Medzi poisťovňami a ministerstvom financií sa objavuje napätie už niekoľko mesiacov. Minister financií Peter Kažimír v lete minulého roku upozornil na to, že v dôsledku krízy museli banky zniesť veľa a poisťovne ostali v závetrí. Zároveň si podľa ministra relatívne nižšiu popularitu poistných produktov spôsobujú poisťovne samy, problém jednoducho vidí v nich.

Naopak poisťovne hovoria o tom, že štát neoceňuje zodpovedných občanov, ktorí sa poistia. „Domnievame sa, že štát nedoceňuje poistenie ako dobrovoľný nástroj ochrany klientov pred nepriaznivými následkami rôznych udalostí,“ hovorí Eva Jacková zo Slovenskej asociácie poisťovní (SLASPO). Naráža pritom na produkty životného a neživotného poistenia a na dôchodkové sporenie.  

„Naopak rôznymi nesystémovými opatreniami skôr občanov výrazne demotivuje napríklad nedávno schválením ‚zatraktívnenia‘ druhého piliera programovým výberom, alebo chronicky známym odškodňovaním nepoistených po živelných pohromách zo štátneho rozpočtu, teda aj z peňazí tých, ktorí sú poistení dobrovoľne,“ dopĺňa.

„Navyše v situácii, keď štát rôznymi návrhmi daňových a iných zákonov hľadá vo finančných inštitúciách dodatočné zdroje štátneho rozpočtu, nepredpokladáme, že by sa situácia v najbližšom období zmenila. Na skutočnosť, že štát vhodnými opatreniami nepodporuje poistenie, SLASPO upozorňuje už niekoľko rokov,“ dopĺňa.

Zároveň je podľa SLASPO náročné hľadať vyhovujúci model štátnej podpory v zahraničí. „Súhrnné informácie o podpore poistenia zo strany štátu v krajinách Európy nemáme k dispozícii, no nie vždy model fungujúci v jednej krajine je možné bez analýzy vplyvu aplikovať v druhej, pretože práve v poisťovníctve unifikované riešenia (one-filts-all) kvôli špecifikám konkrétnej krajiny väčšinou nefungujú,“ hovorí Jacková.

V súčasnosti štát na koncepčnú podporu poistených nemyslí. O čosi lepšia bola situácia do roku 2010. Do roku 2010 si poistené fyzické osoby mohli uplatniť výšku zaplateného poistného do maximálnej sumy 12 000 Sk, teda 398,33 eura ako nezdaniteľnú časť základu dane, pričom poistná zmluva musela spĺňať stanovené podmienky. Aby bolo možné upraviť si základ dane, dohodnutá doba platnosti poistnej zmluvy a aj platenia poistného musela byť najmenej 10 rokov, poistné plnenie nemohlo byť vyplatené pred uplynutím tejto lehoty a zároveň plnenie nastalo najskôr dovŕšením 55. roku života poisteného.

Do konca roku 2016 bolo možné uplatniť si daňové zvýhodnenie na obmedzenú časť príspevkov do druhého piliera. Táto možnosť však už v roku 2017 nie je. Obmedzené opatrenie bolo k dispozícii od roku 2013. Stále je v platnosti nezdaniteľná časť základu dane na príspevky do tretieho piliera, ktorá je vo výške 180 eur.

S podporou na základe výziev mohli počítať aj poľnohospodári. „Rovnako štát do istej doby poskytoval poľnohospodárom dotáciu na poistné poľnohospodárskych plodín naviazanú na európsku agrárnu politiku,“ hovorí Jacková s tým, že podľa legislatívy sa táto podpora mohla vyšplhať až do výšky 50 % hodnoty poistného. Podľa jej slov však realita „často bola oveľa nižšia“.