Foto: Shuterstock

Chýbajú pracovníci v bankovníctve

Na slovenskom pracovnom trhu panuje akútny nedostatok špecialistov na informačné technológie. Hneď po nich je druhý najintenzívnejší dopyt po pracovníkoch v bankovníctve a finančných službách. Netýka sa ani tak nových pozícií, skôr ide o pokračovanie náboru spred vypuknutia pandémie, prípadne o doplnenie ľudských zdrojov v oblasti projektov.

„Najväčší nedostatok ľudí aktuálne pociťujeme na seniorských finančných pozíciách. V tom je zásadný rozdiel oproti Česku, kde majú najväčší problém s obsadením pozícií z front office, ako sú pracovníci za priehradkou či klientski poradcovia,“ vysvetľuje managing director personálnej agentúry Grafton Miroslav Garaj.

Mal by ich byť prebytok, no je ich nedostatok

Odborový zväz bánk a poisťovní hovorí o paradoxe, pretože banky vo veľkom digitalizujú, automatizujú a modernizujú svoje procesy práve s cieľom znížiť počet zamestnancov a znižovať svoje náklady. Slovensko patrí medzi krajiny s najnižším počtom zamestnancov bánk na obyvateľa. „Inými slovami, čoraz menej zamestnancov musí obsluhovať čoraz väčší počet klientov,“ vysvetľuje šéf bankových odborárov Svetozár Michálek.

Banky v posledných rokoch pristúpili nielen k ráznemu znižovaniu stavov, ale postupne redukujú aj počet pobočiek. Logicky by tak na trhu práce mal byť prebytok bývalých zamestnancov zo skúsenosťou z finančného sektora. Bankám však ľudia chýbajú.

Podľa Michálka je v bankách bežná až dvojciferná fluktuácia. „V bankovom sektore nedochádza k žiadnej sebareflexii, aj napriek tomu, že na problémy upozorňujeme rok čo rok,“ uvádza S. Michálek.

Nízke mzdy, preťažení zamestnanci

Podľa odborového zväzu radoví zamestnanci bánk musia robiť za nízke mzdy na úrovni od 800 do 1 100 eur. Za túto sumu je na nich vyvíjaný dennodenný a enormný tlak, aby napĺňali ambiciózne plány ziskovosti slovenských bánk tým, že predajú dostatočné množstvo hypoték, spotrebných úverov, životných a neživotných poistiek. Popritom musia riešiť bežnú operatívu.

„Banky týmto ľuďom platia menej ako obchodné reťazce svojim zamestnancom, od ktorých sa ani zďaleka nevyžadujú také rozsiahle znalosti a ani ich nadriadený nenúti, aby denne predali aspoň 100 litrov mlieka a 300 rožkov,“ vysvetľuje odborársky predák.

Banky majú najvyššie zisky od roku 2016

Banky sa podľa neho vyhovárajú, že na vyššie mzdy nie sú peniaze, pretože sú zlé časy, musia plniť plány ziskovosti, aby mohli akcionárom vyplatiť patričné dividendy, a že nadnárodné vedenie im vyšší rozpočet na mzdy neschváli.

V skutočnosti však zažívajú rekordne úspešné obdobie. Kým za prvých sedem mesiacov minulého roka zaznamenali čistý zisk po zdanení v objeme 197 miliónov eur, v rovnakom období tohto roku to bolo až 447 miliónov eur. Nielenže sa zisky bánk vracajú na predkrízovú úroveň, ale tie tohtoročné sú najvyššie od roku 2016.

Práca v banke už nie je statusová

Podľa odborov sú nízke mzdy, poddimenzovaný počet zamestnancov, nepretržitý tlak, preťaženosť, stres a absolútna nerovnováha medzi prácou a osobným životom všetko pravé dôvody, prečo je v bankovom sektore nedostatok pracovníkov.

„Skúsenosť z práce v banke sa šíri ústnym podaním a za tie roky ľudia pochopili, že pracovať v banke nie je statusová vec, ale dennodenné žmýkanie zamestnanca. Ľudia už o to prestávajú mať záujem a čudoval by som sa, keby sa do bánk hrnuli pracovať,“ komentuje situáciu na pracovnom trhu S. Michálek.

Na vine je aj súčasná vláda

Podľa zakladateľa združenia Pracujúca chudoba Milana Kuruca má na tejto situácii svoj podiel aj súčasná vláda, ktorá nevyužila príležitosť pri rušení bankového odvodu. Pri vyjednávaniach si mohla ako jednu z podmienok stanoviť, že Slovenská banková asociácia zmení právnu formu tak, aby bola povinná kolektívne s odborovým zväzom bánk a poisťovní vyjednávať o lepších mzdových a pracovných podmienkach.

„Banky sa topia v ziskoch, a nie že nechcú svojich zamestnancov, ktorí im tie zisky tvoria, aj patrične zaplatiť, oni nechcú na vyššej úrovni ani len vyjednávať o zlepšeniach. Zamestnancom bánk odporúčam tento dehonestujúci prístup k nim už prestať tolerovať a začať sa angažovať,“ uzatvára M. Kuruc.