Hľadaj
× Aplikácia Aplikácia

Energetická kríza prepukla naplno. Ani prípadný redizajn trhu už nezachráni situáciu pred blížiacou sa zimou

Dominik Horváth Ekonomika Poslať

Ruská vojenská invázia na Ukrajinu narušila svetové energetické trhy a spôsobila najväčší nárast cien energií od 70. rokov minulého storočia. Ceny ropy, plynu a elektriny sú oproti minulým rokom vyššie o desiatky až stovky percent a situácia sa bude s blížiacou sa zimou len zhoršovať. Navyše, kým vlády tlačia na hromadenie zásob, trh, ktorý si prešiel tento rok peklom, prestáva postupne fungovať. Ďalšími krokmi sú preto vládne intervencie, znárodňovanie energetického priemyslu a snahy o zmenu fungovania súčasného systému, ktorých zavedenie do praxe je však zatiaľ v nedohľadne.

energetická kríza

Foto: Shutterstock

Situácia na trhu

Európski obchodníci s energiou sú svedkami zvyšovania cien, ktoré tu boli naposledy v 70. rokoch 20. storočia. Ceny ropy a zemného plynu sa za posledný rok neustále zvyšovali, keďže globálna ekonomika sa zotavovala z pandémie. Odkedy sa ceny ropy v apríli 2020 nakrátko dostali do mínusu, silný dopyt prevýšil ponuku a trh sa vracal do stavu pred pandémiou.

Konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou však ešte viac zvýšil tlak na energetické trhy, pričom ceny ropy dosiahli maximá, aké sme nezažili od roku 2008. Rusko je tretím najväčším producentom ropy na svete za Spojenými štátmi a Saudskou Arábiou, a sankcie obmedzujúce export narušili dodávky na už aj tak napätom trhu. Cena za barel ropy WTI začiatkom marca 2022 prekročila 120 dolárov a dnes sa pohybuje okolo 92 dolárov, čo predstavuje medziročný nárast o takmer 23 %.

USA aj Spojené kráľovstvo okrem toho zakázali dovoz ruskej ropy a mnohé spoločnosti sa taktiež proaktívne začali vyhýbať nákupu ruskej ropy v strachu z finančných rizík. „Dôsledky tejto situácie budú pre globálny rast značné, samotné vyššie ceny energií pravdepodobne znížia globálnu produkciu do konca roku 2023 takmer o 1 %,“ uvádza Európska komisia.

Gazprom zamával s cenami plynu

Cena zemného plynu, ktorý sa používa na výrobu elektriny a tepla, vzrástla za posledný rok o viac ako 600 %. Ceny elektriny viazané na cenu plynu sú taktiež niekoľkonásobne vyššie a prekonávajú mnohoročné rekordy. A zatiaľ čo Rusko uťahuje kohútiky na plynovodoch, európske energetické trhy s hrôzou sledujú vplyv týchto krokov na ceny.

Referenčné európske ceny zemného plynu dosiahli sériu rekordov v reakcii na správu ruského plynárenského gigantu Gazprom, ktorý oznámil, že na konci augusta 2022 dočasne uzavrie kľúčový plynovod Nord Stream 1 do Nemecka. Uzatvorenie prinoeslo ďalšie prerušenie dodávok plynu do Európy. „Po dokončení údržby sa obnovia toky na 33 miliónov kubických metrov denne v súlade so súčasnými objemami,“ uviedla spoločnosť. Plná kapacita Nord Stream 1 je 167 miliónov m3 za deň. Dosiaľ však činnosť plynovodu nebola obnovená, pričom ruská strana uviedla technické aj ekonomické dôvody. 

Dopyt po plyne intenzívne rastie

Vedúci analytik plynu v poradenskej spoločnosti ICIS Tom Marzec-Manser uviedol, že zatiaľ čo európski nákupcovia s dlhodobými zmluvami s Gazpromom podľa týchto dohôd stále čerpali maximum plynu z Ruska, niektoré spoločnosti s flexibilnejšími kratšími zmluvami začali hľadať alternatívne zdroje ponuky, čo má za následok obrovský nárast dopytu.

„Vidíme reakcie účastníkov trhu s krátkodobými a strednodobými zmluvami s Gazpromom a jeho pridruženými spoločnosťami, ktoré hovoria, že ich musíme odstrániť z nášho dodávateľského mixu tam, kde je to možné a čo najrýchlejšie,“ dodal. Na rozdiel od Spojených štátov, ktoré majú značný prebytok zemného plynu, Európa potrebuje väčšinu svojho plynu dovážať, pričom Rusko tradične dodáva približne jednu tretinu.

