na správu ruského plynárenského gigantu Gazprom, ktorý oznámil, že na konci augusta 2022 dočasne uzavrie kľúčový plynovod Nord Stream 1 do Nemecka. Uzatvorenie prinoeslo ďalšie prerušenie dodávok plynu do Európy. „Po dokončení údržby sa obnovia toky na 33 miliónov kubických metrov denne v súlade so súčasnými objemami,“ uviedla spoločnosť. Plná kapacita Nord Stream 1 je 167 miliónov m³ za deň. Dosiaľ však činnosť plynovodu nebola obnovená, pričom ruská strana uviedla technické aj ekonomické dôvody. 

Dopyt po plyne intenzívne rastie

Vedúci analytik plynu v poradenskej spoločnosti ICIS Tom Marzec-Manser uviedol, že zatiaľ čo európski nákupcovia s dlhodobými zmluvami s Gazpromom podľa týchto dohôd stále čerpali maximum plynu z Ruska, niektoré spoločnosti s flexibilnejšími kratšími zmluvami začali hľadať alternatívne zdroje ponuky, čo má za následok obrovský nárast dopytu.

„Vidíme reakcie účastníkov trhu s krátkodobými a strednodobými zmluvami s Gazpromom a jeho pridruženými spoločnosťami, ktoré hovoria, že ich musíme odstrániť z nášho dodávateľského mixu tam, kde je to možné a čo najrýchlejšie,“ dodal. Na rozdiel od Spojených štátov, ktoré majú značný prebytok zemného plynu, Európa potrebuje väčšinu svojho plynu dovážať, pričom Rusko tradične dodáva približne jednu tretinu.

Zemný plyn je hnacím motorom elektriny

V mnohých krajinách sú ceny plynu a elektrickej energie úzko prepojené, a tento vzťah ešte viac prispel k súčasnej problémovej situácii v Európe. Hoci existuje niekoľko spôsobov výroby elektriny – napríklad z uhlia, jadrovej energie, prostredníctvom vodných elektrární či veternej a solárnej energie – cena zemného plynu má stále rozhodujúci vplyv na stanovovanie cien elektriny. Dôvod je jednoduchý. Ak v danom momente potrebuje krajina viac elektriny, sú to práve generátory spaľujúce plyn, ktoré sa uvádzajú do prevádzky najčastejšie.

„Zemný plyn je hnacím motorom európskej ceny elektriny,“ povedal pre The New York Times bývalý generálny riaditeľ veľkej britskej energetickej spoločnosti Centrica Iain Conn.

Elektrina zdražela aj o 1 000 %

Cena elektriny tak ruka v ruke nasledovala situáciu na trhu s plynom. V Británii dosiahla veľkoobchodná cena za megawatthodinu elektriny (dosť na zásobovanie asi 2-tisíc domácností na hodinu) rekordný denný priemer okolo 750 libier (880 eur), čo je zhruba deväťnásobok úrovne z augusta minulého roka. Podobne je na tom aj cena energií v štátoch EÚ. V Nemecku sa ceny za megawatthodinu vyšplhali až na 985 eur, čo je nárast o približne 1 088 % oproti minulému roku. V Česku dosiahla cena elektriny rovnakú úroveň, čo medziročne predstavuje nárast o 998 %.

V niektorých krajinách existuje len malý rozdiel medzi týmito veľkoobchodnými cenami a tým, čo musia zaplatiť spotrebitelia. Očakáva sa, že ďalšie zvyšovanie cien prispeje k ťažkostiam a posilní argumenty pre vládnu intervenciu. Okrem toho existujú aj ďalšie faktory, ktoré tlačia nahor ceny energie. Napríklad nízke hladiny riek v Nemecku, Španielsku a ďalších európskych krajinách, bránia preprave paliva do uhoľných elektrární, ktoré by mohli čiastočne nahrádzať nedostatok plynu.

Trh prestáva fungovať

Vládne intervencie tiež nútia trhy správať sa spôsobom, ktorý by sa za iných okolností zdal bizarný. Na bežnom trhu by napríklad vysoké ceny viedli k predaju plynu, nie k jeho hromadeniu. No tlak na naplnenie zásobníkov plynu podporovaný vládnymi nariadeniami prinútil energetické spoločnosti kúpiť a naďalej kupovať drahý plyn, čím sa jeho cena stále zvyšuje.

