Inflácia na Slovensku je síce o máličko nižšia, ako sme očakávali, no stále patrí k najvyšším v Európe

Robert Juriš 15.5.2023 Poslať

Aprílová inflácia na Slovensku je podľa najčerstvejších dát Štatistického úradu SR o niečo nižšia, ako tvrdil rýchly odhad Európskeho štatistického úradu Eurostat pred dvomi týždňami. V konečnom účtovaní je však spotrebiteľom a bežným občanom úplne jedno, či je medziročný rast cien na Slovensku 13,8 %, alebo 14 %. Vo finále je to vysoké číslo, ktoré je druhé najvyššie v krajinách eurozóny a jedno z najvyšších v celej Európe.

Inflácia mierne poklesla, no stále je jedna z najvyšších v Európe

Foto: Shutterstock

Rast spotrebiteľských cien sa začína spomaľovať

„Dynamika rastu spotrebiteľských cien sa po dvoch rokoch začala spomaľovať. V apríli 2023 sa tento trend konečne prejavil aj u potravín. Úroveň rastu cien pri bývaní s energiami sa vrátila na hodnoty z januára minulého roka, ceny pohonných látok sú o desatinu lacnejšie ako pred rokom,“ konštatuje vo svojej správe Štatistický úrad SR.

Medziročne inflácia v apríli teda klesla na 13,8 %. Túto úroveň naposledy dosahovala v júli minulého roku. Doterajšie maximum pochádza z novembra 2022 a februára 2023, keď vystúpila na 15,4 %. Napriek tomu, že inflácia na Slovensku sa medziročne znížila, v porovnaní s marcom 2023 sa zvýšila o 0,6 %.

Ceny nahor ťahajú najmä potraviny

Aktuálnych 13,8 % naznačuje, že vrchol rastu cien na Slovensku bol už prekonaný. Stále však ide o vysoké hodnoty, aké tu neboli viac ako dve predošlé dekády. Minulý mesiac boli vyššie ceny v 11 z 12 sledovaných odborov. Klesli len v doprave, a to o 0,2 %.

Najvýraznejší rast cien už niekoľko mesiacov zaznamenávajú potraviny. Tvoria druhú najvýznamnejšiu položku vo výdavkoch slovenských domácností a nepretržite rastú už viac ako dva roky. Aktuálne však mierne utlmili tempo svojho rastu na 26,1 %.

Najvýznamnejšie bolo medziročné zvýšenie cien chleba a obilnín o 25,9 %, ďalej mäsa takmer o 25 % a súčasne mlieka, syrov a vajec o 32,9 %. Priaznivejšia situácia je u ovocia, ktoré medziročne zdraželo „len“ o 13,3 %.

Klesli len ceny v doprave

Dobrou správou je, že rast cien v odbore bývanie a energie aktuálne klesol na hodnotu 12,3 %. Bývanie s energiami je najväčšou výdavkovou skupinou slovenských domácností. Z hľadiska vplyvu v tomto odbore medziročne najvýznamnejšie vzrástli ceny imputovaného nájomného o 10,8 % (v ktorom sa dlhodobo premieta vplyv rastu cien stavebných materiálov), tiež plynu o 11,9 % a tepla o 19,8 %.

Významný podiel na raste cien malo tiež 20-percentné zdraženie v reštauráciách s ubytovaním, ktoré ťahalo nahor najmä zvýšenie cien v závodnom stravovaní. Naopak, v odbore doprava ceny medziročne klesli o 0,2 %, pričom naposledy bolo zníženie cien zaznamenané ešte v januári 2021. Príčinou bola skutočnosť, že aprílové ceny pohonných látok boli medziročne nižšie o 9,1 %.

Komu vysoké ceny škodia najviac

Stále tiež platí, že inflácia je milosrdnejšia k domácnostiam zamestnancov, teda k rodinám, kde sa o príjem starajú dvaja dospelí ľudia (13,7 %). Horšia je situácia v prípade nízkopríjmových domácností (14,7 %) a domácností dôchodcov (16,6 %).

Česko: Realita predbehla očakávania

Inflácia v Česku bola počas uplynulého roka výrazne vyššia ako na Slovensku. Po zverejnení dát za apríl 2023 je však toto tvrdenie minulosťou. Kým inflácia na Slovensku je na úrovni takmer 14 %, v Česku poklesla z marcových 15 % na aprílových 12,7 %.

Podľa údajov Českého štatistického úradu bola aprílová inflácia v Česku najnižšia od februára minulého roku. Analytici a ekonómovia síce jej pokles očakávali, no realita je ešte výrazne priaznivejšia, ako boli matematické predpoklady.