Zemný plyn je hnacím motorom elektriny

V mnohých krajinách sú ceny plynu a elektrickej energie úzko prepojené, a tento vzťah ešte viac prispel k súčasnej problémovej situácii v Európe. Hoci existuje niekoľko spôsobov výroby elektriny – napríklad z uhlia, jadrovej energie, prostredníctvom vodných elektrární či veternej a solárnej energie – cena zemného plynu má stále rozhodujúci vplyv na stanovovanie cien elektriny. Dôvod je jednoduchý. Ak v danom momente potrebuje krajina viac elektriny, sú to práve generátory spaľujúce plyn, ktoré sa uvádzajú do prevádzky najčastejšie.

„Zemný plyn je hnacím motorom európskej ceny elektriny,“ povedal pre The New York Times bývalý generálny riaditeľ veľkej britskej energetickej spoločnosti Centrica Iain Conn.

Elektrina zdražela aj o 1 000 %

Cena elektriny tak ruka v ruke nasledovala situáciu na trhu s plynom. V Británii dosiahla veľkoobchodná cena za megawatthodinu elektriny (dosť na zásobovanie asi 2-tisíc domácností na hodinu) rekordný denný priemer okolo 750 libier (880 eur), čo je zhruba deväťnásobok úrovne z augusta minulého roka. Podobne je na tom aj cena energií v štátoch EÚ. V Nemecku sa ceny za megawatthodinu vyšplhali až na 985 eur, čo je nárast o približne 1 088 % oproti minulému roku. V Česku dosiahla cena elektriny rovnakú úroveň, čo medziročne predstavuje nárast o 998 %.

V niektorých krajinách existuje len malý rozdiel medzi týmito veľkoobchodnými cenami a tým, čo musia zaplatiť spotrebitelia. Očakáva sa, že ďalšie zvyšovanie cien prispeje k ťažkostiam a posilní argumenty pre vládnu intervenciu. Okrem toho existujú aj ďalšie faktory, ktoré tlačia nahor ceny energie. Napríklad nízke hladiny riek v Nemecku, Španielsku a ďalších európskych krajinách, bránia preprave paliva do uhoľných elektrární, ktoré by mohli čiastočne nahrádzať nedostatok plynu.

Čo robia vlády na zastavenie krízy?

Krátka odpoveď znie, že veľa. Krajiny Európskej únie, ako Nemecko a Holandsko, sa pretekajú v naplnení zásobníkov plynu ako nárazníka pred možným úplným odstavením ruského plynu túto zimu. Vlády tiež pristúpili k zabezpečeniu ďalších dodávok vo forme skvapalneného zemného plynu zo Spojených štátov a iných krajín, a vyzvali energetické spoločnosti, aby vybudovali nové terminály na príjem chladeného paliva, často so štátnym financovaním. Veľká Británia a ďalšie krajiny poskytujú spotrebiteľom finančnú pomoc, hoci nie dostatočnú na kompenzáciu obrovských zvýšených nákladov, ktorým čelia domácnosti. Napriek tomu široké spektrum politikov, obhajcov spotrebiteľov a dokonca aj manažéri energetického priemyslu vyzývajú vlády, aby robili oveľa viac.

Trh prestáva fungovať

Vládne intervencie tiež nútia trhy správať sa spôsobom, ktorý by sa za iných okolností zdal bizarný. Na bežnom trhu by napríklad vysoké ceny viedli k predaju plynu, nie k jeho hromadeniu. No tlak na naplnenie zásobníkov plynu podporovaný vládnymi nariadeniami prinútil energetické spoločnosti kúpiť a naďalej kupovať drahý plyn, čím sa jeho cena stále zvyšuje.

Trh je teraz úplne zdevastovaný a zdeformovaný,“ povedal pre The New York Times riaditeľ spoločnosti Eurasia Group, ktorá sa zaoberá hodnotením globálnych rizík, Henning Gloystein. „Ak by ste boli obchodník s aspoň štipkou rozumu, predali by ste všetok plyn, ktorý máte teraz v zásobe, a zarobili na trhu milióny,“ dodal. Vlády v Nemecku a iných krajinách však trvajú na iných prioritách.

V istom zmysle bol program ukladania plynu veľmi úspešný. Zásobníky v Nemecku sú zaplnené na viac ako 80 % a sú na dobrej ceste k splneniu cieľa, ktorým je dosiahnutie úrovne 95 % do 1. novembra 2022. „Ale nutkanie kúpiť si ochranu na zimu zvyšuje ceny a spôsobuje ekonomické škody, ktorým by sa malo zabrániť,“ hovoria analytici.

