Foto: Shuttertock

Samotná hypotéka na vlastné bývanie nestačí

Za jeden z dôvodov, prečo sa mladí ľudia na Slovensku nedokážu ľahko osamostatniť od svojich rodičov, ekonomická analytička spoločnosti FinGO.sk Lenka Buchláková považuje stagnáciu štátnej politiky v oblasti nájomného bývania.

Okrem toho situáciu ovplyvňujú aj sprísnené pravidlá Národnej banky Slovenska (NBS) na poskytovanie hypotekárnych úverov. Slováci si k hypotéke na bývanie potrebujú nasporiť najčastejšie až 20 % z ceny nehnuteľnosti. „Len pätina záujemcov o úver má dnes šancu dostať úver na nehnuteľnosť až do 90 % jej hodnoty,“ uvádza analytička.

„Znamená to, že keď si chce klient banky kúpiť nehnuteľnosť v hodnote 100 000 eur, tak na spomínanú nehnuteľnosť dostane hypotekárny úver maximálne vo výške 90 000 eur,“ vysvetľuje produktový manažér Tatra Asset Management Jakub Pavlík. Pri 80-percentnej hypotéke je to v tomto prípade len 80 000 eur. Zvyšnú sumu si potrebuje nasporiť.

K ďalším obmedzeniam NBS radí L. Buchláková aj povinnú finančnú rezervu, ktorá po odpočítaní životných nákladov a splátok úverov musí predstavovať až 40 % z príjmov.

Sporiť si začnite už zo svojho prvého príjmu

Podľa analytikov je najlepšie začať si sporiť v dostatočnom predstihu pred tým, než sa klient rozhodne požiadať o hypotéku na vlastné bývanie.

„Vďaka tomu, že klient si bude dlhšie sporiť, čas hrá v jeho prospech a môže si sporiť do dynamickejších riešení, ktoré majú potenciál vyššieho výnosu. Správnym miestom môžu byť napríklad podielové fondy, ktoré klientom môžu priniesť vyšší výnosový potenciál,“ približuje J. Pavlík z Tatra Asset Management.

Dĺžka sporenia závisí od sumy, ktorú klient potrebuje nasporiť, od výšky mesačnej úspory, ktorú si je klient schopný odložiť a od priemernej ročnej úrokovej sadzby, ktorou sa odložené finančné prostriedky zhodnocujú. Pri dynamickejších stratégiách však rastie aj riziko, preto je potrebné si výber podielového fondu a vhodnej stratégie dobre zvážiť a poradiť sa s odborníkom v danej oblasti.

Analytička L. Buchláková radí, aby mladí ľudia začali so sporením už počas vysokej školy, ak sa po jej skončení chcú čo najskôr osamostatniť. „Čím je na sporenie dlhší čas, tým lepšie. Ak by sme potrebovali napríklad 11-tisíc eur do troch rokov, sporiť by sme si mali približne 300 eur mesačne. Ale ak chceme vo vlastnom bývať až o päť rokov, stačí si sporiť len približne 180 eur,“ kalkuluje analytička.

S dlhšou dobou sporenia rastie možnosť zhodnocovania

Študenti, ktorí majú na sporenie dlhší čas, môžu zo začiatku využiť študentský sporiaci účet, ktorý je výhodnejší, keďže zaň neplatia poplatky. Na ňom si môžu sporiť pravidelnú sumu pomocou trvalého príkazu z bežného účtu, ale peniaze sa naň dajú posielať aj nepravidelne a vo väčšom objeme.

Z dlhodobého hľadiska to však nie je najvhodnejšia alternatíva zhodnocovania peňazí. „Sporiace účty sú veľmi slabo úročené, preto od nich nemožno očakávať ani zhodnotenie peňazí. Naopak, kvôli inflácii si na nich peniaze znehodnocujete,“ upozorňuje L. Buchláková.

Ak sa otázka sporenia rieši z dlhodobého hľadiska 10 či 20 rokov dopredu, analytička považuje za vhodné riešenie aj založenie stavebného sporenia alebo ešte ideálnejšie využitie investičných nástrojov. V tomto prípade ide často o rozhodnutie samotných rodičov, ktorí chcú svoje deti do budúcnosti finančne podporiť.

