Foto: Shutterstock

Hodnota sa musí dať prenášať

Na úplnom začiatku civilizácie a obchodu fungovali bartrové schémy. Keď niekto niečo mal, vymieňal to za niečo, čo potreboval. Hodnotu určovali samotné predmety a veci. Lenže veľmi skoro ľudia prišli na to, že napríklad vajíčka alebo plodiny nie je ľahké vymieňať za topánky, pretože životnosť oboch vecí je nepomerne iná. Nikto nepotrebuje také obrovské množstvo vajíčok, ktoré by sa hodnotou vyrovnalo napríklad topánkam.

No a tak prišli prvé snahy premietnuť hodnotu vecí do abstraktnej formy. Už v predhistorických spoločnostiach sa preto stretávame so sprostredkovateľským obchodom, ktorý zastupovali vzácne, ale trvanlivé predmety, ktoré bol každý ochotný prijať, aj keď ich práve nepotreboval.

Najznámejšími príkladmi sú mušle kauri. Postupne sa však presadili najmä drahé kovy, pretože boli vzácne, trvanlivé a priťahovali aj svojím leskom. Navyše boli spratné a ľahké.

No samotné prenášače hodnoty sa líšili. Napríklad u starých Mayov ako peniaze fungovali kakaové bôby, keďže boli trvácne a hodnotné. Starí Slovania používali drahé látky a šatky, ktoré sa priväzovali okolo opasku.

Ruda premenená na mince

Najvšeobecnejšie a najrýchlejšie sa rozširujúce po svete ako hodnotné a každým chcené boli práve drahé kovy. Okrem toho, že boli žiadané a praktické, bolo pomerne ľahké určiť ich cenu. Aj tu však nastali problémy, pretože nebolo možné vždy cenný kov odvážiť a realizovať obchod takto komplikovane. Takže sa práve drahé kovy stali základom pre vznik mincí, ktoré boli presne opracované a dokázali určovať hodnotu aj bez toho, aby ich bolo potrebné vážiť.

Chammurapiho zákonník z obdobia okolo roku 1770 pred naším letopočtom je prvým titulom, ktorý už definuje zrnká striebra ako jednotky, ktoré sa nevážili, ale počítali. Prvé mince v západnej civilizácii vznikali koncom 7. storočia pred naším letopočtom v mestách Malej Ázie, kde sa prírodné zmesi zlata a striebra označovali razenou značkou mesta či panovníka.

Už po prvých razených minciach však začal vznikať rozdiel medzi nominálnou hodnotou mince a skutočným obsahom drahého kovu. Až do konca 19. storočia sa teda mena definovala menovým číslom, ktoré určovalo, koľko mincí sa vyrazí z určitého množstva drahého kovu. V starovekých Aténach sa z 21 kilogramov razilo 6 000 drachiem. Samozrejme, nie všade sa používalo len zlato, ale napríklad striebro sa používalo v Grécku, bronz v Ríme a podobne. Vďaka tomu vznikli tiež prvé rôzne menové systémy.

Strata krytia kovom

Samotné razenie z kovov bolo komplikované a zbytočne nákladné. Preto sa začalo premýšľať nad tým, ako uchovať hodnotu peňazí aj v prípade, že nebudú zo skutočných drahých kovov. Základnou jednotkou sa teda stala dôvera v obchodníka. To znamenalo, že obchodník vytvoril zmenkový list. Medzi prvé patrili paličky, ktoré mali v sebe napísanú sumu. Palička sa rozdelila na dve polovice, a tak sa začali objavovať akési potvrdenia o tovaroch, ktoré boli kryté len dôverou. Postupom času sa ukázalo, že prútiky môžu slúžiť aj ako platidlo a boli v Anglicku v obehu až do 18. storočia. Prakticky až do obdobia, keď peniaze získali papierovú formu.

Z papierových zmeniek sa v Číne vyvinuli štátne bankovky s pevnými hodnotami už v 11. storočí, v Európe sa prvé bankovky objavili v roku 1661. V tomto roku ich pre nedostatok strieborných mincí začala vydávať štokholmská banka. Napriek tomu aj tieto bankovky boli stále kryté hodnotou v kovoch alebo tovaroch. Až v 20. storočí sa bankovky úplne oddelili od drahých kovov, takže si ich držitelia už nemohli vymeniť za drahý kov v pevne stanovenom pomere. Dnes sú drahé kovy úplne mimo predmetu bankoviek a vydavateľom bankoviek je štátna banka a ručiteľom meny je iba štát.

Keď peniaze prestali existovať

Zlomový okamih pre peniaze však prišiel v druhej polovici 20. storočia. Peniaze sa úplne oddelili od akejkoľvek hmoty a stali sa len číslami. Zavedením prvých bankových účtov sa začínajú etablovať peniaze elektronické. Teda len číselné vyjadrenia hodnoty. Peniaze tak už nie sú ani papierom, ale záznamami v počítačových systémoch.

Na začiatku 21. storočia sa vďaka rozvojom informačných technológií a používaniu platobných kariet začali objavovať návrhy na zrušenie peňazí vo forme hotovosti. K tomu je ešte ďaleko, pretože v súčasnosti žiadny štát neprijal takúto normu. Je však pravdou, že hotovosť sa stáva čoraz viac nepotrebnou. Veď podľa Združenia pre bankové karty je už dnes na Slovensku zo všetkých platieb, ktoré sa v súčasnosti zrealizujú, až 40 percent bezhotovostných. Napríklad v roku 2017 Slováci zrealizovali 481 miliónov bezhotovostných transakcií, pričom minuli 24 miliárd eur. V tomto roku má objem ešte stúpnuť. Smerujeme tak k dobe, keď peniaze opäť, tak ako kedysi, nebudú. Pracovať sa bude len s hodnotou. Stojíme tak na prahu novej, zlomovej éry, ktorá opäť úplne zmení charakter peňazí.

V súčasnosti je bežné, že ľudia používajú na platby mobilné telefóny. Viaceré banky majú vlastné riešenia, niekoľko bánk dnes klientom ponúka službu Google Pay. Slováci si túto službu obľúbili. „Využívanie Google Pay výrazne prekročilo očakávania, najväčšia banka eviduje neustály nárast počtu klientov aj platieb. Za posledný štvrťrok 2018 narástol objem platieb o takmer 40 %,“ hovorí Slovenská sporiteľňa (SLSP).

Platba mobilom začína „nahrádzať“ drobnú hotovosť. „Rozdiely vo využívaní Google Pay a platobných kariet sú aj v sumách, ktoré aplikáciou ľudia platia. Pri vyšších sumách používajú Google Pay porovnateľne s platobnými kartami. Pri nižších platbách však aplikácia výrazne vedie. Znamená to, že mobilom platíme aj také drobnosti, na ktoré sme doteraz nevyberali platobnú kartu z peňaženky, ale radšej zaplatili mincami,“ vysvetľuje Milan Bednár, vedúci oddelenia denného bankovníctva Slovenskej sporiteľne. Zároveň na Slovensko v tomto roku vstúpi konkurenčný systém Apple Pay. Presný dátum spustenia však nie je istý.