Foto: Shutterstock

Za sedem mesiacov pribudla miliarda eur

Od začiatku tohto roka vstúpilo do druhého piliera 27-tisíc ľudí a úspory rastú. Kým k októbru 2019 to bolo 9 miliárd eur, k novembru 2020 už 10 miliárd eur a o sedem mesiacov neskôr, k júnu 2021, úspory dosiahli sumu 11 miliárd eur.

„Hodnota úspor v druhom pilieri kontinuálne rastie. Je to výborná správa nielen pre sporiteľov, ale aj pre štát, pretože je potrebné, aby dôchodkový systém na Slovensku stál na dvoch pevných nohách,“ hovorí podpredseda Asociácie dôchodkových správcovských spoločností (ADSS) Vladimír Mlynek.

Garantované verzus negarantované

Ľudia teda majú záujem o druhý pilier, ale podľa odborníkov nemajú optimálne nastavené svoje investičné stratégie, a preto by najmä mladší sporitelia mali svoje nastavenie dôkladne prehodnotiť. „Aj naďalej vyzývame sporiteľov, aby zvážili presun aspoň časti úspor do rizikovejších fondov, a tým ešte zvýšili potenciál svojho budúceho dôchodku z druhého piliera,“ vysvetľuje predseda ADSS Miroslav Kotov.

Podobne reaguje aj finančný analytik OVB Allfinanz Marián Búlik. „Každému, kto má do dôchodku 10 a viac rokov, rozhodne odporúčam vybrať si rastový fond. Dlhodobo rastie dva až trikrát rýchlejšie ako konzervatívne fondy.”

DSS-ky pritom povinne ponúkajú jeden garantovaný a jeden negarantovaný fond, ale môžu ich ponúkať aj viac. Garantované fondy však zarábajú dlohodobo menej, pretože dôchodkové spoločnosti musia zabezpečiť, že sa peniaze v nich neznehodnotia. To však znamená aj nižšie výnosy.

„Žiaľ, na Slovensku je veľká časť úspor uložená v konzervatívnych fondoch, kam ich presunula Ficova vláda v roku 2013, čo bol jeden z najhorších ťahov v druhom pilieri,“ analyzuje M. Búlik s tým, že rozhodnutie prinieslo straty v miliardách eur, ktoré chýbajú na osobných účtoch sporiteľov.

Druhý pilier čakajú zmeny

Zdá sa, že v dôchodkovom systéme sa blýska na lepšie časy a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR zverejnilo prípravu zmien druhého piliera. Aktuálne zbiera podnety a pripomienkovanie by sa mohlo začať v októbri tohto roka. Jednou z podstatných zmien by mala byť takzvaná investičná stratégia. Každý sporiteľ bude podľa veku zaradený do vhodného fondu. Do takého, v ktorom môže lepšie zhodnotiť svoje úspory, pretože mladší ľudia si vzhľadom na dlhší čas ukladania úspor môžu dovoliť aj väčší risk pri negarantovaných fondoch.

„Vzhľadom na dlhodobý charakter tejto schémy je však dôležité zamerať sa najmä na priemerné ročné zhodnotenie od vytvorenia dôchodkových fondov, ktoré v prípade dlhopisových garantovaných dôchodkových fondov dosiahlo hodnotu približne 2 %, ale v prípade negarantovaných dôchodkových fondov úroveň 7,8 %,“ uvádza v predbežnej správe ministerstvo.

Novela zákona o starobnom dôchodkovom sporení by ďalej mohla priniesť, že časť majetku sporiteľa zostane po dosiahnutí dôchodkového veku aj naďalej v akciách. Cieľom je, aby peniaze zarábali ďalej. „Dôchodkový vek by nemal znamenať koniec zhodnocovania úspor, pretože časť úspor bude určená k výplate aj o desať či pätnásť rokov neskôr. Ponechanie časti úspor naďalej v indexových fondoch zvyšuje potenciál na zaujímavé zhodnotenie,“ vysvetľuje riaditeľ Partners Investments Maroš Ovčarik.

Okrem toho môže dôjsť k zmenám v počte a nastavení dôchodkových fondov, ale aj vo výbere investičných nástrojov. Vstup do druhého piliera by mal byť opäť povinný ako kedysi a prestup z jednej dôchodkovej spoločnosti do druhej by mal byť jednoduchší. Stačiť bude podpísanie zmluvy s novou spoločnosťou.

Výbery skôr postupné a vstupy dobrovoľné

Výplata dôchodkov po novom by mala fungovať tak, aby si sporiteľ nevyberal jednorazovú sumu. Pretože od roku 2018 kumulovaná nasporená suma, ktorú sporitelia použili na jednorazový výber, dosiahla 46,3 milióna eur (z celkovej hodnoty približne 55,8 milióna eur) a na doživotný dôchodok išlo len približne 8,2 milióna eur. „Udržateľnosť systému vyplácania dôchodkov je dôležitým princípom pre jeho nastavenie, nie však jediným,“ vysvetľuje hovorkyňa Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR Eva Rovenská.

Druhý pilier dlhodobo kritizuje Konfederácia odborových zväzov SR a zdôrazňuje trvalú požiadavku na jeho zrušenie. Odvody príspevkov do druhého piliera podľa zväzu oslabujú finančnú stabilitu verejného povinného dôchodkového systému a po 14 rokoch neprinášajú dostatočný profit sporiteľom. Takisto kritizujú aj plánovaný povinný vstup. „Účasť v sporiacom systéme by mala byť založená na dobrovoľnom rozhodnutí prispievateľa,“ objasňuje stanovisko hovorkyňa Martina Nemethová.