Väčšina Slovákov si na dôchodok sporí zle. Mnohí budú v starobe nepríjemne prekvapení výškou svojej penzie

Foto: Shutterstock

Priemer výnosnosti dôchodkových fondov ťahali nadol najmä konzervatívne dlhopisové fondy, v ktorých je od roku 2013 väčšina slovenských dôchodkových sporiteľov. „Túto skutočnosť treba čím skôr zmeniť, pretože tieto fondy nezarobia ani na infláciu,“ tvrdí finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik.

Na dôchodky si sporíme príliš konzervatívne

Podľa odborníkov majú s dôchodkovým sporením problém najmä mladí ľudia, ktorí si dlhodobo sporia v dlhopisových fondoch, pritom majú do dôchodku 20, 30 či 40 rokov, teda naozaj ďaleko. To je hlavný dôvod, prečo by si mohli dovoliť aj rizikovejšie a zároveň výnosnejšie riešenia.

Dobrou správou je, že od 1. januára 2021 opäť o kúsok narástol odvod do 2. dôchodkového piliera (na 5,25 %). No táto zmena však sporiteľov rozhodne „z biedy nevytrhne“.

Presun do rastových fondov je jednoduchý a bezplatný. Odborníci odporúčajú urobiť takéto rozhodnutie najmä v prvom kvartáli roka, a to kvôli ročným výpisom dôchodkového sporenia, ktoré sporiteľom chodia poštou zvyčajne koncom februára. V nich si ľudia môžu skontrolovať, v ktorom fonde majú uložené svoje úspory. A ak je to 100 % garantovaný fond, potrebné je riešiť zmenu.

Presun sa oplatí najmä mladším ročníkom

Dnes má približne sedem z desiatich sporiteľov v 2. dôchodkovom pilieri svoje úspory v konzervatívnych fondoch, ktoré ročne zarobia v priemere približne 2 %. „Ak vám zostáva do odchodu na dôchodok viac ako 15 rokov, je potrebné preniesť aspoň časť úspor do rastového fondu,“ odporúča analytik.

Indexové fondy sa dlhodobo javia ako najúspešnejšie. Za posledných päť rokov dosiahli priemerný výnos 6,67 %, pričom tie najlepšie prekonali hranicu 8 %.

Z akciových fondov im konkuruje len akciový fond Allianz DSS. Zvyšok akciových fondov dosiahol priemerný ročný výnos okolo 5 %. „Treba povedať, že posledných päť rokov prinášajú indexové a aj niektoré akciové fondy v slovenských dôchodkových správcovských spoločnostiach (DSS) zaujímavé zhodnotenie, ktoré je konkurencieschopné v porovnaní s obdobnými fondmi v krajinách Európskej únie,“ hovorí M. Búlik.

Inšpirácie zo zahraničia

Obyvatelia ostatných európskych krajín nemajú až taký veľký objem úspor uložený v konzervatívnych dôchodkových fondoch ako občania Slovenska. Na západe sú jednotlivé piliere založené na kombinácii poistného a sporiaceho princípu.

Výhradne na fondovom princípe fungujú krajiny strednej a východnej Európy, prípadne sa v niektorých krajinách môže objaviť aj ponuka poistných produktov. Už aj v týchto krajinách však postupne dochádza k náhrade tradičnej kategórie fondov takzvanými fondmi životného cyklu. Tieto fondy sa vytvárajú pre určitú skupinu ľudí v závislosti od veku.

Aktuálne sú fondy celoživotného sporenia populárne najmä v Litve a iných pobaltských krajinách. Sporitelia tam nahrádzajú tradičné dôchodkové fondy práve fondmi životného cyklu.