Dlhodobo investovať odporúča aj vedúca oddelenia Depozitá a investície vo VÚB Barbora Štubňová: „Vhodne zvolená investičná stratégia pri sporení môže po rokoch pri kúpe nehnuteľnosti zabezpečiť dostatok nasporených prostriedkov v kombinácii s hypotekárnym úverom.“

„Ako investičný nástroj to môžu byť ETF fondy, známe ako fondy obchodované na burze, alebo prípadne sporiaci program, ktorým si klienti môžu zakúpiť investičné zlato, a to aj za niekoľko málo eur mesačne,“ približuje L. Buchláková.

Konzervatívne sporenie na krátke obdobie

Vyberať sporiaci produkt by si klienti mali najmä podľa toho, za ako dlho si chcú nasporiť cieľovú sumu. „Pokiaľ ide o sporenie na dosiahnutie 10 až 20 % budúcej kúpnej ceny nehnuteľnosti, a my predpokladáme horizont sporenia do 5 rokov, zvolil by som niečo úplne konzervatívne. Môže ísť napríklad o sporiaci účet pod bežným účtom v banke alebo špeciálne realitné fondy nehnuteľností,“ odporúča finančný poradca a analytik spoločnosti Prosight Slavomír Molnár.

Samotný zisk za toto krátke obdobie bude vo výške niekoľkých mesačných vkladov do sporenia. Za výhodu považuje aj fakt, že klienti sa týmto spôsobom naučia sporiť, čo im pomôže aj pri neskoršom splácaní hypotéky.

Možnosťou je aj dočasné založenie druhej nehnuteľnosti

Klienti, ktorým na sporenie neostáva veľa času a chcú doriešiť vlastné bývanie čo najskôr, majú možnosť dočasne založiť druhú nehnuteľnosť. Ide o spôsob, keď prichádza na pomoc rodina.

Ak vám rodičia dajú súhlas s dočasným založením ich bytu či domu, viete dať banke ako zábezpeku dve nehnuteľnosti v dostatočnej hodnote voči výške hypotéky. Do tejto možnosti ručenia spadá aj pozemok, ktorý už vlastníte, a na ktorom sa chystáte postaviť nehnuteľnosť.

„Pri súčasných nízkych úrokových sadzbách odporúčam založiť druhú nehnuteľnosť. Po 5 až 7 rokoch, v závislosti od úroku na hypotéke a nárastu ceny nehnuteľnosti v čase, ju bude možné vyňať zo zábezpeky banky,“ navrhuje S. Molnár z Prosight.

Aj analytička L. Buchláková považuje túto možnosť za finančne najmenej zaťažujúcu, no zároveň dodáva, že nie každý má k dispozícii voľnú ďalšiu nehnuteľnosť, ktorú môže ponúknuť ako zabezpečenie úveru.

Spotrebný úver ako posledné riešenie

Posledná možnosť, ako dofinancovať hypotéku, je požiadať banku o spotrebný úver. Pre klienta je však táto možnosť najmenej výhodná. Kombináciu hypotéky a spotrebného úveru častejšie využívajú bonitnejší klienti.

Analytička L. Buchláková upozorňuje na to, že pri súčte splátok hypotéky a spotrebného úveru sa môžu mesačné splátky vyšplhať až príliš vysoko. „Spotrebný úver je možné splácať maximálne 8 rokov, a aj to je dôvod, prečo má vyššiu úrokovú sadzbu ako samotná hypotéka.“

Analytici sa zhodujú, že kombinácia hypotéky a spotrebného úveru môže byť neudržateľná pre klientov, ktorí nemajú žiadne návyky s pravidelným mesačným splácaním svojich záväzkov.

„Ak sa už klienti rozhodnú pre túto možnosť, odporúčam si aspoň na niekoľko mesiacov odkladať bokom sumu, ktorá predstavuje budúci výdavok spojený s hypotékou a spotrebným úverom,“ radí analytik S. Molnár.