V súvislosti s klesajúcou infláciou Česká národná banka uvažuje o postupnom znižovaní svojich kľúčových úrokových sadzieb. Tie sa aktuálne držia na úrovni 7 %, čo je takmer dvojnásobok v porovnaní so sadzbami Európskej centrálnej banky. „Podmienkou na takéto rozhodnutie je, aby inflácia aj naďalej klesala smerom nadol,“ povedala viceguvernérka ČNB Eva Zamrazilová.

USA: Zrejme ešte nenastal čas na znižovanie úrokov

Dobrá správa zo zámoria – inflácia v krajine klesla po desiaty raz za sebou z marcových 5 % na aprílových 4,9 %, čo je najmenej za posledné dva roky. Prejavili sa tak v praxi klesajúce ceny mlieka, leteniek či nových automobilov. Stúpli však ceny bývania, benzínu, ojazdených áut a niektorých druhov služieb.

Niektorí analytici odhadujú, že americký Federálny rezervný systém (FED) by na základe tohto dlhodobého trendu mohol ukončiť fázu sprísňovania svojej menovej politiky a nastúpiť na vlnu postupného znižovania úrokových sadzieb z dnešných 5,25 % z mája tohto roku. Ďalší však vzápätí dodávajú, že hoci sa inflácia ochladzuje, stále je ďaleko od štandardného 2-percetného cieľa, takže na „zvoľnenie tempa“ zatiaľ nenastal ten správny čas.

Švajčiarsko: Nespokojné aj s nízkymi 2,6 %

Krajinou s naozaj nízkou infláciou je Švajčiarsko. Medziročný nárast cien tu klesol z marcových 2,9 % na aprílových 2,6 %. Prispelo k tomu, ako vo väčšine ostatných štátov, zlacnenie pohonných látok. Napriek tomu sa inflácia v tejto krajine už 14 mesiacov drží nad cieľovým pásmom miestnej centrálnej banky v intervale od nuly až po 2 %.

Aj preto Švajčiarska centrálna banka v marci tohto roku zdvihla kľúčovú úrokovú sadzbu o polovicu percentuálneho bodu na 1,5 %. O ďalšom prípadnom zvyšovaní bude rokovať v júni 2023.

81728

Spojené kráľovstvo: Stále príliš vysoké čísla

Veľká Británia stále nie je spokojná s číslami, ktoré inflácia v krajine dosahuje. Už siedmy mesiac za sebou sa drží na dvojcifernej úrovni. Hoci je to v súčasnosti len tesne nad úrovňou 10 %, aj tak je to výrazne viac, ako si želajú miestni ekonómovia. V krajinách veľkých svetových ekonomík je to jedna z najvyšších inflácií vôbec.

Aj preto britská centrálna banka Bank of England zvýšila základný úrok o štvrť percentuálneho bodu na 4,5 %, čo predstavuje 15-ročné maximum. Úroky tak zdvihla po dvanástykrát za sebou. Očakáva sa, že takéto sprísňovanie menovej politiky by v druhom polroku malo zabrať a inflácia v krajine by ku koncu roka mala klesnúť na úroveň približne 5 %.

Maďarsko: Uvažujú o znižovaní úrokových sadzieb

Spotrebiteľské ceny u našich južných susedov stále rastú mimoriadne rýchlym tempom. Medziročná inflácia v apríli tohto roku síce klesla o viac ako jeden percentuálny bod, no stále sa drží na úrovni 24 %. Výsledkom je, že až 86 % občanov Maďarska musí v súčasnosti obmedzovať svoje výdavky. Menej míňajú najmä na spotrebiče, oblečenie a cestovanie.

Maďarská centrálna banka v boji s vysokou infláciou vyhnala svoje kľúčové úrokové sadzby už na 13 %. Zároveň je však prvou centrálnou bankou v Európe, ktorá otvorene hovorí o potrebe uvoľnenia svojej menovej politiky, čo sa spája s postupným znižovaním týchto sadzieb. Opatrenia by sa k slovu mohli dostať v druhej polovici tohto roka.

Turecko: Infláciu znížili z 85,5 % na 43,7 %

Takmer dvojnásobne vyššiu infláciu ako Maďarsko majú v Turecku. Aj tu však kritické čísla postupne začínajú klesať, keď z marcových 50,5 % klesla na aprílových 43,7 %. V porovnaní s minuloročným maximom na úrovni 85,5 % je to „len“ približne polovica, pričom príčinou ekonomických problémov v tejto krajine bola najmä minuloročná menová kríza. Najvyššiu infláciu spomedzi ekonomicky vyspelých krajín však má juhoamerická Argentína, ktorá sa v apríli tohto roku dostala až na 108,8 %.