„Trh je teraz úplne zdevastovaný a zdeformovaný,“ povedal pre The New York Times riaditeľ spoločnosti Eurasia Group, ktorá sa zaoberá hodnotením globálnych rizík, Henning Gloystein. „Ak by ste boli obchodník s aspoň štipkou rozumu, predali by ste všetok plyn, ktorý máte teraz v zásobe, a zarobili na trhu milióny,“ dodal. Vlády v Nemecku a iných krajinách však trvajú na iných prioritách.

V istom zmysle bol program ukladania plynu veľmi úspešný. Zásobníky v Nemecku sú zaplnené na viac ako 80 % a sú na dobrej ceste k splneniu cieľa, ktorým je dosiahnutie úrovne 95 % do 1. novembra 2022. „Ale nutkanie kúpiť si ochranu na zimu zvyšuje ceny a spôsobuje ekonomické škody, ktorým by sa malo zabrániť,“ hovoria analytici.

Francúzi stavili na jadrovú energetiku

Vo veľkom na túto situáciu doplácajú práve energetické spoločnosti. Mnoho malých britských dodávateľov energie už skrachovalo, čo viedlo k vyšším nákladom pre vládu aj spotrebiteľov. Vo Francúzsku sa zase vláda rozhodla pre úplné znárodnenie spoločnosti EDF, ktorá je najväčším európskym prevádzkovateľom jadrovej energetiky.

Štát už predtým vlastnil 84 % akcií EDF a za nákup zvyšného podielu zaplatí spoločnosti 9,7 miliardy eur. Spoločnosť nebola schopná vyrovnať sa s neplánovanými výpadkami svojej jadrovej flotily, oneskoreniami a prekročením nákladov pri výstavbe nových reaktorov a stropmi taríf za energie, ktoré vláda zaviedla na ochranu domácností pred prudko rastúcimi cenami elektriny.

Francúzska vláda okrem toho oznámila, že do roku 2030 plánuje minúť 50 miliárd eur na predĺženie životnosti existujúcich jadrových reaktorov, čo je v súlade s plánmi prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý chce okrem toho do roku 2035 postaviť šesť nových jadrových reaktorov.

Nemci odkúpili podiel v plynárňach Uniper

Podobne je na tom aj jedna z najväčších nemeckých plynárenských spoločností Uniper. Tá za prvý polrok tohto roka vykázala stratu viac ako 12 miliárd eur a bola nútená prijať štátnu záchranu. Hlavným dôvodom je podľa spoločnosti fakt, že Gazprom nenaplnil svoje zmluvné záväzky a nedodal dohodnuté množstvá plynu. Uniper tak musel nakupovať plyn z iných zdrojov za vyššie ceny. Nemecká vláda za 9 miliárd eur získa v Uniperi približne 30-percentný podiel. Záchranný program je historicky prvým využitím nového nemeckého zákona, ktorého cieľom je ochrana nevyhnutnej štátnej infraštruktúry.

„My v Uniperi sme sa de facto stali pešiakom v tomto konflikte,“ povedal pre The New York Times generálny riaditeľ spoločnosti Klaus-Dieter Maubach s odkazom na vojnu na Ukrajine.

Trh s energiami potrebuje zásadný redizajn

Solárna a veterná energia zažili v posledných rokoch v Európe boom. Ponúka sa preto otázka, prečo tieto alternatívne zdroje, na ktoré vlády minuli desiatky miliárd eur, nemôžu slúžiť ako náhrada. Odborníci totiž tvrdia, že tieto technológie zatiaľ pomáhajú znižovať ceny len okrajovo.

V odozve na súčasnú situáciu sa tak začínajú vynárať hlasy, že je čas prepracovať trhy s energiou tak, aby odrážali rastúce množstvo veternej a slnečnej energie v európskych elektrických sieťach. Na rozdiel od plynových a uhoľných generátorov, ktorých náklady sú do značnej miery určené cenami palív, tieto obnoviteľné technológie majú veľmi nízke a stabilné prevádzkové náklady. Ich palivo je v podstate zadarmo.

„Potrebujeme lepší dizajn trhu, ktorý bude menej závislý od elektrární na zemný plyn pri stanovovaní cien. Myslíme si, že je pravdepodobné, že sa môžeme dostať do situácie, keď budú ceny elektriny nižšie,“ povedal vedúci výskumný pracovník Oxfordského inštitútu pre energetické štúdie Rahmat Poudineh.

Veľká Británia, Nemecko a ďalšie európske krajiny aj preto uvažujú o modernizácii svojich energetických trhov. Je však nepravdepodobné, že by sa akékoľvek zmeny podarilo presadiť včas na to, aby sa ich efekt pozitívne prejavil už počas blížiacej sa zimy.