Foto: Shutterstock

Prvé poistky pokrývali náklady na pohreb 

Život na Zemi bol od začiatku spojený s neistotami. Ľudia si uvedomovali riziká a jedným zo spôsobov, ako ich minimalizovať, bolo získanie krytia niekým, kto by dokázal vzniknuté škody nahradiť. Aj keď v pravom slova zmysle nešlo o poistenie v podobe, ako ho poznáme dnes, istú paralelu tam už možno nájsť.

Prvé primitívne spôsoby poistného krytia vznikli už v otrokárskej spoločnosti, v starovekom Egypte, približne 2 500 rokov pred naším letopočtom (p. n. l.). Túto fundamentálnu formu poistenia sa síce nepodarilo zaznamenať vo forme zmluvy, historici však našli dostatok dôkazov potvrdzujúcich, že vtedajší stavitelia kryli smrť svojich pracovníkov na stavbách prostredníctvom akejsi „džentlmenskej“ dohody. Majetnejší stavitelia mali pre tento prípad životnej poistky zriadený špeciálny fond, ktorý v prípade smrti pracovníka vyplatil pozostalým peniaze potrebné na zabezpečenie jeho pohrebu.

Životné poistenie spĺňajúce dnešné štandardy sa prvýkrát objavilo na území dnešného Talianska. Rím vyplácal rodinám padlých vojakov špeciálne dávky na živobytie. Išlo teda o akési pozostalostné poistenie a historici ho datujú do roku 600 nášho letopočtu. Podobný typ životného poistenia neskôr historici zaznamenali aj v Grécku, Indii a v ďalších krajinách.

Ochranu potrebovali aj lode a ich náklad 

Históriu moderného poisťovníctva začali s najväčšou pravdepodobnosťou písať v jednom z najstarších námorných prístavov Európy, v talianskom Janove. Odtiaľ pochádza prvá poistná zmluva z roku 1347. V niektorých prameňoch sa tiež možno dočítať, že prvá poistka bola uzatvorená v Pise 13. apríla 1379. Obe však dokladujú v zásade veľmi podobnú situáciu, sú z približne rovnakého obdobia a takmer rovnakej zemepisnej šírky.

Prvé poistné zmluvy tak nechránili ľudí, ale majetok. Týkali sa najmä námorného obchodu a rizík spojených s lodnou prepravou. Lodný priemysel a preprava totiž v tom čase na najstaršom kontinente zažívali rozmach, a v tomto biznise sa už v tom čase „točilo“ veľké množstvo peňazí. Prepravcovia, majitelia lodí a tiež kupci si tak začali uvedomovať potrebu krytia rizík straty lode či jej nákladu. Profitovali z toho najmä vynaliezaví finančníci, ktorí v tom čase disponovali väčším majetkom a boli ochotní pokrývať prípadné škody.

Bolo tiež bežné, že sa obchodníci v záujme poistenia spájali, aby spoločne znášali náklady za škody. V praxi to znamenalo, že ak loď prepadli piráti, prípadne sa potopila alebo zhorela, náhradu vzniknutej škody si rozložili medzi sebou. Týmto spôsobom prišli len o časť zisku, nie o celý majetok. Tak vznikali prvé obchodné spoločnosti, ktoré spolupracovali na báze poistenia.

Prvou poisťovňou bola londýnska kaviareň

Ak si dnes dohodnete stretnutie s finančným sprostredkovateľom v kaviarni a uzatvoríte tam poistnú zmluvu, v podstate kopírujete históriu. Veľmi podobným spôsobom vznikali prvé dohody o krytí, respektíve o poistení majetku. V stredoveku bolo bežné, že majetnejší vlastníci kaviarní v prístavoch boli tiež poskytovateľmi krytia pre lodných prepravcov. Na týchto miestach sa totiž najčastejšie stretávali majitelia lodí s kupcami, čo využívala tretia strana. 

Jedným z tých, ktorí na poistení lodí zbohatli, bol tiež istý Edward Lloyd. Ten ako majiteľ londýnskej kaviarne Tower Street v druhej polovici 17. storočia začal organizovať prvé námorné poistenie. Využil prítomnosť majiteľov lodí, ktorí k nemu chodili na kávu, a prostredníctvom svojich maklérov im ponúkal poistenie.

