Staronovým šéfom FEDu je Jerome Powell. Biden má od Trumpovho človeka veľké očakávania

Foto: Getty Image

Powell zostáva vo svojom kresle

Jerome Powell bol prvýkrát vymenovaný do funkcie prezidentom Donaldom Trumpom v roku 2017. Ten sa rozhodol veľmi nečakane odvolať vtedajšiu predsedníčku Janet Yellenovú, ktorá pôsobila ako hlava FEDu od roku 2013. Bol to veľmi nezvyčajný krok, keďže predsedovia FEDu sú zriedkavo odvolaní už po jednom funkčnom období.

Hoci Trump nominoval Powella, neskôr mu adresoval ničivú kritiku, keď centrálna banka v rokoch 2017 a 2018 sedemkrát zvýšila úrokové sadzby. Bývalý prezident zašiel tak ďaleko, že guvernérov FEDu za pokus o normalizáciu ekonomiky nazval „blbcami“.

Napriek tomu, že Powell je republikán, získal si vďaka svojim dlhoročným skúsenostiam podporu obidvoch politických strán. Stal sa uznávanou autoritou, čo len potvrdzuje fakt, že si ho vybral za šéfa centrálnej banky aj demokratický prezident Biden.

„Ako som už povedal predtým, nemôžeme sa len tak vrátiť tam, kde sme boli pred pandémiou, musíme lepšie budovať našu ekonomiku, a som presvedčený, že predseda Powell a Dr. Brainardová sa zamerajú na udržanie nízkej inflácie, stabilných cien a dosiahnutie plnej zamestnanosti, vďaka čomu bude naša ekonomika silnejšia ako kedykoľvek predtým,“ uviedol Biden vo svojom vyhlásení.

Čo robil FED cez pandémiu

FED po začatí pandémie COVID-19 spustil niekoľko úverových programov a zároveň znížil úrokové sadzby takmer na nulu. Nižšie úrokové sadzby uľahčujú korporáciám brať si úvery na výstavbu nových tovární a iných výdavkov, alebo jednotlivcom kupovať domy či autá. Podobné kroky podnikol FED napríklad počas finančnej krízy v roku 2008.

V boji proti prudkému nárastu nezamestnanosti a recesii, ktorá sa začala na jar 2020, centrálna banka taktiež spustila každý mesiac nákup štátnych dlhopisov a cenných papierov krytých hypotékami, v hodnote približne 120 miliárd dolárov. Od marca minulého roka nakúpila cenné papiere spolu za 4 bilióny dolárov.

FED taktiež zaviedol rôzne úverové programy zamerané na udržanie fungovania trhov s dlhopismi po tom, ako boli od začiatku pandémie vystavené značnému stresu. Ekonómovia pripisujú tejto rýchlej a rozsiahlej reakcii stabilizáciu finančných trhov. Od prepadu sa väčšina akciových aj dlhopisových trhov v USA vrátila na svoje predchádzajúce hodnoty.

„Predseda Powell zabezpečil stabilné vedenie počas bezprecedentne náročného obdobia vrátane najväčšieho hospodárskeho poklesu v modernej histórii a útokov na nezávislosť Federálneho rezervného systému,“ uvádza sa vo vyhlásení Bieleho domu. „Počas toho obdobia zohrala Lael Brainardová – jedna z popredných makroekonómok našej krajiny – kľúčovú vedúcu úlohu vo Federálnom rezervnom systéme, pričom spolupracovala s Powellom na podpore silného hospodárskeho oživenia našej krajiny.“

Ako reagovali akciové trhy

Akciové trhy na Powellovo znovuzvolenie reagovali neutrálne. Na začiatku obchodného dňa síce narástli o pár percent, ku koncu dňa však opäť klesli. Akciový index S&P 500, ktorý sleduje 500 najväčších spoločností v USA, klesol o 0,26 %. Index DowJones, ktorý sleduje 30 najväčších spoločností v USA, naopak, narástol o 0,09 %. Výnosy vládnych dlhopisov v priemere narástli o 2 %. Trhy pozorne sledujú rozhodnutia FEDu a už teraz sa pripravujú na to, čo bude nasledovať, keď FED postupne zníži svoju masívnu protipandemickú podporu.

FED už v minulosti naznačil, že začne postupne obmedzovať nákupy dlhopisov o približne 15 miliárd dolárov mesačne, čo by znamenalo, že program sa pravdepodobne skončí koncom jari alebo začiatkom leta 2022.

Zvyšovanie úrokových sadzieb je iná vec. Väčšina predstaviteľov FEDu doteraz uviedla, že nebudú uvažovať o zvýšení sadzieb aspoň dovtedy, kým sa neskončí program nákupu dlhopisov. Väčšina analytikov si myslí, že so zvyšovaním sadzieb sa začne najskôr v júni 2022.

