Foto: Shutterstock

Bonusom, na ktorý sa môžeme tešiť na konci tohto roka, je predpokladané uvoľnenie monetárnej politiky, ktoré už avizovala Európska centrálna banka.

Najlacnejšie bývanie je v Nitrianskom kraji

Údaje zverejnené Národnou bankou Slovenska poukazujú na to, že priemerná cena bývania v 3. štvrťroku dosahuje hodnotu 1 792 eur za meter štvorcový. Oproti cene na konci prvého polroka 2020 to predstavuje nárast o 61 eur.

Najvyššie hodnoty dosahuje tradične Bratislavský kraj (2 360 eur/m²), nasleduje Košický kraj (1 421 eur/m²) a s miernym odstupom medzikvartálne je nezmenená cena v Žilinskom kraji (1 330 eur/m²). Najmenej za meter štvorcový nehnuteľnosti platia ľudia v Nitrianskom (988 eur/m²) a Banskobystrickom kraji (1 030 eur/m²).

Jediným krajom, kde ceny medzikvartálne jemne poklesli, je Trnavský kraj, kde pokles predstavuje 10 eur za m². Najvyšší medzikvartálny rast je, naopak, v Banskobystrickom kraji (13 %), ktorý sa vďaka tomu z poslednej priečky v minulom štvrťroku v 3. kvartáli 2020 dostal pred Nitriansky kraj.

Úrokové sadzby hypoték sa ešte zvyšovať nebudú

„Napriek prebiehajúcej kríze na trhu stále neutícha dopyt po nehnuteľnostiach, čo vytvára tlak na zvyšovanie ich cien. Na trhu zároveň stále prevláda dobrá dostupnosť hypotekárnych úverov, ktorých medziročný rast zostal nad 9 % aj napriek komplikovanej situácii na trhu,“ konštatuje analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.

Európska centrálna banka (ECB) však podľa neho na svojom nedávnom zasadnutí naznačila zmenu menovej politiky, ktorú môžeme očakávať v decembri 2020. Zhoršujúca sa situácia, ktorú prináša nárast infekcií koronavírusu, a s tým spojené reštriktívne opatrenia, majú negatívny vplyv na oživenie ekonomiky v eurozóne. Výhľad navyše zostáva veľmi neistý, najmä z dôvodu epidemiologických rizík.

Predpokladané zmeny sa pravdepodobne dotknú kľúčového Pandemického programu nákupu aktív. Očakáva sa jeho rozšírenie o šesť mesiacov do konca roka 2021 a zvýšenie celkového objemu z 500 miliárd na 1,85 bilióna eur. Analytici zároveň predpokladajú, že v najbližšom období nemôžeme rátať s rastom kľúčových sadzieb, a teda aj tlak na rast hypotekárnych úrokových sadzieb zostane slabý.

Dostupnosti bývania nahráva aj rast príjmov

„Dostupnosť bývania je ovplyvnená nielen rastom cien nehnuteľností, ale aj nárastom miezd, respektíve celkovo disponibilných príjmov. Ak totiž príjmy rastú pomalšie než ceny domov či bytov, stáva sa kupovanie nehnuteľností menej dostupným,“ myslí si M. Horňák s tým, že od roku 2011 rástli hrubé disponibilné príjmy rýchlejším tempom (vzhľadom na úroveň v roku 2005) než cena bývania za meter štvorcový.

Podľa neho v druhom štvrťroku tohto roka v dôsledku pandémie COVID-19 prišlo iba k miernemu medziročnému poklesu disponibilného príjmu domácností. Ako významný faktor sa prejavili vládne podporné opatrenia na trhu práce v podobe sociálnych dávok.

Klesol počet rozostavaných aj dokončených bytov

Z posledných dostupných dát Štatistického úradu SR je zrejmé, že výstavba bytov v 2. polroku 2020 poklesla. Začatých bytov bolo o takmer 19 % menej než v rovnakom období minulého roka. Rovnako sa medziročne znížil počet dokončených bytov (-6 %). Aj keď je počet rozostavaných bytov o 1 % vyšší než v 2. štvrťroku 2019, aktuálne čísla nenaznačujú rapídny posun smerom k nasýteniu dopytu.

Súčasná politika Európskej centrálnej banky praje žiadateľom o hypotekárne úvery, ktorých nízke sadzby podporujú dopyt po nehnuteľnostiach. „Práve z týchto dôvodov neočakávame v najbližšom čase výraznejší zvrat vo vývoji cien bývania, pravdepodobnejšie sú regionálne výkyvy v cenách a pokračovanie rastu miernejším tempom,“ uzatvára M. Horňák.