Makléri obchádzali prítomných obchodníkov s kusom papiera, na ktorý zapisovali hodnotu majetku, ktorý bolo treba poistiť, a obchodníci pod túto položku zapisovali sumy, ktorými boli ochotní za majetok ručiť. Následne tieto sumy sčítali a vyrátali poistné, ktoré musel klient upisovateľom zaplatiť. Tu už hovoríme o základoch moderného poisťovníctva.

Členom tohto spolku však nemohol byť ktokoľvek. Poistenci museli dbať na kvalitu lode, úroveň starostlivosti, ale tiež odbornosť kapitána a posádky, čo sa už opäť podobá aj na poistné podmienky ochrany majetku či dopravných prostriedkov zo súčasnosti. 

Poisťovací podnik pokračoval aj po Lloydovej smrti, inšpiroval iných, a tak sa Londýn postupne stal jedným z centier poisťovníctva. Postupne pribúdali aj ďalšie kryté poistné riziká. Napríklad riziko požiaru, krupobitia či dokonca poistenie hospodárskych zvierat, ktoré boli dlhý čas kryté lokálnymi roľníckymi a poľnohospodárskymi spolkami. 

Prudký rozmach poistenia v 19. storočí

Poistenie sa dostalo do súčasnej podoby najmä vďaka obrovskému rozmachu finančného trhu v 19. storočí. Vďaka bankám a používaniu peňazí ako univerzálneho platidla za tovar a služby sa stal veľmi jednoduchým aj systém poistenia. 

Spolu s významnými objavmi a industrializáciou prichádzali aj nové typy poistenia. V 19. storočí si ľudia mohli poistiť domácnosť proti požiaru, vodovodným rizikám, úmrtiu hospodárskych zvierat a firmy tiež mohli využiť novú formu poistenia – krytie strát spôsobených prerušením prevádzky, ktoré sa vo svojej podstate zachovalo až do súčasnosti.

Poistenie sa stalo súčasťou takmer všetkých sfér života, kde existovala nejaká forma neistoty, a v tejto podobe funguje doposiaľ. Platíme za produkty alebo služby, vyberáme si spôsob a mieru ochrany, a ak sa nám niečo stane, poisťovňa nám vyplatí stanovenú sumu. Týmito pravidlami sa neriadime len dnes, ale bolo to bežné už aj v 19. storočí.

Postupne si poisťovne začali klásť otázku, či by nebolo lepšie hľadať osobu zodpovednú za škodu, respektíve pátrať po tom, kto ju spôsobil, a od neho ju následne vymáhať. Práve tu vzniklo poistenie zodpovednosti, ktoré je dodnes mimoriadne obľúbené najmä v európskych krajinách či Amerike, a tvorí veľkú časť produktového portfólia poisťovní.

Od tohto momentu sa začala písať novodobá história poisťovníctva. Od 20. storočia až po súčasnosť je bežné, že ľudia si poisťujú takmer všetko, kde dochádza k ohrozeniu zdravia, života, straty majetku či financií. Od povinného poistenia zdravia, dôchodku, automobilu či domácnosti, cez cestovné poistenie až po poistenie profesijnej zodpovednosti či zisku.

Slováci spoznali moderné poistenie až po nežnej revolúcii

Moderné poisťovníctvo prišlo na Slovensko až po páde takzvanej železnej opony, teda po roku 1989. Rozmach nastal najmä v rokoch 1991 až 1993, keď sa na trhu objavilo viacero komerčných poisťovní. 

V roku 1994 vznikla Sociálna poisťovňa. Tá nahradila Národnú poisťovňu a Slovenskú poisťovňu a stala sa výhradnou poisťovňou zabezpečujúcou základné poistenie občanov Slovenskej republiky v rôznych odvetviach. Dohľad nad poisťovňami drží Národná banka Slovenska.

V súčasnosti na Slovensku pôsobí viac ako 30 poisťovní, ktoré pokrývajú všetky formy životného aj neživotného poistenia. Koronakríza ich inšpirovala nielen k digitalizácii procesov, ale aj k vymýšľaniu nových a čoraz špecifickejších typov poistenia. Zmenilo sa cestovné poistenie, životné poistky sú na vzostupe a do popredia sa dostáva komunikácia na diaľku. Dnes už väčšinu vecí spojených s poistením vybavíte cez mobilné aplikácie alebo videohovor.