Foto: Shutterstock

Na zníženie administratívnej záťaže

Cieľom návrhu zákona je znížiť nadmernú regulačnú záťaž podnikateľov, a tým zvýšiť motiváciu k začatiu a rozvoju podnikania, poskytnúť konkurenčnú výhodu v porovnaní s okolitými krajinami a zároveň zlepšiť postavenie Slovenskej republiky v medzinárodných rebríčkoch hodnotiacich stav podnikateľského prostredia. Zmeny spočívajú najmä v úprave povinností podnikateľov v rámci administratívy či nepriamych finančných nákladov.

Treba však podotknúť, že z pôvodných 469 navrhovaných opatrení bolo schválených len menej ako polovica. „Neprešlo viacero návrhov, napríklad v oblasti pracovnoprávnych vzťahov, ako sú zrušenie súčasného plynutia nárokov na odstupné a výpovednú lehotu, či zdobrovoľnenie rekreačných poukazov. Tieto opatrenia navrhované podnikateľmi boli značne kritizované samotnými zamestnancami, keďže prínos týchto opatrení bol diametrálne odlišný z pohľadu podnikateľa a z pohľadu zamestnanca,“ tvrdí partnerka advokátskej kancelárie Vojčík & Partners Natália Strharská.

Účtovná závierka podľa IFRS

Jednou z hlavných zmien, ktoré balík prináša, je zmena a doplnenie zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Vybrané účtovné jednotky sú v súčasnosti povinné viesť účtovníctvo a zostavovať účtovnú závierku podľa Medzinárodných štandardov finančného výkazníctva (IFRS). Po novom sa však povinnosť mení iba na možnosť viesť účtovníctvo a zostavovať individuálnu účtovnú závierku podľa IFRS, pričom cieľom je zníženie administratívnej záťaže pri vedení účtovníctva pre vybrané podniky.

Zároveň však platí, že podnik bude zaradený medzi subjekty verejného záujmu podľa zákona o účtovníctve, ak splní veľkostné kritériá bez ohľadu na používané účtovné štandardy.

Táto zmena, ktorá prináša možnosť rozhodnúť sa použiť IFRS pri zostavovaní účtovnej závierky platí u tej, ktorá sa zostavuje k 1. januáru 2023 a neskôr. Súčasne platí, že účtovná jednotka, ktorá bola povinná zostavovať účtovnú závierku podľa IFRS do 31. decembra 2022, je naďalej povinná zostavovať účtovnú závierku podľa IFRS.

Advokátka Simona Klučiarová z advokátskej kancelárie Accace Legal však zostáva voči tejto zmene skeptická: „Z nášho pohľadu sa najmä najnovšia zmena, ktorá sa očakáva v septembri 2022, môže minúť účinku. Myslíme si, že najmä nadnárodné spoločnosti, ktoré sú zvyknuté zostavovať účtovné závierky podľa štandardov IFRS, nebudú od tohto upúšťať, keďže zmyslom IFRS je vytvoriť spoločný účtovný jazyk, aby tak účtovné postupy spoločností boli jednotné, porovnateľné a pochopiteľné vo viacerých krajinách.“

Dodáva, že význam vidia najmä tam, kde slovenské spoločnosti podliehajú zahraničným matkám, ktoré vďaka takejto závierke majú lepší prehľad o ich finančných výsledkoch.

Od 1. januára 2022 už platia tieto opatrenia:

V rámci balíka opatrení Kilečko 2 už od 1. januára 2022 došlo k viacerým zmenám v oblasti účtovníctva. „Za zmienku stojí určite možnosť uchovávania účtovnej agendy v elektronickej forme a zjednodušenie podmienok digitalizácie jednotlivých záznamov, čo vnímame pozitívne vzhľadom na to, že účtovných dokladov je stále viac, a najmä pre väčšie firmy bolo komplikované vyhradiť dostatok priestoru, kde ich uchovávať. Odstráni sa tým aj problém, ak by niektoré doklady časom vybledli a boli nečitateľné,“ približuje S. Klučiarová. 

V praxi to znamená, že väčšinu dokumentov bude možné uchovávať v podobe obyčajného skenu bez potreby preukázania jeho zhody s originálom v prípade daňovej kontroly.

Ustanovená je aj dolná hranica pokuty pri závažnom porušení zákona o účtovníctve, ktorá doteraz neexistovala, na sumu od 1 000 eur. Horná hranica tejto pokuty zostáva nezmenená, vo výške 3 miliónov eur. Určili sa aj sankcie v prípadoch, ak si účtovná jednotka nesplní povinnosť uloženia alebo zverejnenia účtovných dokumentov do registra, kde výška tejto sankcie je stanovená od 100 do 10-tisíc eur. Zároveň bola určená aj výška sankcie za porušenie ustanovení v oblasti uchovávania a ochrany účtovnej dokumentácie, a to vo výške od 100 do 100-tisíc eur.

Ďalšie dôležité zmeny v oblasti miestnych daní

Za významné zmeny považuje N. Strharská aj zavedenie primeranosti zdanenia daňovníkov, ktorých hodnota stavebného pozemku je nižšia ako hodnota určená všeobecne záväzným nariadením (VZN) obce. Ide najmä o prípady, keď obec určí vyššiu hodnotu stavebných pozemkov, ako je ich bežná trhová cena. Novelou zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady sa dopĺňa aj právo daňovníka predložiť vlastný znalecký posudok so znalcom určenou hodnotou pozemku.

Novela zároveň zjednocuje princíp určenia rozpätia medzi najnižšou a najvyššou sadzbou dane z pozemkov ustanovenou obcou vo svojom VZN na všetky skupiny pozemkov a nielen na vybrané druhy pozemkov, ako je to v súčasnosti.

Ide o snahu stanoviť primeranosť zdanenia pôdy a o odstránenie „neobmedzenej“ výšky sadzby dane z vybraných druhov pozemkov (záhrady, zastavané plochy a nádvoria, ostatné plochy a stavebné pozemky). Najvyššia sadzba dane z pozemkov v uvedených druhoch môže podľa novely byť (ako v súčasnosti) päťnásobok najnižšej sadzby (no po novom) zo všetkých druhov pozemkov (vrátane sadzby príslušnej pre ornú pôdu, trvalé trávne porasty a lesné pozemky). Naďalej pritom platí, že základná sadzba dane zo zákona je 0,25 %.

Pre lízingové spoločnosti a poskytovateľov úveru

Ďalším z nových opatrení je zavedenie možnosti uzatvárania obchodnoprávnych zmlúv o zabezpečení záväzku z lízingovej alebo úverovej zmluvy prostredníctvom elektronických zariadení, čo vyplýva z novely zákona č. 22/2004 Z. z. o elektronickom obchode.

Podľa N. Strharskej zaujímavá je aj zmena, ktorá už nadobudla účinnosť od 1. júla tohto roka v rámci novely zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách, na základe ktorej došlo k umožneniu predaja potravín aj po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti za splnenia podmienok. Zároveň sa zakázalo používanie potravín, ktorým uplynul dátum minimálnej trvanlivosti ako zložiek pri výrobe potravín.