FED je nezisková spoločnosť, ktorú nikto formálne nevlastní (skôr ide o nezávislú štátnu inštitúciu). Akcie FED-u vlastní 12 neziskových Regionálnych federálnych rezervných bánk, ktoré založila vláda USA.[2][3] Štát má k FED-u priamy prístup cez voľbu vedenia spoločnosti raz za 14 rokov a tým je zachovaná jeho politická nezávislosť. FED bol vytvorený 23. decembra 1913.[4]

Úlohy a ciele FED-u

Primárnou deklarovanou motiváciou pre vytvorenie Federálneho rezervného systému bolo riešenie bankovej paniky.[6] Súčasné funkcie Federálneho rezervného systému zahŕňajú:[5][6]
- slúžiť ako centrálna banka pre Spojené štáty americké, 
- dohliadať a regulovať bankové inštitúcie,
- chrániť úverové práva spotrebiteľov,
- maximalizovať zamestnanosť,
- stabilizovať ceny vrátane predchádzania inflácii alebo deflácii [7],
- udržať stabilitu finančného systému a obmedziť systémové riziko na finančných trhoch,
- poskytovať finančné služby depozitným inštitúciám, vláde USA a zahraničným oficiálnym inštitúciám, vrátane hrania významnej úlohy pri prevádzke národného platobného systému,
- uľahčiť výmenu platieb medzi regiónmi,
- reagovať na miestne potreby likvidity,
- posilniť postavenie USA vo svetovej ekonomike a podobne.

Kritika FED-u

Federálny rezervný systém je často kritizovaný z oboch strán politického spektra. Predstavitelia libertariánskej pravice, napríklad Ron Paul, kritizujú FED na základe protiústavnosti. V posledných rokoch bol totiž hlavným zdrojom tlače amerického dolára.[8]

Obe strany ho ďalej kritizujú za to, že je súkromný a ovláda ho úzka skupinka ľudí. Ľavica tiež zdôrazňuje možnosť zapojenia FED-u do svetovej finančnej krízy a ďalších nelegálnych praktík. FED nie je nikým kontrolovaný a funguje fakticky ako nezávislý orgán. Podľa niektorých kritikov začala americká mena s núteným obehom vyvolávať hospodársky cyklus. Potom, ako bol zrušený Brettonwoodsky systém a opustený zlatý štandard, to podľa nich umožnilo nárast inflácie.[9]