Zdroj: Shutterstock

Schopnosť splácať by nemala byť ohrozená

„Nárast splátok pri väčšine hypoték nebude dramatický. Domácnosti ho pocítia, ale dodatočné výdavky by nemali prekročiť v priemere 5 % ich príjmov v čase refixácie. Domácnosti by to mali zvládnuť a ich schopnosť splácať by nemala byť ohrozená. Situácia si vyžaduje individuálne, nie plošné riešenia. Verím, že banky spoločne so štátom v tomto smere nájdu spoločnú reč, “ povedal člen bankovej rady a výkonný riaditeľ Národnej banky Slovenska (NBS) Vladimír Dvořáček. 

Podobný názor prezentuje aj Slovenská banková asociácia (SBA) ktorá tvrdí, že riziko neschopnosti splácania úverov na bývanie je nízke. Podľa nej sa týka len 1 % všetkých refixovaných hypoték, čo predstavuje zhruba 3 500 z celkového počtu 685-tisíc hypoték. Refixovaných z nich bude v rokoch 2023 až 2025 približne 350-tisíc hypoték, čo je objemovo 46 % z celého hypotekárneho portfólia.

Nepríjemná, ale nie dramatická zmena

Dobrou správou teda je, že ide o nepríjemnú, ale pre väčšinu domácností nie dramatickú zmenu. Pri väčšine hypoték by podľa analytikov NBS nárast mesačnej splátky nemal nepresiahnuť sumu 100 eur. Podstatné je tiež, že mnohé hypotéky už sú z významnej časti vyplácané a nárast splátky tak bude značne menší, ako by bol v prípade novej hypotéky.

Najväčšiemu nárastu splátky v pomere k príjmom budú podľa bankárov čeliť najmä vysoko zadlžené domácnosti. Prioritne ide o mladých dlžníkov, často jednotlivcov, ktorí si kupovali drahšie nehnuteľnosti napríklad v Bratislave. Sú to tiež ľudia, ktorí majú v súčasnosti ešte stále vysoký zostatok úveru na splatenie.

Trh práce, nárast miezd a opatrenia NBS

Kľúčovým faktorom pre schopnosť domácností splácať hypotéky je podľa V Dvořáčka najmä vývoj na trhu práce, ktorý je dnes vo veľmi dobrej kondícii. Pomáha aj priebežný nárast nominálnych príjmov, ktoré dlhodobo rastú, čo domácnostiam splácajúcim úver postupne znižuje podiel mesačných splátok úveru k ich príjmom.

Ako tretí zásadný faktor uviedol limity NBS chrániace klientov pred nadmerným zadlžovaním. Tie stanovujú napríklad maximálny možný nárast mesačnej splátky úveru v pomere k príjmom bankového klienta a vyžadujú aj vykonanie testov zohľadňujúcich nárast úrokových sadzieb v budúcnosti.

„Podľa nášho názoru si situácia nevyžaduje plošné opatrenia na pomoc klientom so splácaním hypoték,“ reagujú lídri NBS a zároveň aj minister financií SR Michal Horváth na snahu viacerých politických subjektov pred blížiacimi sa septembrovými parlamentnými voľbami navrhovať riešenia a získať tak na tejto citlivej téme „politické body“.

Dôležité je mať finančnú rezervu

„Aby banky mohli prinášať vyhovujúce riešenia svojim klientom, dlžníci by sa mali riadiť zlatým pravidlom a komunikovať so svojou bankou. Najlepšie ešte pred tým, ako sa dostanú do finančných ťažkostí. Banky totiž majú rôzne nástroje a stratégie, ktorými sa budú snažiť pomôcť dlžníkom prekonať obdobie nárastu úrokových sadzieb,“ vysvetľuje Slovenská banková asociácia, ktorá zastrešuje 26 bánk pôsobiacich na domácom finančnom trhu.

Dodáva, že pre náročné životné či finančné situácie je podľa nej vhodné mať k dispozícii finančnú rezervu vytvorenú odkladaním si časti príjmov na sporiaci účet. Výška takejto rezervy by sa mala pohybovať vo výške 3 až 6-násobku splátok všetkých úverov dlžníka.