Zdroj foto: shutterstock

Slovensko bude jednou z troch najrýchlejšie starnúcich krajín

Podľa správy Európskej komisie bude Slovensko treťou najrýchlejšie starnúcou krajinou Európskej únie. Z najmladšej ekonomiky v EÚ, ktorou bola naša krajina v rokoch 2012 až 2015 sa do roku 2070 zmení podľa predpovedí EK na ôsmu najstaršiu. Demografické projekcie predpokladajú rýchle starnutie populácie, no tempo starnutia bude pomalšie, než predpokladala predošlá správa. Nízka pôrodnosť a nárast strednej dĺžky života spôsobí zmenu vekovej štruktúry populácie. Na jedného človeka nad 65 rokov pracovalo 3,2 človeka v roku 2016, no v roku 2070 to bude už len 1,5 pracujúcich.

Podľa predpokladov EK bude mať migrácia na populáciu len malý vplyv, počet obyvateľov tak tak bude v budúcnosti klesať. Výdavky citlivé na starnutie vzrastú do roku 2070 o necelých 16 %. Oproti predchádzajúcej správe spred troch rokov je nárast výdavkov miernejší. Dôvodom sú priaznivejšie demografické predpoklady a zlepšujúci sa trh práce. Ich úroveň je však už dnes vyššia než predpokladala predchádzajúca správa. 

K pravici sa hlási viac ľudí ako k ľavici, dominujú však strany stredu 

Len necelá polovica ľudí sa na Slovensku hlási k pravicovému alebo ľavicovému zmýšľaniu. Tí, ktorí sa hlásia k pravici v ekonomických otázkach, mierne prevažujú nad tými, ktorí sa identifikujú s ľavicou. Vyplýva to z výsledkov reprezentatívneho prieskumu verejnej mienky, ktorý pre Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika realizovala agentúra Focus. V rámci prieskumu odpovedali respondenti na otázku, či sa v ekonomických záležitostiach považujú skôr za pravicovo alebo ľavicovo zmýšľajúcich. Na pravo-ľavej škále sa vpravo alebo vľavo dokázala zaradiť necelá polovica respondentov. K pravici sa prihlásilo 25,6 %, k ľavici 22,2. Najpočetnejšiu skupinu, 38,7 %, predstavovali respondenti, ktorí sa prihlásili k stredu, respektíve deklarujú, že nezmýšľajú ani pravicovo, ani ľavicovo. Zvyšných 13,5 % nedokázalo na otázku odpovedať.

Hlásenie sa k pravici narastá so zvyšujúcim sa dosiahnutým vzdelaním a klesá s rastúcim vekom, neplatí to však úplne. Hlásenie sa k pravici je nadpriemerné medzi mladými od 25 do 34 rokov. K ľavici sa hlásia vo zvýšenej miere starší ľudia. 

Takmer polovica firiem stále nie je pripravená na kybernetický útok

Generálni riaditelia svetových firiem očakávajú produktívny rok. Obávajú sa však kybernetických útokov. Vyplýva to z prieskumu spoločnosti KPMG. 

Takmer polovica respondentov tvrdí, že otázkou je „kedy“ a nie „či“ sa ich firma stane obeťou tohto typu útoku. V tomto roku sa kybernetické riziko posunulo na druhé miesto z hľadiska rizík, ktoré bránia budúcemu rastu spoločností. Je to posun o tri priečky nahor oproti prieskumu z roku 2017. Iba 51 % respondentov však uviedlo, že sú dobre pripravení na kybernetický útok. Zároveň sa zhodujú v tom, že dobre pripravená stratégia v tejto oblasti je kriticky dôležitá pre vznik dôvery.

Viac ako dve tretiny respondentov zároveň priznali, že sa v posledných troch rokoch pri strategických rozhodnutiach viac spoliehali na svoju vlastnú intuíciu ako na dáta. Okrem intuície pri dôležitých rozhodnutiach zo všetkých zdrojov informácií najviac dôverujú sociálnym médiám.

Strojárstvo naďalej ostáva ťahúňom slovenského priemyslu, čakajú ho však výzvy

Strojársky priemysel má na Slovensku dominantné postavenie. Slovensko je jednou z najpriemyselnejších krajín Európskej únie a až 42 percent celkovej priemyselnej produkcie tvorí práve strojárstvo. Strojárske produkty tvoria viac ako polovicu celkového priemyselného exportu. Tržby sektora medziročne vzrástli o takmer päť percent a v roku 2017 zamestnával takmer 168-tisíc ľudí. Dominantnú pozíciu v slovenskom strojárstve má automobilový priemysel. V súčasnosti sú v krajine štyri veľké automobilky a ďalších viac než 300 automotive dodávateľov. 

Okrem produkcie motorových vozidiel má pozitívny trend aj výroba ložísk, oceľových konštrukcií, hydraulika, výroba železničných vagónov a podvozkov, a napríklad aj špeciálna výroba a vývoj. Podľa Euler Hermes strojársky priemysel však čakajú veľké výzvy. Voľná pracovná sila nemá dostatočnú kvalifikáciu a firmy, vrátane strojárskych, majú problém nájsť zamestnancov. Okrem toho sa dlhodobo zanedbáva reforma školstva a zabúda sa aj na podporu výskumno-vývojových aktivít. Verejný a súkromný sektor sú slabo prepojené, čo sťažuje nachádzanie nových zamestnancov. Ďalšie výzvy sa budú týkať priemyselnej revolúcie 4.0 či počtu insolvencií v strojárskom priemysle.