„Prezident zvolil status quo pre menovú politiku a finančnú reguláciu,“ povedal Mark Zandi, hlavný ekonóm Moody's Analytics. „FED pomaly, ale stabilne stiahne nohu z menového akcelerátora.“

Chváli ho aj predchodkyňa

Súčasná ministerka financií Janet Yellenová, ktorá bola Powellovou bezprostrednou predchodkyňou na čele FEDu, ho pochválila za spôsob, akým túto prácu zvládal tvárou v tvár pandemickej kríze.

„Počas niekoľkých posledných rokov predseda Powell zabezpečil silné vedenie vo Federálnom rezervnom systéme, aby efektívne čelil neočakávaným ekonomickým a finančným výzvam a som rada, že naša ekonomika bude naďalej ťažiť z jeho správcovstva,“ povedala Yellenová.

Yellenová bola prvou ženou, ktorá slúžila ako predsedníčka FEDu a je prvou ministerkou financií v USA. Je tiež jednou z Bidenových najdôvernejších ekonomických poradkýň, a ako uviedla pre portál CNBC, pomáhala mu aj s tohtoročnou nomináciou predsedu FEDu.

„Hovorila som s ním o kandidátoch a poradila som mu, aby si vybral niekoho, kto je skúsený a dôveryhodný,“ povedala Yellenová. „Myslím si, že predseda Powell odviedol určite dobrú prácu.“

Ťažké obdobie FEDu

FED bol v poslednom čase pod paľbou po etickom škandále, v ktorom viacerí jeho úradníci obchodovali s akciami v čase, keď inštitúcia implementovala politiku zameranú na oživenie trhov.

Zároveň musí bojovať s infláciou, ktorá rástla oveľa rýchlejšie, než očakával – v skutočnosti najprudším tempom za posledných 30 rokov. Oficiálnou politikou FEDu je od septembra 2020 nechať infláciu o niečo vyššiu, než je štandardný 2-percentný cieľ, ak to umožní plnú zamestnanosť. Index cien spotrebiteľských výrobkov však narástol výrazne nad túto úroveň a v súčasnosti je inflácia v USA na úrovni 6,2 %.

Powell zastáva názor, že inflácia klesne, keď sa faktory spojené s pandémiou vrátia do normálu. FED bojuje s infláciou už od roku 2020, keď bol pôvodný striktný 2-percentný cieľ nahradený za snahu dosiahnuť infláciu, ktorá bude priebežne dosahovať v priemere 2 %. FED tak prvýkrát od roku 2008 zmenil svoju inflačnú politiku a nahradil stratégiu inflačného cielenia za takzvané cielenie priemernej inflácie. Ide o historický obrat v menovej politike centrálnej banky.

Kto je Leal Brainardová

Leal Brainardová si nekladie servítky pred ústa, vďaka čomu si vo FEDe vybudovala silnú reputáciu. Vo svojej úlohe jednej zo siedmich guvernérov FEDu má vo zvyku namietať aj proti inak jednomyseľným návrhom jej kolegov.

Napríklad v roku 2018 hlasovala proti návrhu na zrušenie finančných regulácií. Jej hlas proti bol prvým hlasom od roku 2011, pri ktorom nejaký guvernér nesúhlasil so svojimi kolegami. Všetky ostatné hlasovania v tomto časovom období prebehli vždy jednomyseľne.

Hoci jej námietky zostávajú často nepovšimnuté, našiel sa niekto, kto ju začal počúvať. Volá sa Joe Biden. Prezident vybral Brainardovú za podpredsedníčku FEDu, pričom ide o jednu z najsilnejších ekonomických pozícií na svete.

Podpredseda FEDu má závažné slovo v stanovovaní úrokových sadzieb, hľadaní rovnováhy medzi zamestnanosťou a infláciou, a regulovaní najväčších národných bánk, akými sú napríklad JPMorgan Chase, Bank of America alebo Wells Fargo.

Liberálka so snahou o reguláciu

Brainardová celkovo prináša do FEDu nový liberálny hlas, ktorý je však za výrazné regulovanie finančného sektora. V posledných mesiacoch predniesla prejavy na témy vrátane klimatických zmien a rasovo podmienených ekonomických rozdielov, ktoré pandémia COVID-19 ešte viac prehĺbila.

Už v minulosti presadzovala myšlienku digitálneho dolára a je považovaná za vedúcu predstaviteľku finančných inovácií vo FEDe. Na jarnej konferencii povedala, že kryptomena podporovaná centrálnou bankou by mohla uľahčiť život Američanom, ktorí si nemôžu dovoliť založiť bankový účet.

Pôvodnú snahu pretlačiť Brainardovú na miesto predsedu je možné čiastočne pripísať progresívnemu lobingu a demokratom, akými sú senátorka Elizabeth Warrenová alebo senátor Sheldon Whitehouse. Je však veľmi pravdepodobné, že jej posledné vyjadrenia o zmene klímy a iných progresívnych prioritách narušili jej podporu medzi republikánmi. A to ju nakoniec stálo miesto predsedu.