Foto: Shutterstock

Ak však chcú členské štáty dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050 tak, ako si to naplánovali, do nových technológií musia zainvestovať čo najskôr. Dôvodom je skutočnosť, že energetický investičný cyklus pri vodíku trvá viac ako 25 rokov.

Energie z vodíka majú budúcnosť

„Vodík by už do roku 2030 mohol pokryť až 24 % celosvetového dopytu po energiách a jeho predaj by mal priniesť až 630 miliárd eur ročne. S investíciami a plánovaním v rámci Európskej únie (EÚ) je potrebné začať už teraz. Od čistej vodíkovej technológie totiž závisí budúcnosť životného prostredia a priemyslu Únie. Myslím si, že aj Slovensko má vo využívaní tejto energie veľký potenciál,“ povedal podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič.

Dlhšie sa diskutuje o tom, že ani budúcnosť svetového automobilizmu sa už nespája s ropou alebo čistou elektrickou energiou, ale práve s vodíkom. „Budúcnosť automobilového priemyslu vidíme v synergii medzi elektromobilmi a vodíkovými autami. Batériové autá sú vhodnejšie na kratšie a vodíkové na dlhšie vzdialenosti. Technické výhody vodíka sa teda zatiaľ ukazujú skôr v ťažšej a dlhšej doprave,“ konštatoval Ján Weiterschutz z Národnej vodíkovej asociácie Slovenska.

Šetrný k životnému prostrediu

Globálny vodíkový trh sa v roku 2020 odhadoval na 150 miliárd dolárov a predpokladá sa, že v období medzi rokmi 2020 až 2027 jeho objem porastie ročným tempom na úrovni okolo 9,2 %. Dopyt po vodíku by mal byť akcelerovaný globálnym dopytom po zelenom vodíku, pretože sa očakávajú rastúce obavy o životné prostredie a prísne regulácie emisií CO₂ v jednotlivých krajinách.

Zelený vodík sa vyrába elektrolýzou vody. Tá sa pomocou elektrického prúdu (elektrolyzéra) delí na kyslík a vodík. Zelený vodík sa líši od hnedého, vyrobeného z fosílnych palív, ako je zemný plyn. Zelený vodík je šetrný k životnému prostrediu a v prípade potreby sa môže skladovať a konvertovať späť na energiu alebo teplo.

Očakáva sa, že zelený vodík bude hrať dôležitú úlohu pri dekarbonizácii tých odvetví hospodárstva, ktoré sa ťažko elektrifikujú, ako sú letectvo, diaľková nákladná doprava a ťažká výroba. Predpokladá sa, že prítomnosť priaznivých vládnych politík na podporu vodíkového hospodárstva spolu s rastúcimi environmentálnymi obavami o emisie uhlíka z využívania fosílnych palív spôsobia v nasledujúcich rokoch zvýšený dopyt po zelenom vodíku.

Vodík ako príležitosť pre investorov

Okrem energetickej a ekologickej je tu však aj investičná príležitosť. Podiel na svetovej vodíkovej ekonomike môže získať tiež slovenský investor – prostredníctvom burzovo obchodovateľného fondu (ETF) s názvom L&G Hydrogen Economy, ktorý vznikol vo februári tohto roka a kopíruje výkonnosť Solactive Hydrogen Indexu.

„Fond investuje do 37 spoločností, ktoré sa vo veľkej miere zameriavajú na vodíkovú technológiu. Medzi nimi sú firmy, ako Plug Power, Cell Impact, Bloom Energy, Bullard Power System, FuelCell Energy, Toyota motor, Daimler alebo Hyundai motor.

Geograficky fond investuje 24 % do spoločností v USA, 14 % do firiem vo Veľkej Británii, 12 % zdrojov do Nemecka, 11 % do Južnej Kórey a 10 % do Japonska. Zvyšné percentá pripadajú na ostatné krajiny,“ vysvetľuje analytik spoločnosti Across Private Investments Dominik Hapl.