Foto: Freepik

Prenesený úver je problém

Vládna koalícia síce pred schválením bonifikácie hypoték garantovala, že pomôže každému, kto splní podmienky a úrok mu išiel hore, no realita je napokon iná. To, že schéma pomôže len určitým skupinám obyvateľstva, napokon priznal aj minister financií Ladislav Kamenický (Smer – SD).

Problém totiž vzniká vtedy, keď si dlžník preniesol úver z jednej banky do druhej pre lepší úrok, prípadne iný objem úveru. „Mení sa účel toho úveru, lebo prvotný úver bol na danú nehnuteľnosť a pri refinancovaní už sa ten účel mení len na zmenu financovania tohto úveru,“ vysvetľuje minister financií.

Okrem účelu úveru je problém aj to, že sa mení jeho výška, obdobie fixácie a ďalšie parametre, ako napríklad pravidlá ochrany osobných údajov. „To je obrovský problém na to, aby sa to dalo vôbec nastaviť,“ uvádza ďalej.

V skratke teda platí, že ten, kto minulý rok refinancoval svoj úver, alebo tak plánuje urobiť tento rok, nemôže si nárokovať na štátnu pomoc zo schémy bonifikácie hypoték. Ak však napríklad klient zostal vo svojej banke a dohodol si s ňou lepšiu sadzbu, než ju banka ponúkla v refixačnom liste, bude mať nárok na štátnu bonifikáciu.

Pomoc len pre niektorých

Podľa Národnej banky Slovenska platí, že v rokoch 2023 až 2025 sa bude refix týkať 385-tisíc hypoték. Z toho je refinancovaných z inej banky bez navýšenia 46-tisíc hypoték, refinancovaných z inej banky s navýšením úveru je 40-tisíc hypoték a vo vlastnej banke si navýšilo alebo navýši úver 36-tisíc dlžníkov.

Podľa štatistík NBS tak budú hypotéky bez akéhokoľvek refinancovania počas celého splácania tvoriť „len“ 55 % z 385-tisíc hypoték, ktoré prejdú refixáciou do roku 2025. Na základe týchto dát možno konštatovať, že na bonifikáciu hypoték v nasledujúcom období nedosiahnu desiatky tisíc ľudí.

Plošná bonifikácia je nespravodlivá

FinReport.sk v súvislosti so štátnou pomocou pri splácaní hypoték oslovil banky aj odborníkov na úvery. Väčšina sa zhoduje v tom, že ide o drahé a nesystémové riešenie, ktoré navyše podľa nedávnych analýz NBS vôbec nie je potrebné.

Podľa finančného analytika OVB Allfinanz Slovensko Mariána Búlika navyše systém bonifikácií diskriminuje časť dlžníkov na základe takého zanedbateľného detailu, ktorým je navýšenie alebo nenavýšenie úveru pri refinancovaní do inej banky čo i len o pár eur.

Tento prístup podľa neho jasne hovorí o tom, že celý systém dotovania splátok hypoték je šitý horúcou ihlou. „Samotné nastavenie systému bonifikácie jasne deformuje trh, keď trestá tých, ktorí si hypotéku niekedy v minulosti preniesli z jednej do druhej banky v snahe znížiť si náklady na splácanie,“ vysvetľuje M. Búlik z OVB.

Aj dnes vidno vysoké rozdiely v úrokových sadzbách medzi jednotlivými bankami, napríklad pri 3-ročnej fixácii je to až 1,19 percentuálneho bodu. To by za bežných okolností podporovalo rast trhu refinančných hypoték.

Bankovú daň „zaplatia“ aj klienti

Štát môže financovať hypotekárnu pomoc vďaka opätovnému zavedeniu bankovej dane, kvôli ktorej sa daňové zaťaženie bankového sektora vyšplhá k hranici 45 %.

„Bankám, ľuďom a ekonomike takáto daň nepomáha, ale výrazne škodí. Zaťažuje nás aj administratívne, pretože by sme čas, ktorý musíme venovať reportovaniu, procesom a vysvetľovaniu nezrozumiteľného zákona, radšej venovali prospešnejším aktivitám pre našich klientov a ekonomiku,“ vysvetľuje hovorkyňa Slovenskej sporiteľne Marta Cesnaková.

Tieto skutočnosti môžu podľa predstaviteľov bánk spomaliť a skomplikovať očakávané zlacňovanie hypoték. Vyššie daňové zaťaženie finančných domov banky takmer s určitosťou premietnu do cien, čo napokon pocítia ich klienti.