Foto: NBS

Neužitočný nástroj

Ako uviedol ďalej pre agentúru Bloomberg, nástroj, ktorý bol vytvorený na odvrátenie deflácie po dlhovej kríze v Európe, a bol rozšírený počas trvania pandémie koronavírusu, už presiahol dobu, keď bol ešte užitočný. Uviedol to aj preto, lebo ECB nemá stanovený konečný pevný dátum pre ukončenie svojich pravidelných nákupov dlhopisov, ktorý je známy ako APP.

„Riziká, pre ktoré bol tento nástroj navrhnutý, ustúpili, no jeho negatívne vedľajšie účinky sú v súčasnosti čoraz výraznejšie,“ povedal P. Kažimír s tým, že dobrým termínom na skončenie programu APP je tohtoročné leto, pretože v auguste obyčajne dochádza k oslabovaniu obchodných aktivít.  

Dôležité je načasovanie

Návrh P. Kažimíra na ukončenie APP je najkonkrétnejší, odkedy šéfka ECB Christine Lagardeová  signalizovala tvrdší postoj k prudko rastúcim cenám tovarov a služieb v eurozóne. Jeho načasovanie dohodla s guvernérom Francúzskej centrálnej banky Francoisom Villeroyom de Galhau, ktorý vyhlásil, že nákupy dlhopisov by sa mohli skončiť v treťom štvrťroku tohto roku.

Obaja predstavitelia navrhujú zmenu smerovania ECB, ktorá v súčasnosti požaduje zvýšenie úrokových sadzieb „krátko“ po uzavretí nákupov aktív. „Je načase začať uvažovať o tom, ako tieto dve aktivity od seba oddeliť,“ konštatoval P. Kažimír. „Postupné ukončenie nákupov aktív by nám malo uvoľniť ruky a poskytnúť nám priestor na nájdenie najvhodnejšieho načasovania návratu k štandardnej menovej politike.“

Nemajú rovnaké názory

Nie všetci predstavitelia ECB sú názorovo jednotní. Niektorí vyzvali na opatrnosť pri reakciách na infláciu, o ktorej mnohí ekonómovia stále hovoria, že v najbližších dvoch rokoch klesne pod 2 %, čo je cieľom ECB. Napríklad guvernér Španielskej centrálnej banky Pablo Hernandez de Cos povedal, že nevidí dôvod na prehnanú reakciu. Podobný názor zopakoval aj šéf Írskej centrálnej banky Philip Lane.

Naopak, niektorí ďalší členovia Rady guvernérov ECB by pri zvyšovaní úrokových sadzieb chceli nasledovať Bank of England a Federálny rezervný systém FED. Patria k nim napríklad Nemec Joachim Nagel či Holanďan Klaas Knot, ktorí s myšlienkou na zvyšovanie úrokov prišli už skôr. Investori pritom „vsádzajú“ na dva štvrťbodové nárasty do konca roka 2022.

Tri kľúčové faktory

Výzvou pre tvorcov politík je, že infláciu poháňajú faktory, ako sú napríklad vysoké ceny energií a prekážky v dodávateľských reťazcoch, ktoré trvajú dlhšie, ako sa pôvodne predpokladalo. Hoci sa stále očakáva, že tlak poľaví, vyhliadky kazia nepredvídateľné udalosti, ako je napätie medzi Ruskom a Západom v súvislosti s Ukrajinou.

„Naša cestovná mapa smerom k sprísneniu menovej politiky má stále niekoľko prázdnych bodov, ktoré predstavujú riziká, a budeme potrebovať ďalšie údaje, ktoré rozhodnú, či bude potrebné zvýšenie sadzieb už tento rok, alebo nie,“ hovorí P. Kažimír a dodáva: „Nepochybujem o tom, že smerujeme k menovému sprísneniu, ale prihováral by som sa za cestu postupných krokov.“