Francúzi stavili na jadrovú energetiku

Vo veľkom na túto situáciu doplácajú práve energetické spoločnosti. Mnoho malých britských dodávateľov energie už skrachovalo, čo viedlo k vyšším nákladom pre vládu aj spotrebiteľov. Vo Francúzsku sa zase vláda rozhodla pre úplné znárodnenie spoločnosti EDF, ktorá je najväčším európskym prevádzkovateľom jadrovej energetiky.

Štát už predtým vlastnil 84 % akcií EDF a za nákup zvyšného podielu zaplatí spoločnosti 9,7 miliardy eur. Spoločnosť nebola schopná vyrovnať sa s neplánovanými výpadkami svojej jadrovej flotily, oneskoreniami a prekročením nákladov pri výstavbe nových reaktorov a stropmi taríf za energie, ktoré vláda zaviedla na ochranu domácností pred prudko rastúcimi cenami elektriny.

Francúzska vláda okrem toho oznámila, že do roku 2030 plánuje minúť 50 miliárd eur na predĺženie životnosti existujúcich jadrových reaktorov, čo je v súlade s plánmi prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý chce okrem toho do roku 2035 postaviť šesť nových jadrových reaktorov.

Nemci odkúpili podiel v plynárňach Uniper

Podobne je na tom aj jedna z najväčších nemeckých plynárenských spoločností Uniper. Tá za prvý polrok tohto roka vykázala stratu viac ako 12 miliárd eur a bola nútená prijať štátnu záchranu. Hlavným dôvodom je podľa spoločnosti fakt, že Gazprom nenaplnil svoje zmluvné záväzky a nedodal dohodnuté množstvá plynu. Uniper tak musel nakupovať plyn z iných zdrojov za vyššie ceny. Nemecká vláda za 9 miliárd eur získa v Uniperi približne 30-percentný podiel. Záchranný program je historicky prvým využitím nového nemeckého zákona, ktorého cieľom je ochrana nevyhnutnej štátnej infraštruktúry.

My v Uniperi sme sa de facto stali pešiakom v tomto konflikte,“ povedal pre The New York Times generálny riaditeľ spoločnosti Klaus-Dieter Maubach s odkazom na vojnu na Ukrajine.

Trh s energiami potrebuje zásadný redizajn

Solárna a veterná energia zažili v posledných rokoch v Európe boom. Ponúka sa preto otázka, prečo tieto alternatívne zdroje, na ktoré vlády minuli desiatky miliárd eur, nemôžu slúžiť ako náhrada. Odborníci totiž tvrdia, že tieto technológie zatiaľ pomáhajú znižovať ceny len okrajovo.

V odozve na súčasnú situáciu sa tak začínajú vynárať hlasy, že je čas prepracovať trhy s energiou tak, aby odrážali rastúce množstvo veternej a slnečnej energie v európskych elektrických sieťach. Na rozdiel od plynových a uhoľných generátorov, ktorých náklady sú do značnej miery určené cenami palív, tieto obnoviteľné technológie majú veľmi nízke a stabilné prevádzkové náklady. Ich palivo je v podstate zadarmo.

Potrebujeme lepší dizajn trhu, ktorý bude menej závislý od elektrární na zemný plyn pri stanovovaní cien. Myslíme si, že je pravdepodobné, že sa môžeme dostať do situácie, keď budú ceny elektriny nižšie,“ povedal vedúci výskumný pracovník Oxfordského inštitútu pre energetické štúdie Rahmat Poudineh.

Veľká Británia, Nemecko a ďalšie európske krajiny aj preto uvažujú o modernizácii svojich energetických trhov. Je však nepravdepodobné, že by sa akékoľvek zmeny podarilo presadiť včas na to, aby sa ich efekt pozitívne prejavil už počas blížiacej sa zimy.

logo
Prečítajte si tiež:
14.7.2024 Redakcia FinReport

Monitorovanie zamestnancov môže byť problém – pre obe strany

Kontrola zamestnancov na pracovisku je pomerne častá zo strany zamestnávateľov. Chránia tak nielen svoje záujmy, ale aj záujmy zamestnancov s ...

14.7.2024 Redakcia FinReport

PayPal buduje reklamnú platformu, ktorú chce „nasýtiť“ údajmi o svojich zákazníkoch

Spoločnosť PayPal, ktorá priniesla revolúciu do sveta digitálnych platieb, si v súčasnosti hľadá ďalšie cesty pre rozšírenie svojho ...

13.7.2024 Redakcia FinReport

Ako sa nenechať napáliť pri reklamácii nábytku

Zariaďujete novú spálňu a posteľ vám dodali v inej farbe, ako ste chceli? Kúpili ste si v obchode s nábytkom novú skriňu, ale po zložení ...

13.7.2024 Redakcia FinReport

Podvodné e-shopy pripravujú Slovákov o peniaze, na toto si dajte pozor

Online nakupovanie je rýchle, pohodlné a neraz aj výhodnejšie ako nakupovanie v kamenných obchodoch. Potrebné je však rešpektovať jeho ...

12.7.2024 Redakcia FinReport

Brigády mladých nie sú bez rizík. Na toto si dávajte pozor!

Práca animátora, brigáda v gastroservise, pekárni, v konzervárňach, sezónna práca pri zbere úrody, prípadne práca na stavbe alebo v ...

12.7.2024 Redakcia FinReport

Ceny pohonných látok stále rastú, hoci už o niečo pomalšie

Ceny pohonných látok pokračovali v raste aj na začiatku tohtoročného júla. Zdražel 95-oktánový benzín aj motorová nafta, ktoré boli ...

12.7.2024 Redakcia FinReport

Hotelom a penziónom stúpol počet návštevníkov, pomohol zvýšený záujem zo zahraničia

Hoci návštevnosť v ubytovacích zariadeniach cestovného ruchu v máji 2024 medziročne vzrástla, k dosiahnutiu hodnôt turisticky úspešného ...

12.7.2024 Redakcia FinReport

Počet konkurzov rastie, oproti vlaňajšku sa zdvojnásobil

V júni 2024 išlo na Slovensku do konkurzu 38 právnických subjektov, z toho vyše 86 % predstavovali eseročky. V porovnaní s minuloročným ...

12.7.2024 Redakcia FinReport

Rast reálnych miezd pokračuje. V ktorých odvetviach sa zvyšujú najrýchlejšie?

Rast reálnych miezd na Slovensku je realitou už niekoľko posledných mesiacov. Počas mája 2024 si najviac prilepšili zamestnanci v doprave so ...

12.7.2024 Mário Špilberger

V kritickom myslení súperia študenti aj účastníci na trhu práce, vzdelávanie sa pomaly zlepšuje

Overovanie informácií je dôležitou výzvou pre súčasnú spoločnosť, študentov a pracujúcich nevynímajúc. Napriek nelichotivým ...

12.7.2024 Robert Juriš

V prvej polovici tohto roka pribudlo v druhom pilieri takmer 70-tisíc sporiteľov

Počet sporiteľov v druhom dôchodkovom pilieri každý mesiac stúpa. Tomuto trendu nezabránilo ani znevýhodnenie podmienok sporenia znížením ...

8.7.2024 Ján Sípos

Rusko násilím posúva hranice štátov, štáty Únie menia dobrovoľne hranice dovozu plynu

Rusko sa silou rozhodlo prekresliť hranice na mape aj v realite, agresia Moskvy však prekresľuje aj energetické mapy. Európa sa snaží ...

5.7.2024 Redakcia FinReport

Rast ceny kávy sa postupne spomaľuje

Kávičkári, ktorým záleží nielen na kvalite, ale aj na cene ich obľúbeného nápoja, by teraz mali zbystriť svoju pozornosť. Tak, ako sa od ...

2.7.2024 Redakcia FinReport

Deficit štátneho rozpočtu v prvom polroku 2024 presiahol 4 miliardy eur

Slovenská republika v prvom polroku tohto roku hospodárila s viac ako štvormiliardovým deficitom štátneho rozpočtu. Oproti rovnakému obdobiu ...

2.7.2024 Robert Juriš

Inflácia je opäť o niečo nižšia, na Slovensku už len 2,4 %

Inflácia v krajinách eurozóny bola v júni tohto roku opäť o niečo nižšia ako v predchádzajúcom mesiaci. Poklesla v dvadsiatke krajín ...

2.7.2024 Redakcia FinReport

Novinka: Ak nezamestnaný odmietne pracovnú ponuku, príde o dávku v hmotnej núdzi

Rezort práce prichádza s novinkou. Navrhuje, že nezamestnaný, ktorému dá úrad práce pracovnú ponuku a on ju odmietne, obratom príde o ...

1.7.2024 Ján Sípos

Volebný superrok je v polovici, môže zmeniť mocenskú rovnováhu v politike aj ekonomike

V roku 2024 sa volilo, alebo ešte len bude voliť, v 25 krajinách sveta. Sú medzi nimi najväčšie ekonomiky sveta združené v platforme G7, ale ...

29.6.2024 Redakcia FinReport

Na Slovensku je ohrozených chudobou takmer milión ľudí

Jedným z prejavov poškodenia finančného zdravia je chudoba alebo sociálne vylúčenie. Chudoba pritom často ide ruka v ruke so sociálnym ...

Mobilná aplikácia
VISA MasterCard Maestro Apple Pay Google Pay